1 196. deň: Rusko v Istanbule predložilo staré ultimáta, kritizuje Ukrajina. Zelenskyj urobil zmeny na dôležitých armádnych postoch

Čítajte viac 1 195. deň: Rusi zmietli zo stola bezpodmienečné prímerie, tvrdí Kyjev. Moskva žiada uznanie okupovaných regiónov

22:19 Ukrajina skritizovala Rusko za predloženie „starých ultimát“ počas pondelkových mierových rokovaní v Istanbule. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny, píše AFP.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Čítajte viac Druhé kolo rokovaní Ukrajiny a Ruska prímerie neprinieslo, len ďalšiu výmenu zajatcov

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

21:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes oznámil zmeny na niektorých dôležitých armádnych postoch, uviedli agentúry. Týkajú sa tiež Mychajla Drapatého, ktorý sa v nedeľu vzdal postu veliteľa ukrajinských pozemných síl v súvislosti s ruským útokom na vojenské cvičisko, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych a 60 zranených.

Zelenskyj oznámil, že Drapatyj bude nanovo veliť spoločným silám ukrajinských ozbrojených síl, aby sa „mohol na 100 percent zaoberať frontom“. Drapatyj povedal, že zostáva „na prednej línii, tam, kde má byť, tam, kde toho najviac dokáže“.

Rusko v nedeľu podniklo raketový útok na cvičisko v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti.

Kto sa stane novým veliteľom ukrajinských pozemných vojsk, Zelenskyj dnes nepovedal. Do čela síl bezpilotných systémov, teda dronových vojsk, Zelenskyj vymenoval Roberta Brovdiho, rodáka z Užhorodu s prezývkou Maďar. Tento niekdajší úspešný podnikateľ je zakladateľom dronovej jednotky Maďarove vtáky, ktorej vybavenie zaobstaral zo zbierky, ktorú sám vyhlásil. Ide o obľúbenú postavu užívateľov sociálnych sietí monitorujúcich vývoj ruskej vojny proti Ukrajine.

Čítajte viac Ruský útok na výcvikové stredisko zabil 12 Ukrajincov. Veliteľ pozemných síl rezignoval

21:21 Americký prezident Donald Trump nebol ukrajinskou stranou vopred informovaný o rozsiahlom nedeľňajšom dronovom útoku na vojenské letecké základne hlboko na ruskom území. Podľa agentúry Reuters to dnes bez ďalších podrobností uviedla tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Ukrajina v nedeľu oznámila, že v rámci bezprecedentnej operácie s krycím názvom „Pavučina“ vypustila na rôznych miestach v Rusku ďaleko od ukrajinských hraníc 117 bezpilotných lietadiel, ktoré na najmenej štyroch leteckých základniach zaútočili na ruské strategické bombardéry dlhého doletu schopné niesť jadrové zbrane a zničili zhruba tretinu tejto leteckej flotily.

K operácii sa prihlásila ukrajinská tajná služba (SBU), ktorá dnes zopakovala svoje tvrdenie, že Rusko prišlo o 41 vojenských lietadiel, vrátane strategických bombardérov a ďalších typov bojových lietadiel. Moskva sa k tomuto vyhláseniu verejne nevyjadrila. Podľa SBU Rusku vznikli škody vo výške sedem miliárd dolárov.

Ruské ministerstvo obrany len informovalo, že Ukrajina podnikla dronové útoky na vojenské letecké základne v Murmanskej, Irkutskej, Rjazaňskej, Ivanovskej a Amurskej oblasti. Kremeľ dnes oznámil, že Rusko začalo oficiálne vyšetrovanie týchto útokov.

20:40 Od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 vyslali lietadlá ruského strategického letectva na napadnutú krajinu približne 3 000 striel s plochou drahou letu, pričom protivzdušná obrana zostrelila asi dve tretiny z tohto počtu. Vyplýva to z rozhovoru serveru Ukrajinska pravda s hovorcom ukrajinských vzdušných síl Jurijom Ihnaťom, ktorý sa takto vyjadril v súvislosti s nedeľňajším ukrajinským dronovým úderom na základne ruského letectva.

Ukrajinská tajná služba SBU pri útoku na ruské základne podľa Ihnaťa poškodila vyše štyri desiatky ruských vojenských lietadiel. „Hovoríme o rôznych typoch poškodenia: Niektoré lietadlá úplne zhoreli, niektoré sú permanentne poškodené a môžu tam byť aj lietadlá poškodené, ktoré pôjdu opraviť. Dlhodobo však nebudú schopné plniť svoje úlohy, konkrétne teroristické útoky na území nášho štátu,“ vyhlásil Ihnať.

Rusko podľa neho používalo lietadlá strategického letectva od začiatku agresie voči susednej krajine vo februári 2022. „Stroje Tu-22M3 dlhého doletu, Tu-95 a Tu-160 strategického letectva,“ vypočítal Ihnať. Rusi podľa neho z týchto strojov vyslali na Ukrajinu 2 437 striel s plochou drahou letu typu Ch-101, Ch-555 a Ch-55. Ukrajinci ich podľa hovorcu zostrelili 1 916. „Zároveň, značný počet – približne 500 – dosiahol svoje ciele alebo nebol zostrelený,“ dodal.

SBU podľa neho v nedeľu zasiahla tiež bombardéry Tu-22M3, ktoré odpaľujú protilodné strely Ch-22 a strely Ch-32. „Tých bolo odpálených vyše 400 a protivzdušná obrana ich zachytila len niekoľko. Strela Ch-22 totiž patrí k najsilnejším, s hlavicou vážiacou vyše 900 kilogramov,“ uviedol hovorca ukrajinského letectva. Upozornil, že Ukrajinci nie všetky lietadlá strategického letectva Rusom zničili a tie funkčné môžu na Ukrajinu zase zaútočiť.

20:22 Americký prezident Donald Trump sa zúčastní na summite Severoatlantickej aliancie, ktorý sa koncom tohto mesiaca uskutoční v holandskom Haagu, informoval Biely dom. Hlavnými témami summitu aliancie bude ruská invázia na Ukrajinu a tiež Trumpova požiadavka, aby členské krajiny výrazne zvýšili svoje výdavky na obranu.

Čítajte viac Trump sa zúčastní júnového summitu NATO v Haagu

17:44 Ruské veľvyslanectvo v Londýne uviedlo, že Moskva nemá v úmysle zaútočiť na Britániu. Zároveň poprelo obvinenia britskej vlády o rastúcej agresii Ruska a každodenných kybernetických útokoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Británia v pondelok vyhlásila, že radikálne zmení svoj prístup k obrane v reakcii na nové hrozby vrátane tých, ktoré prichádzajú z Ruska. Došlo k tomu po tom, čo schválila závery nezávisle vypracovaného strategického hodnotenia obrany.

Britský minister obrany John Healey po zverejnení hodnotenia ozrejmil, že Európa stojí pred vojnou, rastúcou ruskou agresiou, novými jadrovými rizikami a každodenným kybernetickými útokmi, uvádza Reuters. Ruská ambasáda v utorok následne vydala stanovisko, v ktorom kritizovala „čerstvú salvu protiruskej rétoriky“.

„Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Britániu a jej obyvateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Neprechovávame žiadne agresívne úmysly a nemáme žiadne plány útoku na Britániu. Nemáme o to záujem a ani to nepotrebujeme," doplnila ambasáda v stanovisku.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšej úrovni od studenej vojny. Výrazne sa zhoršili po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Británia spolu s ďalšími členskými krajinami NATO odvtedy poskytla Kyjevu rozsiahlu pomoc.

17:00 Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan dnes telefonicky hovoril so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom, aby ho informoval o výsledkoch pondelkového rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny v Istanbule. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z tureckého ministerstva zahraničia.

V pondelok sa v Istanbule uskutočnilo druhé kolo prvých priamych rozhovorov medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi po troch rokoch, prelomom v otázke možného prímeria vo vojne však opäť neprinieslo. Ruskí predstavitelia odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s podmienkami pre ukončenie vojny. Dokument požaduje okrem iného medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasti Ruskej federácie, neutralitu Ukrajiny či zrušenie všetkých protiruských sankcií. Ukrajinská strana teraz memorandum analyzuje. Delegácie podľa vyhlásenia po stretnutí dohodli iba ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.

Čítajte viac Druhé kolo rokovaní Ukrajiny a Ruska prímerie neprinieslo, len ďalšiu výmenu zajatcov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po pondelkových rozhovoroch povedal, že by si želal usporiadať v Ankare či Istanbule tiež vrcholnú schôdzku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, na ktorú by rád pozval aj amerického prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom oznámil, že Trump je ochotný pozvanie prijať; Kremeľ však dnes uviedol, že stretnutie hláv štátov Ruska, USA a Ukrajiny je v blízkej budúcnosti málo pravdepodobné. Chybou by bolo očakávať rýchly prelom v rokovaniach o ukončení vojny, povedal tiež hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že urovnanie konfliktu je podľa neho mimoriadne zložité.

Čítajte viac Stretnutie Putin, Trump a Zelenskyj je teraz málo pravdepodobné, priznal hovorca Kremľa

16:30 Ukrajinci pri tajnej operácii „Pavučina“ pravdepodobne zničili menej ruských vojenských lietadiel, ako pôvodne predpokladali. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) operáciu plánovala údajne vyše rok a pol a v rámci nej uskutočnila početné dronové útoky vo vnútrozemí Ruska.

Čítajte viac Kyjev pri operácii Pavučina zrejme zničil menej ruských lietadiel, ako odhadoval

16:10 Vyšetrovatelia v Rusku dnes podľa agentúry Reuters obvinili Ukrajinu, že cez víkend vyhodila do povetria dva mosty na jeho území. Išlo podľa nich o teroristický čin. Pri zrútení mostov v Brjanskej a Kurskej oblasti prišlo o život sedem ľudí, ďalších 113 potrebovalo lekársku starostlivosť. Boli medzi nimi aj deti.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že tieto útoky boli naplánované tak, aby zasiahli stovky civilistov.

V nedeľu ruskí vyšetrovatelia oznámili, že sa mosty v noci zo soboty na nedeľu zrútili v dôsledku explózie. V Brjanskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorý pod ním prechádzal. Táto udalosť si vyžiadala všetky obete na životoch a väčšinu zranených. Len o niekoľko hodín sa v Kurskej oblasti zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom. Zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.

Kurská a Brjanská oblasť susedia s Ukrajinou, proti ktorej Rusko štvrtým rokom vedie útočnú vojnu.

16:00 Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že dnes ráno zasiahla piliere Krymského mosta, ktorý spája okupovaný polostrov Krym s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters. SBU oznámila, že sa jej podarilo pod hladinou umiestniť na piliere mosta viac ako tonu výbušniny. Ruské úrady na tvrdenia, ktoré nemožno zatiaľ nezávisle overiť, priamo nereagovali. Uviedli však, že cestná premávka na moste je dočasne zastavená.

Čítajte viac VIDEO: Po letiskách Ukrajinci udreli na Kerčský most. Pri pilieroch odpálili nálože o sile tony TNT

15:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že dostal pozvánku na summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa koncom tohto mesiaca uskutoční v Haagu, napísala dnes agentúra AFP. Pripomína, že už skôr Zelenskyj uvádzal, že ak by na rokovaní nebol, znamenalo by to víťazstvo pre Rusko.

Hlavnými témami summitu aliancie bude ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá štvrtý rok, a požiadavka amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členské krajiny zvýšili výdavky na obranu. Summit aliancie sa v Haagu uskutoční od 24. do 25. júna.

„Dostali sme pozvánku na summit NATO. Myslím si, že je to dôležité,“ povedal Zelenskyj, ktorý sa na vrcholných schôdzkach aliancie zúčastnil aj v uplynulých rokoch po začiatku ruskej invázie. V pondelok bol na summite krajín východného a severného krídla NATO vo Vilniuse. Ruské vojská z rozkazu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu zaútočili vo februári 2022.

Minulý týždeň Zelenskyj povedal, že „ak Ukrajina nebude na summite NATO, bude to víťazstvo pre Putina nie nad Ukrajinou, ale nad NATO“.

Zelenskyj chce, aby aliancia v prípade prímeria alebo mierovej dohody s Ruskom dala Ukrajine bezpečnostné záruky. To je však niečo, čo Moskva označuje za neprijateľné, uvádza AFP.

Čítajte viac Čaká nás zbrojenie za miliardy? Slovensko podporí plán NATO na zvýšenie obranných výdavkov. Pellegrini vysvetlil, do čoho chcú investovať

13:03 Stretnutie prezidentov Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny je v blízkej budúcnosti málo pravdepodobné. Dnes to podľa zahraničných tlačových agentúr oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Chybou by podľa neho bolo očakávať rýchly prielom v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú začalo Rusko vo februári 2022. Urovnanie konfliktu je podľa neho mimoriadne zložité.

Čítajte viac Stretnutie Putin, Trump a Zelenskyj je teraz málo pravdepodobné, priznal hovorca Kremľa

12:13 Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy si vyžiadal najmenej troch mŕtvych a 20 zranených. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii obvinil Rusko, že úmyselne útočí na civilistov, informovala agentúra AFP.

Rusko na mesto na severovýchode Ukrajiny neďaleko svojich hraníc zaútočilo piatimi raketami zo salvového raketometu MLRS približne o 08.00 h SELČ, uviedol oblastný gubernátor Oleh Hryhorov. Potvrdené sú nateraz tri obete na životoch.

„Rusi podnikli krutý útok na Sumy – raketovým delostrelectvom priamo zasiahli mesto a jeho bežné ulice. Bol to úplne zámerný útok na civilné obyvateľstvo,“ napísal Zelenskyj na sieti X s tým, že prebieha záchranná operácia a okrem obetí je aj mnoho zranených.

Ruský útok podľa Hryhorova poškodil zdravotnícke zariadenie, autá aj domy. Na záberoch zverejnených oblastnými úradmi je vidieť zhorené autá na ceste v centre Súm.

„Najmenej jedna strela MLRS bola chybná. Prebila stenu obyčajnej bytovej izby na 9. poschodí. Už len to hovorí všetko, čo treba vedieť o takzvanej ‚túžbe‘ Ruska ukončiť túto vojnu,“ dodal Zelenskyj a vyzval na celosvetový tlak na Moskvu, bez ktorého šéf Kremľa Vladimir Putin podľa neho nebude súhlasiť ani s prímerím.

Sumy sa nachádzajú zhruba 30 kilometrov od hraníc s Ruskom. Mesto dlhodobo pôsobilo ako kľúčové logistické centru pre ukrajinskú ofenzívu v ruskej Kurskej oblasti, ktorú Rusi v apríli plne získali späť pod svoju kontrolu a odvtedy na Sumy podnikajú čoraz intenzívnejšie útoky. Jeden z nich si v apríli vyžiadala viac než 30 obetí, keď ruská balistická strela zasiahla centrum mesta.

Zelenskyj minulý týždeň tvrdil, že Rusko pri hraniciach so Sumskou oblasťou zhromažďuje až 50.000 vojakov. Ukrajinskí predstavitelia v tom čase potvrdili, že ruským silám sa v regióne podarilo dobyť niekoľko dedín v snahe zriadiť tam „nárazníkovú zónu“. Moskva v utorok hlásila obsadenie ďalšej tamojšej dediny – Andrijivky.

Terčom ruských útokov sa v noci na utorok stali aj mestá Charkov, Odesa a Černihiv. Úrady v Charkove potvrdili úmrtie jednej osoby, zo zvyšných dvoch miest hlásili škody na civilnej infraštruktúre aj zranených.

11:43 Do Washingtonu pricestovala ukrajinská vládna delegácia. Na sociálnych sieťach to oznámil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý je jej súčasťou. Ukrajinskí predstavitelia chcú v Spojených štátoch rokovať o dodávkach zbraní či o posilnení sankcií voči Rusku. Podľa médií je v delegácii aj ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorá sa podieľala na rokovaniach o využívaní ukrajinského nerastného bohatstva Spojenými štátmi.

„Plánujeme rokovať o obrannej podpore a situácii na bojisku, o posilnení sankcií proti Rusku,“ uviedol Jermak. Podľa neho ukrajinská delegácia chce amerických predstaviteľov informovať o pondelkovom rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule či o návrate ukrajinských detí držaných v Rusku.

Jermak neuviedol, s kým konkrétne má ukrajinská delegácia v pláne sa stretnúť. Poznamenal iba, že pôjde o mnoho schôdzok s ľuďmi z tímu amerického prezidenta Donalda Trumpa či s predstaviteľmi oboch najväčších amerických strán

10:45 Najmenej dvoch mŕtvych a asi 20 ranených, vrátane dieťaťa, si dnes vyžiadal ruský úder v centre mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny. Útok úplne zničil dva automobily, ktoré začali horieť, oznámila na telegrame sumská oblastná vojenská správa. Typ zbrane, ktorou nepriateľ útočil, sa zisťuje, na mieste zasahujú záchranári, dodala správa.

Sumská oblasť je v poslednom čase terčom zosilnených útokov ruských síl, ktoré zvyšujú aktivitu okolo hraníc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na konci mája povedal, že Rusko v blízkosti Sumskej oblasti sústreďuje 50.000 vojakov a snaží sa tam vytvoriť desaťkilometrovú nárazníkovú zónu.

10:40 Napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa sa vojna na Ukrajine nekončí. Maďarsko sa musí pripraviť na to, že Brusel, ktorého záujmom je pokračovať vo vojne, urobí všetko pre to, aby Maďarsko dostalo do „provojnovej európskej koalície“, povedal v súvislosti s pondelňajším zasadnutím Rady obrany štátu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. S odvolaním sa na szeretlekmagyarorszag.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Orbán: Napriek snahám Trumpa sa vojna nekončí, Brusel v nej chce pokračovať

10:10 Musel by sa stať asi zázrak, aby Ukrajina nadobudla svoju predvojnovú podobu. Nehovoriac o nereálnom návrate k počtu živých duší, ktoré mala, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Migračná vlna z napadnutého štátu pritom neutícha a nedá sa vylúčiť, že v blízkom čase pribudnú v európskych krajinách ešte desaťtisíce ukrajinských utečencov.

Čítajte viac Populačná tragédia: Ukrajine chýba už viac ľudí, ako žije na Slovensku. Pribudne 200-tisíc utečencov? A koľkí sa vrátia do vlasti?

10:00 Ruské nočné útoky si vyžiadali jedného mŕtveho v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a zranili niekoľko ďalších ľudí v severoukrajinskom Černihive. Informovali o tom dnes podľa agentúry Reuters regionálne úrady. V Ruskom ovládaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny miestne úrady kontrolované Moskvou hlásia rozsiahle výpadky elektriny. Tvrdia, že ukrajinské útoky ich prinútili zaviesť núdzové opatrenia, aby zachovali zdroje elektriny.

V mestečku Balaklija v Charkovskej oblasti, ktorá susedí s Ruskom, bola zasiahnutá súkromná firma. Zabitý bol jeden jej zamestnanec a niekoľko ďalších ľudí bolo zranených, uviedol na platforme Telegram šéf mestskej vojenskej správy Vitalij Karabanov, ktorý informoval o „masívnom útoku“ bezpilotných strojov. Rozsah útoku nespresnil.

Drony padajúce na ulice a obytné budovy v Černihive spôsobili niekoľko požiarov, vrátane obytných domov, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy mesta Dmytro Bryžynskýj. Štyria ľudia boli hospitalizovaní. Záchranná služba informovala, že ďalších 20 ľudí, vrátane ôsmich detí, bolo na mieste ošetrených.

Taktiež v prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny ruské nočné letecké útoky poškodili obytné budovy a civilnú infraštruktúru, ale nikto nebol zranený, napísal na telegrame starosta Hennadij Truchanov.

Ruské útoky nasledovali len hodiny po tom, ako sa ruská a ukrajinská delegácia stretli v Istanbule na rozhovory, na ktorých Moskva zopakovala, že bude súhlasiť s ukončením vojny iba v prípade, že sa Kyjev vzdá okrem Krymu ďalších štyroch oblastí a obmedzí veľkosť svojej armády. Kyjev takéto podmienky odmieta, podľa neho by sa to rovnalo kapitulácii.

Ukrajinské útoky spôsobili výpadky prúdu na rozsiahlych územiach kontrolovaných Ruskom v Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, čím sa státisíce ľudí ocitli bez elektriny, uviedli dnes Moskvou dosadení miestni predstavitelia.

Dnes ráno bolo viac ako 600.000 ľudí v takmer 500 obciach v Záporožskej oblasti bez elektriny po tom, ako ukrajinské sily ostreľovaním poškodili vysokonapäťovú infraštruktúru, napísal na telegrame Ruskom dosadený gubernátor Jevgenij Bielickij. „V dôsledku ostreľovania ukrajinskými ozbrojenými silami boli v severozápadnej časti Záporožia poškodené zariadenia vysokého napätia,“ napísal Bielickij.

V susednej Chersonskej oblasti Ruskom dosadený gubernátor Vladimir Saldo uviedol, že trosky z padajúcich dronov poškodili dve rozvodne, čím bolo o dodávky prúdu pripravených viac ako 100.000 obyvateľov v 150 mestách a dedinách v oblastiach ovládaných Ruskom. Zásahové tímy pracujú na rýchlom obnovení dodávok elektriny, uviedol.

Obe strany popierajú, že by vo vojne, ktorú Rusko začalo vo februári 2022, útočili na civilistov. V konflikte však zomreli tisíce civilistov, z ktorých drvivá väčšina boli Ukrajinci.

9:45 Moskva bude súhlasiť s úplným prímerím na Ukrajine iba v prípade, že sa ukrajinské jednotky stiahnu zo štyroch regiónov, ktoré Rusko čiastočne kontroluje. Uvádza sa to v dokumente, s ktorým Rusi v pondelok prišli na vyjednávania do Istanbulu. Dokument zverejnili ruské štátne tlačové agentúry.

Rusko za svoje vyhlásilo štyri ukrajinské oblasti na východe a juhu krajiny. Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.

Keďže Moskva 30-dňové zastavenie bojov opäť odmietla, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval svojho amerického partnera Donalda Trumpa, aby schválil ďalšie sankcie s cieľom „dotlačiť“ Rusko k úplnému prímeriu.

Čítajte viac Poníženie pre Putina, mimoriadny úspech Ukrajincov. Expert: Útok na ruské letectvo pozdvihne morálku, vývoj vojny však neovplyvní

9:40 Vedúci ruskej delegácie na ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach v Istanbule Vladimir Medinskij s pohŕdaním reagoval na požiadavku Ukrajiny na vrátenie detí deportovaných do Ruska. Odovzdanie zoznamu detí údajne označil za „predstavenie pre bezdetné európske staré dámy“. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie novinára z časopisu The Economist Olivera Carrolla na sieti X.

Keď ukrajinská strana odovzdala Rusom zoznam stoviek deportovaných detí, poradca Vladimira Putina Medinskij povedal: „Nerobte predstavenie pre krvácajúce srdcia európskych starých dám, ktoré nemajú vlastné deti," uviedol Carroll s odvolaním sa na zdroj oboznámený s priebehom rokovaní.

Čítajte viac Druhé kolo rokovaní Ukrajiny a Ruska prímerie neprinieslo, len ďalšiu výmenu zajatcov

9:35 Severokórejský diktátor Kim Čong-un nedávno utrpel verejnú hanbu. Chcel sa pochváliť novým torpédoborcom, ale ten sa mu rozbil. „Námorný program Pchjongjangu zaznamenal neúspech, ale bude pokračovať. Kim určite teraz nemá v úmysle zastaviť vývoj torpédoborcov,“ pripomenul pre Pravdu Ramon Pacheco Pardo, profesor medzinárodných vzťahov z londýnskej King's College univerzity.

Podľa experta je očividné, ako šéf Kremľa Vladimir Putin pomáha KĽDR vo vojenskej oblasti. „Znamená to, že USA a ich spojenci, teda Južná Kórea, Japonsko, Filipíny či Austrália, teraz musia rátať s tým, že ak sa do nejakého konfliktu v Tichomorí zapojí Severná Kórea, jeho súčasťou bude tiež Rusko,“ vysvetlil Pacheco Pardo, ktorý pôsobí aj v bruselskom Centre pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu.

Čítajte viac Začne sa tretia svetová vojna v Tichomorí? Expert vysvetľuje úlohu Severnej Kórey a Ruska

9:30 Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte John Thune v pondelok uviedol, že táto komora Kongresu by tento mesiac mohla začať pracovať na návrhu zákona o uvalení nových sankcií na Rusko za rozpútanie vojny na Ukrajine a sekundárnych sankcií na krajiny, ktoré s Ruskom obchodujú.

Thune povedal, že vláda prezidenta USA Donalda Trumpa stále dúfa, že sa dosiahne dohoda o ukončení vojny trvajúcej už viac ako tri roky, no Senát je pripravený zvýšiť tlak na Moskvu.

„Sme tiež pripravení poskytnúť prezidentovi Trumpovi všetky nástroje, ktoré potrebuje, aby si Rusko konečne sadlo za rokovací stôl,“ povedal Thune.

Thune novinárom následne povedal, že o návrhoch sankcií diskutoval s Bielym domom. Na krajiny, ktoré kupujú od Ruska ropu, plyn, urán a iné produkty, by bolo uvalené clo vo výške 500 percent. Približne 70 percent takéhoto vývozu pripadá na Čínu a Indiu, čo Rusku pomáha financovať vojenské operácie na Ukrajine.

Návrh zákona, ktorý predložili republikánsky senátor Lindsey Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal a je zriedkavým príkladom spolupráce v hlboko rozdelenom Kongrese USA, má v súčasnosti v 100-člennom Senáte najmenej 82 podporovateľov. Aby nadobudol účinnosť, musia ho schváliť Senát i Snemovňa reprezentantov a podpísať prezident Trump. Ten naznačil, že sa obáva, že nové sankcie by mohli zhoršiť vyhliadky na mierovú dohodu.

9:10 V dôsledku útokov ukrajinských síl je bez elektriny celá Ruskom okupovaná časť Záporožskej oblasti a niektoré regióny Chersonskej oblasti. V pondelok večer o tom podľa ruskojazyčného vysielania BBC informovali agentúry TASS a RIA Novosti.

Ako uviedla tlačová služba Moskvou dosadeného gubernátora v Záporožskej oblasti Jevgenija Balického, celá časť regiónu kontrolovaná Ruskom zostala bez elektriny. Podľa neho to zapríčinilo ostreľovanie ukrajinskými ozbrojenými silami, v dôsledku ktorého boli poškodené vysokonapäťové zariadenia na severozápade Záporožskej oblasti. Tamojšie ministerstvo energetiky dostalo pokyn, aby zabezpečilo záložné zdroje energie.

Záporožská jadrová elektráreň okupovaná ruskými silami pokračuje napriek výpadku elektriny v normálnej prevádzke, uviedla pre agentúru TASS jej hovorkyňa Jevgenija Jašinová. „Na zaistení bezpečnosti jej prevádzky pracuje vysokokvalifikovaný personál,“ dodala.

V susednej Chersonskej oblasti zostalo bez elektriny viac ako 100.000 ľudí v 150 mestách a obciach, uviedol Ruskom menovaný gubernátor Vladimir Saľdo. Úlomky zostrelených bezpilotných lietadiel podľa neho poškodili rozvodňu neďaleko mesta Geničesk (ukrajinsky Heničesk), ako aj rozvodňu v Melitopolskom okrese Záporožskej oblasti.

Krátko pred výpadkom prúdu ruskí vojenskí blogeri a miestne okupačné úrady informovali o útoku dronov na Chersonskú oblasť a región pri hraniciach Krymu.

8:52 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 100 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 990 800, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov, jeden raketomet a 12 lietadiel.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 881 tankov, 22 671 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 623 delostreleckých systémov, 1 402 raketometov a 384 lietadiel.

6:30 Operácia Pavučina ukrajinskej bezpečnostnej služby, počas ktorej bolo poškodených alebo zničených viacero lietadiel hlboko v ruskom tyle vyvolala v Kremli hnev a poplach, pretože preukázala zraniteľnosť ruskej jadrovej leteckej flotily, uviedla ukrajinská agentúra Unian.

Píše o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na ľudí blízkych kremeľským predstaviteľom. Podľa agentúry môže zničenie bojových lietadiel zahanbiť okolie kremeľského vládcu Vladimira Putina, ale neohrozí vojenské ciele Ruskej federácie. Tempo raketových útokov na Ukrajinu to neovplyvní, keďže na to je potrebných len niekoľko takýchto bombardérov.

„Ale nálet s hlbokým prienikom bol priamym útokom na vzdušné prostriedky vrátane bombardérov Tu-160, Tu-95 a Tu-22M3, ktoré boli dlho považované za menej zraniteľné voči útoku ako pozemné a námorné sily, ktoré utrpeli ťažké straty,“ uvádza podľa Unianu Bloomberg.

Osoba blízka Kremľu odhadla počet zasiahnutých lietadiel na približne 10. Jeden západný predstaviteľ novinárom povedal, že počas akcie Pavučina bolo poškodených alebo zničených najmenej sedem lietadiel Tu-95 a štyri lietadlá Tu-22. Prvý údaj ukrajinskej strany, publikovaný tesne po útoku, hovoril o zničení či poškodení 41 lietadiel.

Po rozsiahlej operácii Bezpečnostnej služby Ukrajiny, ktorá viedla k značným stratám v ruskom strategickom letectve, bola oficiálna reakcia Kremľa utlmená. Ruské štátne médiá sa snažili bagatelizovať význam útoku bez toho, aby poskytli podrobné informácie o rozsahu škôd.

Masívny útok vyvolal v Rusku domácu kritiku ohľadom bezpečnosti vojenských zariadení a účinnosti protivzdušnej obrany. Niektorí ruskí vojenskí experti uznali potrebu prehodnotiť obranné stratégie a modernizovať systémy protivzdušnej obrany. Vo všeobecnosti sa operácia ukrajinskej rozviedky stala vážnou výzvou pre ruský vojenský stroj a preukázala zraniteľnosť strategických objektov aj v hlbokom tyle, uvádza Unian.

6:25 Ruské ostreľovanie Ukrajiny si v pondelok v frontových oblastiach vyžiadalo najmenej päť mŕtvych. V noci na utorok o tom s odvolaním sa na ukrajinské úrady informovala agentúra Reuters. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Šéf správy Doneckej oblasti Vadym Filaškin oznámil, že v Kramatorsku pri ruských úderoch zahynul jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Mesto, ako Reuters poznamenal, by sa stalo jedným z hlavných cieľov ruských síl, ak sa im v Doneckej oblasti podarí postúpiť.

Ďalších dvoch zabitých a troch zranených hlási podľa Filaškina obec Illinivka južne od Kramatorsku.

V Charkovskej oblasti v dedine pri Kupjansku zahynuli dve ženy. Región čelí posledné mesiace ťažkým ruským útokom. Starosta Kupjansku v máji uviedol, že mesto je z 90 percent zničené. Agentúra DPA s prokuratúrou uviedla, že obe ženy zabilo ruské ostreľovanie obce Kivšarivka pri Kupjansku, miesto sa nachádza asi sedem kilometrov od frontu.

V pondelok sa v tureckom Istanbule uskutočnilo druhé kolo rokovaní ukrajinských a ruských zástupcov, prelom v otázke možného prímeria ale neprinieslo. Delegácie sa dohodli len na ďalšej výmene zajatcov.