„Americký prezident čelí čoraz väčšej kritike za svoju neochotu vyvinúť skutočný tlak na šéfa Kremľa za to, že ruský prezident neprijal podmienky prímeria, ktoré navrhol Washington a Kyjev s nimi súhlasil. Nechá Trump prejsť cez Senát návrh zákona o sankciách, ktorý má osemdesiatdva spolupredkladateľov? (Navrhovaná legislatíva by zaviedla 500-percentné clá proti krajinám, ktoré z Ruska dovážajú energie, pozn. red.). Mohol by zavolať Putinovi, poukázať na najnovší vojenský úspech Ukrajiny ako na ďalší dôvod na prijatie kompromisného riešenia prímeria a upozorniť ho, že politický tlak vo Washingtone na ďalšie kroky proti Rusku rastie. Pre Trumpa by to bol šikovný spôsob, ako využiť úspech Ukrajiny na bojisku na dosiahnutie vlastného cieľa: trvalého mieru,“ napísal v analýze pre Atlantickú radu John Herbst, ktorý ako veľvyslanec USA pôsobil na Ukrajine.
Mimoriadny útok
Kyjev s 30-dňovým prímerím súhlasil už 11. marca. Moskva odvtedy len naťahuje čas a v skutočnosti ešte zintenzívnila vzdušné útoky proti Ukrajine. Tá však dokázala odpovedať mimoriadnou vojenskou operáciou, ktorú nazvala Pavučina.
Celú misiu Ukrajinci pripravovali 18 mesiacov. Až 117 dronov vypustených 1. júna z kamiónov zaútočilo na päť ruských základní a podľa ukrajinskej tajnej služby zasiahli 41 lietadiel vrátane strategických bombardérov Tu-160, Tu-95 a Tu-22M. Moskva zostala v hanbe aj preto, lebo, ako vraví prezident Volodymyr Zelenskyj, centrála, v ktorej sa operácia pripravovala, vraj bola v blízkosti úradu ruskej Federálnej bezpečnostnej služby.
Nezávislé zdroje zatiaľ dokázali identifikovať 13 zničených či poškodených strojov. Ale aj tak je to veľký úspech pre Kyjev.
„Útok poškodil dôležité strategické kapacity Moskvy. Ale rovnako významné je, že ukázal, že Ukrajina dokáže zasiahnuť ciele takmer kdekoľvek v Rusku, a vie pomocou dronov za 600 dolárov zničiť bojové lietadlá, ktoré stoja 100 miliónov aj viac,“ napísal o operácii Pavučina denník New York Times odvolávajúci sa na informácie od obranných analytikov.
„Zaujímavé je, že takýto scenár sa dal očakávať. Už dlho sa hovorí o tom, že Ukrajinci by mohli dostať svoje drony do Ruska, alebo ich tam priamo poskladať, a zasiahnuť letecké základne. Strategické bombardéry, ktoré stáli na letiskách, sa ponúkali ako cieľ pre menšie bezpilotné stroje, keďže protivzdušná obrana sa pripravovala na väčšie útoky z veľkej vzdialenosti. Napriek tomu, že sa dalo predpokladať, že niečo také sa stane, bola to inovatívna a z hľadiska nákladov mimoriadne hospodárna operácia. Rusko musí teraz zvážiť mnohé ďalšie hrozby a bude zaujímavé sledovať, ako sa im prispôsobí. Zvyčajne vždy nájdem niečo, čo by som mohol kritizovať v súvislosti s rôznymi vojenskými operáciami a akciami oboch strán, ale ak mám byť úprimný, tentoraz môžem povedať len to, že operácia Pavučina bola vynikajúca z vojenského aj z propagandistického hľadiska,“ uviedol pre Pravdu fínsky vojenský historik Emil Kastehelmi.
Odborník tvrdí, že politicky je to pre Moskvu katastrofa. „Ukrajina sa chopila iniciatívy v informačnom priestore a opäť ukázala, že dokáže viesť sofistikované operácie v zložitých podmienkach aj na nepriateľskom území a zasiahnuť Rusko tam, kde to bolí. Uvidí sa, aká bude jeho odpoveď. Môže vypustiť nejaké ďalšie drony a rakety, ale to nie je nič neobvyklé. Rusko však nedokáže urobiť niečo podobné. Aspoň nie okamžite,“ vysvetlil Kastehelmi.
„Operácia Pavučina ukázala, že viac ako tri roky po tom, čo Kremeľ spustil svoju totálnu inváziu, je Ukrajina stále schopná pripraviť strategické prekvapenie a spôsobiť dôležitým ruským cieľom značné škody. Pravdepodobne sa aspoň v blízkej budúcnosti zníži počet útokov, ktoré môžu agresori pripraviť proti ukrajinským mestám,“ reagoval pre Pravdu Rafael Loss, vojenský analytik z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Experti však pred preceňovaním celej operácie aj varujú. „Jej konečný efekt nie je jednoznačný, lebo nevieme presný počet zničených lietadiel. Pavučina je však bolestivá lekcia, ktorú Rusko dostalo po mesiacoch postupu na Donbase. Úspech však nebude mať priamy vplyv na pokračovanie nepriateľských akcií, hoci zvýši bojovú morálku medzi Ukrajincami,“ povedal pre Pravdu odborník na európsku bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.
„Útok zásadne nemení základný vývoj vojny, rovnováhu síl ani ruské odhodlanie. Je to však dôležitý taktický úspech, ktorý posilnil ukrajinskú morálku, a medzinárodnému spoločenstvu ukázal, že Kyjev je ochotný pokračovať v boji a má k nemu inovatívny prístup, hoci je nepriateľ v presile,“ zdôraznil pre Pravdu Petrer Dean, expert na zahraničnú politiku a obranu z univerzity v Sydney.
Mierové rokovania
Kyjev o útoku Washington vopred neinformoval. Na jednej strane to odráža nedôveru medzi partnermi, ale platí aj to, že Ukrajinci verili, že ho dokážu Trumpovi vysvetliť, keby sa prezident sťažoval, že misia narušila snahy o mierové rokovania.
Ich ďalšie kolo medzi bojujúcimi stranami sa konalo v pondelok v Istanbule a tureckí hostitelia diplomaticky uviedli, že jeho výsledok sa nedá označiť za negatívny. Rusko však len navrhlo niekoľko obmedzených prímerí na dva či tri dni na rôznych úsekoch frontu. Jediným reálnym výsledkom vyjednávaní je ďalšia výmena zajatcov a tiel mŕtvych vojakov.
Čítajte viac Na nebi zúri vojna. Ukrajinci už západnými raketami môžu v Rusku zasiahnuť všetko. Prídu taurusy?
Zároveň Kremeľ zverejnil požiadavky, ktoré musí Kyjev splniť, aby sa začal 30-dňový pokoj zbraní. Je však absolútne vylúčené, aby s nimi Ukrajina súhlasila, lebo by sa to rovnalo kapitulácii. Podľa jedného z návrhov by totiž musela stiahnuť vojakov zo štyroch regiónov na východe, ktoré Rusko na papieri anektovalo, ale ani jeden z nich celý neovláda. Druhý Kremľom ponúknutý scenár hovorí o politickom a vojenskom podrobení Kyjeva Moskve vrátane demobilizácie, ukončenia západnej vojenskej pomoci, neutrality či určenia, keby budú voľby.