Hoci Meloniová ako predstaviteľka krajnej pravice a centrista Macron politicky nepatria k prirodzeným spojencom, ako lídri druhej a tretej najväčšej ekonomiky v EÚ čelia rovnakým krízam: dôsledkom vojny na Ukrajine a clám zavedeným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa zdroja z talianskej vlády chcú Rím a Paríž „položiť základy pre ďalšie posilnenie vzájomných vzťahov.“
Meloniová síce minulý piatok priznala isté rozdiely v názoroch, ale poprela dohady médií o jej antipatii k Macronovi. Reuters podotkol, že napriek politickej rivalite obaja lídri ukazujú schopnosť „posunúť sa v zásadných otázkach dopredu a spoločne“.
Podľa profesora Marca Lazara z univerzity Sciences Po v Paríži medzi Meloniovou a Macronom je „neodškriepiteľná rivalita“: kým Meloniová sa usiluje o „mediáciu a kompromis“ s USA, Macron preferuje „tvrdosť“.
Rím tiež verí, že jeho ideologická blízkosť k súčasnej americkej administratíve mu umožní dosiahnuť ústupky v oblasti ciel. Paríž zasa zdôrazňuje, že obchodné rokovania sú v právomoci Európskej komisie — čím vylučuje Meloniovú ako sprostredkovateľku v kontaktoch s USA.
V otázke Ukrajiny sa Macron prezentuje ako hlavný európsky vyjednávač, pravidelne komunikuje s Trumpom a odvoláva sa na vzťah, ktorý si s ním vybudoval počas jeho prvého funkčného obdobia.
Čítajte viac Meloniová sa pýtala Fica na Putina. Premiér: Dá sa s ňou hovoriť o všetkom, v Bohuniciach pribudnú malé reaktory
Jeho pokus o vytvorenie koalície ochotných na zabezpečenie garancií pre Ukrajinu však v Ríme vyvolal nevôľu – najmä preto, že Taliansko do týchto rozhovorov nebolo prizvané.
Francúzsko tvrdí, že „v rámci Európy treba prispôsobiť formáty podľa okolností“, pričom pripomína, že Taliansko vždy trvalo na účasti USA.
Lazar v tejto súvislosti upozorňuje, že Francúzsko ako jadrová veľmoc so stálym členstvom v Bezpečnostnej rade OSN sa cíti menej závislé od USA.
Reuters pripomína, že napätie medzi Rímom a Parížom ešte vzrástlo po tom, čo Macronov poradca odmietol taliansky návrh udeliť Ukrajine ochranu podľa článku 5 zmluvy NATO bez toho, aby sa Ukrajina stala členom Aliancie. Tento článok predpokladá, že ak je napadnutý jeden člen, všetci ostatní reagujú, akoby boli napadnutí tiež.
Podľa Lazara tento návrh „stojí za diskusiu“, ale jeho realizácia by bola veľmi zložitá — najmä pre to, že Trumpova administratíva odmieta vstup Ukrajiny do NATO práve kvôli tomu, že nechce byť viazaná týmto článkom.
Čítajte aj Macron dostal od manželky "po brade". Video vyvolalo vlnu špekulácií, podľa Elyzejského paláca išlo len o žart
