Ukrajina navrhla, aby sa ďalšie kolo ukrajinsko-ruských rozhovorov uskutočnilo ešte do konca júna, Kyjev sa však naďalej domnieva, že rad sporných otázok môže vyriešiť len vrcholná schôdzka prezidentov Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina. Jej usporiadanie na tureckej pôde aj za účasti šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa po rokovaní ponúkol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Vedúci delegácií oboch strán, ukrajinský minister obrany Rustom Umerov a poradca Kremľa Vladimir Medinskij, po rokovaní oddelene oznámili dohodu o výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov. Podľa ruského činiteľa pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny, a síce najmenej o 1 000 ľudí na každej strane s tým, že počty sa ešte len spresňujú. Podľa Umerovho zástupcovia oboch krajín súhlasili tiež s návratom tiel 6 000 padlých vojakov na každej strane. Zelenskyj neskôr povedal, že vyjednávači sa dohodli na výmene 1 000 zajatcov z každej strany, s možnosťou výmeny ďalších 200, a že mená osôb určených na prepustenie si obe strany odovzdajú na budúci týždeň.
Rusko dnes Ukrajine ponúklo iba čiastočné prímerie na dva až tri dni na určitých úsekoch frontu, aby velitelia mohli vyzdvihnúť telá svojich vojakov. Ukrajina pritom presadzuje úplné a bezpodmienečné prímerie. Námestník ukrajinského ministra zahraničia Serhij Kyselycia uviedol, že Rusko myšlienku na bezpodmienečné prímerie na rokovaní odmietlo a Ukrajina nemohla bezprostredne reagovať na ruské návrhy, pretože ich dostala až dnes.
Čítajte viac Vojna naruby. Náš útok vojde do učebníc, tvrdí Zelenskyj. Prečo môže smršť dronov vystrašiť iné štáty a koľko ich posielajú do boja Rusi?
Z textu memoranda, ktoré večer zverejnila agentúra Interfax, vyplýva, že Moskva ďalej požaduje obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní na vlastnom území, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. Prvý z bodov, ktoré Moskva označuje za „hlavné parametre konečného urovnania“ vojny na Ukrajine, žiada medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasťou Ruskej federácie a požaduje stiahnutie ukrajinských jednotiek z týchto regiónov. Moskva tiež žiada potvrdenie statusu Ukrajiny ako nejadrového štátu a dožaduje sa zrušenia všetkých protiruských sankcií alebo zrieknutia sa nárokov súvisiacich so škodami spôsobenými pri „vojenských operáciách“.
V druhej časti dokument spomína v dvoch variantoch podmienky na prímerie. Prvý variant hovorí o začatí úplného stiahnutia ukrajinských vojakov z ruského územia vrátane okupovaných ukrajinských regiónov. Rusko, ktoré na Ukrajinu vpadlo 24. februára 2022, časti týchto území vojensky okupuje, Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014. Druhý variant je označený ako „balíkový návrh“, ktorý okrem iného predpokladá zastavenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine alebo ukončenie mobilizácie či vyhlásenie termínu prezidentských a parlamentných volieb na Ukrajine.
Kyjev sa k ruskému memorandu zatiaľ nevyjadril a podľa ukrajinských zástupcov ich preštuduje v nasledujúcich dňoch. Moskva podobné požiadavky vznášala už skôr, Ukrajina ich dlhodobo odmietala. Kyjev svoje návrhy Moskve podľa skorších informácií serveru Ukrajinska pravda odovzdal už skôr.
Ukrajinská delegácia na dnešnom stretnutí tiež odovzdala ruským náprotivkom zoznam detí, ktoré boli podľa Kyjeva odvlečené do Ruska a ktoré má Moskva vrátiť na Ukrajinu. Zelenskyj povedal, že hoci na zozname je takmer 400 detí, ruská delegácia súhlasila, že sa vynasnaží o navrátenie iba desiatich z nich. Medinskij dnes podľa ruskej služby BBC ukázal novinárom zoznam mien 339 detí, ktoré delegáciu poskytli ukrajinskí zástupcovia, a odmietol, že by ich Rusi uniesli.
Čítajte viac Otvorili strechu na domčekoch položených na kamiónoch a vypustili drony. Ako Ukrajinci chystali skazu ruských bombardérov?
Zelenskyj v reakcii na výsledok druhého kola priamych rozhovorov obvinil Moskvu, že sa usiluje iba o krátku prestávku v bojoch, nie o komplexné prímerie, a vyzval prezidenta Trumpa, aby na Rusko uvalil dôrazné sankcie.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová medzitým oznámila, že Trump je ochotný prijať pozvanie Erdogana na prípadné mierové rozhovory s Putinom a Zelenským v Turecku. „Prezident je tomu naklonený, ak na to dôjde,“ oznámila hovorkyňa.
„Mojím najväčším želaním je, aby sa Putin a Zelenskyj zišli v Istanbule alebo v Ankare a aby sa k nim pridal tiež Trump. Ak budú súhlasiť, rád sa k nim pridám, aby sa tak Istanbul stal centrom mieru,“ povedal Erdogan po dnešnom zasadnutí vlády v hlavnom meste Ankare.
Čítajte viac Karma, „kosákom cez gule“ či „ruský Pearl Harbor“. Kremeľ zúrivo hľadá vinníkov ukrajinskej akcie, blogeri zatiaľ perlia