1 197. deň: Pápež v telefonáte vyzval Putina, aby urobil krok k mieru. Spojenci Ukrajiny prisľúbili ďalšiu pomoc

Čítajte viac 1 196. deň: Rusko v Istanbule predložilo staré ultimáta, kritizuje Ukrajina. Zelenskyj urobil zmeny na dôležitých armádnych postoch

23:40 Nemecko spustilo v stredu novú iniciatívu zameranú na získanie ďalších protivzdušných systémov pre Ukrajinu, ktorá v uplynulých týždňoch zažila jedny z najhorších ruských útokov od začiatku invázie. Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje Reuters.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy. Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stredajšieho stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot. „Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj. „Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

23:16 Ukrajinská vláda sa spolieha na zvýšené dodávky zbraní a vojenského vybavenia v spolupráci so svojimi európskymi spojencami. Uviedol to v stredu ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey.

23:03 Úlohou spojencov Ukrajiny je zabezpečiť, aby mali ukrajinské sily všetko, čo potrebujú. Po rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny (UDCG) to dnes uviedol britský minister obrany John Healey. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii a podľa Healyeho pokračuje v bojoch s obrovským odhodlaním a odvahou, a to všetko napriek tomu, že Rusko na krajinu útočí viac ako 300 dronmi denne.

„Všetci, čo sme tu, vyzývame na prímerie a chceme mier, (ruský prezident Vladimir) Putin pokračuje vo vojne,“ uviedol Healey na tlačovej konferencii po boku nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Práve Británia a Nemecko dnešnú schôdzku organizovali. Kým vlani Briti na Ukrajinu dodali 10 000 dronov, tento rok ich chcú dodať 100 000. Rovnako má Británia v pláne o 20 percent navýšiť financie na výcvik ukrajinských vojakov.

So svojimi prísľubmi na posilnenie pomoci Kyjevu prišli podľa Healyho dnes počas rokovaní aj ďalšie krajiny. „Vysielame tým aj odkaz Rusku, že je Ukrajina silná, má množstvo priateľov a tí pri nej stoja,“ dodal britský minister obrany. Na úvod rokovania Healey tiež spomenul, že chce Británia aj naďalej podporovať českú muničnú iniciatívu. Česko vlani na Ukrajinu dodalo zhruba 1,5 milióna kusov munície a dodávky budú pokračovať aj v tomto roku.

22:51 Ministri obrany z takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny sa v sídle NATO zaviazali poskytovať ďalšiu podporu pre Kyjev napriek neprítomnosti amerického ministra obrany Petea Hegsetha. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Rokovaniam, ktoré v minulosti viedli Spojené štáty, predsedal nemecký minister obrany Boris Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healym. Cieľom bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Do skupiny patrí približne 50 krajín a vznikla z iniciatívy bývalého amerického ministra Lloyda Austina.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans oznámil nový balík pomoci pre zabezpečenie námornej bezpečnosti v hodnote 457 miliónov dolárov. Balík bude zahŕňať vyše 100 plavidiel vrátane hliadkovacích člnov, viac ako 50 námorných dronov, systémy zbraní, náhradné diely či výcvik, priblížil.

Európski spojenci Ukrajiny sa ocitli pod tlakom zintenzívniť pomoc pre Ukrajinu po tom, čo Washington pozastavil vojenskú pomoc pre Kyjev a spochybnil svoj záväzok chrániť Európu. Hegseth sa na stretnutí v Bruseli nezúčastnil po tom, čo Washington zdôraznil, že už nechce viesť stretnutia o prísľuboch. Namiesto toho sa snaží vyvinúť tlak na Rusko a Kyjev, aby dosiahli dohodu o mieri čo najskôr. Mnohé krajiny sa však obávajú, že by takáto dohoda mohla vzniknúť na úkor Ukrajiny.

Zatiaľ nič nenaznačuje, že rozhodnutie Washingtonu pozastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu je konečné, skonštatoval Pistorius. „Európania sú však pripravení, Nemecko je pripravené prevziať zodpovednosť,“ zdôraznil minister. „Čo môžeme kompenzovať, sa ešte len uvidí. Dávame však jasne najavo, že sme odhodlaní neopustiť Ukrajinu a urobiť všetko, čo je potrebné a možné, aby sme ju podporili pri jej obrane,“ povedal Pistorius. „Je dôležité, aby sme pokračovali v diskusii, a to aj robíme,“ doplnil odkazujúc na Hegsethovu neprítomnosť.

22:13 Podľa Vatikánu dnes pápež v telefonáte okrem iného vyzval Putina, aby urobil krok k mieru na Ukrajine. Podľa Kremľa Putin hlave katolíckej cirkvi povedal, že má záujem na dosiahnutí mieru politickými a diplomatickými prostriedkami.

„Pápež apeloval na Rusko, aby urobilo gesto v prospech mieru,… a zdôraznil dôležitosť dialógu pre nadviazanie pozitívnych kontaktov medzi stranami a pre hľadanie riešenia konfliktu,“ uviedol vatikánsky hovorca Matteo Bruni. Podľa neho pápež s Putinom hovorili o rôznych témach, ale osobitnú pozornosť venovali situácii na Ukrajine.

„(Putin) zdôraznil, že pre konečné, spravodlivé a komplexné riešenie krízy je nutné odstrániť jej základné príčiny,“ uvádza sa vo vyhlásení Kremľa. Ruská vláda, ktorá vojnu na Ukrajine rozpútala pred viac ako tromi rokmi, zvyčajne používa termín „základné príčiny“ konfliktu na označenie kombinácie rozsiahlych požiadaviek, medzi ktoré patrí zamedzenie vstupu Ukrajiny do NATO alebo masívne územné ústupky Kyjeva.

21:45 Príjmy Ruska z predaja ropy a plynu klesli v máji medziročne o viac než tretinu. Poukázali na to v stredu zverejnené údaje ruského ministerstva financií. Príjmy zredukovali čiastočne sankcie západných štátov a čiastočne nižšie ceny ropy, informuje Reuters.

Podľa údajov ministerstva dosiahli príjmy Ruska z predaja ropy a plynu minulý mesiac 512,7 miliardy rubľov, čo v prepočte predstavuje 6,55 miliardy USD (5,75 miliardy eur). Oproti máju minulého roka sa tak znížili o 35 %. Za päť mesiacov tohto roka dosiahli 4,24 bilióna rubľov a medziročne tak klesli o 14,4 %.

Zdroje oboznámené s informáciami z rokovaní štátov ropného zoskupenia OPEC+ uviedli, že Rusko nesúhlasilo s ďalším zvýšením produkcie. Príjmy z ropy a plynu sú totiž pre krajinu kľúčové, keďže sa na celkových príjmoch ruského rozpočtu za posledných 10 rokov podieľali minimálne štvrtinou a maximálne polovicou.

Príjmy z predaja ropy a plynu klesli aj v porovnaní s aprílom, a to ešte výraznejšie. Pokles dosiahol 53 %. Okrem nižších cien ropy ich ovplyvnilo aj posilnenie kurzu rubľa oproti doláru.

Ruské ministerstvo financií očakáva slabšie údaje z predaja ropy a plynu aj za jún. Podľa neho budú o 40,3 miliardy rubľov nižšie, než ministerstvo na daný mesiac pôvodne predpokladalo.

Za prvé štyri mesiace roka zaznamenalo Rusko rozpočtový deficit v hodnote 3,2 bilióna rubľov, čo predstavuje 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ministerstvo financií zároveň výrazne zhoršilo odhad rozpočtového schodku na rok 2025. Pôvodne plánovalo, že dosiahne 0,5 % HDP, vzhľadom na pokles cien ropy však teraz predpokladá, že to bude 1,7 % HDP.

20:10 Ruský prezident Vladimir Putin po prvýkrát telefonoval s novým pápežom Levom XIV. Ruský líder v rozhovore ocenil pápežovu ochotu prispieť k riešeniu vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a TASS.

Ruský prezident novému pápežovi ozrejmil, že Rusko sa bude snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine mierovými a diplomatickými prostriedkami, a informoval ho o výsledkoch pondelňajších priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule. Zopakoval tiež ruské tvrdenia o tom, že na ukončenie vojny je potrebné vyriešiť „základné príčiny vzniku konfliktu“.

Lev XIV. od svojho zvolenia na čelo katolíckej cirkvi pravidelne apeluje na okamžité prímerie na Ukrajine. Vatikán tiež ponúkol ako miesto na potenciálne mierové rokovania, čo však ruská strana odmietla.

Putin tiež v telefonáte vyjadril nádej, že Svätá stolica pod jeho vedením bude aktívnejšie podporovať náboženskú slobodu na Ukrajine. Rusko Ukrajinu kritizuje pre jej zásahy voči predstaviteľom pravoslávnej cirkvi v krajine pôsobiacej pod moskovským patriarchátom. Tú Kyjev obviňuje zo spolupráce s Ruskom a ukrajinský parlament ju minulý rok zakázal.

19:37 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa vo Washingtone stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorého vyzval na uvalenie nových protiruských sankcií, píše AFP.

„Diskutovali sme o situácii na fronte a potrebe posilniť podporu Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach. „Zdôraznil som, že Ukrajina urobila všetko pre dosiahnutie mieru a je pripravená na prímerie, ale Rusko to odmieta. Preto sú potrebné ďalšie sankcie,“ dodal.

Rubio s Jermakom diskutoval aj o pondelňajších rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, ich ďalšom priebehu, nadchádzajúcej výmene vojnových zajatcov a o návrate rukojemníkov a detí unesených Ruskom.

Ukrajinská delegácia dorazila do USA v utorok a vedie ju podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková. S Američanmi chcú Ukrajinci diskutovať o obranných a ekonomických témach.

Do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia dorazili v čase, keď senátori z oboch amerických politických strán predložili návrh na nové protiruské sankcie, ako aj sekundárne sankcie v podobe 500-percentného cla na krajiny, ktoré ktoré kupujú od Ruska ropu, zemný plyn, urán a iné produkty.

19:28 Trump oznámil, že dnes viac ako hodinu telefonicky hovoril so svojím ruským náprotivkom Putinom. Rozhovor potom na sociálnej sieti označil za dobrý, nepovedie však podľa neho k okamžitému mieru. Trump uviedol, že s ruským vodcom hovorili okrem iného o nedeľňajšom ukrajinskom dronovom útoku na lietadlá zaparkované na ruských vojenských letiskách. Putin podľa Trumpa veľmi silno zdôraznil, že Rusko bude musieť reagovať.

Čítajte viac Putin hrozí odvetou. Po Trumpovi odkázal, že Rusko bude reagovať na ukrajinský útok dronmi. Mier je v nedohľadne

18:44 Rusko dnes podniklo raketový útok na cvičiacich vojakov ukrajinských pozemných síl v Poltavskej oblasti, ktorý si vyžiadal ranených. Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinské pozemné vojsko. Konkrétny počet zranených nespomína, vojaci podľa neho boli v čase útoku na cvičisku.

„Vďaka včasným bezpečnostným opatreniam, najmä rozptýleniu personálu, využitiu krytov a dodržiavaniu protokolov počas leteckého poplachu, sa podarilo zabrániť veľkému počtu obetí,“ cituje spravodajský portál ukrajinskú armádu.

Prvého júna ruská invázna armáda zaútočila na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti, kedy zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia. Po vtedajšom útoku rezignoval veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, ktorý uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

Čítajte viac Podal demisiu, Zelenskyj mu však verí. Kyjev vysiela na front svojho najschopnejšieho veliteľa, mladého generála Drapatého

18:02 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu obvinil Ukrajinu z víkendových útokov na infraštruktúru v pohraničnej Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré označil za teroristické. Cieľom bolo podľa Putina podkopať pondelkové mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule. Ruský líder tiež vyhlásil, že prípadné prímerie medzi krajinami by Ukrajina využila na prezbrojenie a prípravu ďalších sabotážnych útokov na Rusko. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Všetky zločiny, ktoré boli spáchané proti civilistom vrátane žien a detí v predvečer ďalšieho kola mierových rokovaní v Istanbule, ktoré sme navrhli, boli, samozrejme, zamerané na zmarenie procesu rokovaní. Útok bol zámerným úderom na civilné obyvateľstvo,“ povedal Putin.

Sobotňajší útok v Brianskej oblasti spôsobil zrútenie mosta a následne vykoľajenie osobného vlaku. O život prišli siedmi ľudia a ďalších 30 osôb utrpelo zranenia. Len chvíľu na to sa zrútil aj železničný most v susednej Kurskej oblasti, keď po ňom prechádzal nákladný vlak.

17:15 Moldavský premiér Dorin Racean s odvolaním na informácie získané spravodajskými službami v stredu varoval, že Rusko chce v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko nasadiť 10 000 vojakov. Moskva sa to podľa neho chystá urobiť po nadchádzajúcich parlamentných voľbách v Moldavsku, po ktorých by sa k moci mohla dostať proruská vláda. TASR o tom informuje podľa denníka Financial Times (FT).

Moskva po skončení vojny v prevažne ruskojazyčnom Podnestersku v roku 1992 nasadila v regióne veľké množstvo vojakov na podporu separatistov. Odvtedy však svoje sily výrazne zredukovala a v súčasnosti tam pod ruskou vlajkou pôsobí asi 1500 vojakov, pričom väčšinu z nich tvoria miestni a len hŕstka bola vyslaná z Ruska, pripomína FT.

Keďže Podnestersko sa nachádza medzi Ukrajinou a Moldavskom, Moskva v súčasnosti nedokáže svoju vojenskú prítomnosť na tomto území posilniť.

Racean však tvrdí, že Moskve by sa to mohlo podariť po septembrových parlamentných voľbách, do ktorých podľa neho Rusko zasahuje s nádejou, že nasadenie nových vojakov v Podnestersku by mohla umožniť nová, voči Rusku priateľskejšia vláda.

„Viete si predstaviť, aký vplyv a tlak by mohlo Rusko s 10 000 vojakmi vyvinúť na juhozápadnú časť Ukrajiny,“ podotkol Racean, ktorý upozornil, že by sa nachádzali aj v blízkosti členského štátu NATO Rumunska. „V súčasnosti sú ich sily na mieste takmer bezvýznamné. Ale s vyššou vojenskou prítomnosťou v Podnestersku, ktorú môže umožniť vláda naklonená Rusku, sa môžu skonsolidovať,“ vysvetlil.

Podľa premiéra Moskva zasahuje do diania v Moldavsku prostredníctvom online propagandy a nelegálnych peňažných prevodov stranám a voličom. Tvrdí tiež, že Rusko minulý rok vynaložilo na ovplyvňovanie kampaní v krajine sumu zodpovedajúcu jednému percentu HDP Moldavska.

17:00 V poľskej obci blízko ukrajinských hraníc našli policajti kontajnery s muníciou a zbraňami. Pravdepodobne išlo o zásoby súkromnej spoločnosti, ktoré mali byť doručené na Ukrajinu, uviedli najvyšší poľskí činitelia. Zbrane nikto nestrážil.

Čítajte viac Poľská polícia našla pri hraniciach s Ukrajinou osem kontajnerov so zbraňami. Nikto ich nestrážil a nikto sa k nim nehlási

16:45 Rusko v Istanbule oznámilo Ukrajine postoj prezidenta Vladimira Putina, že stretnutie hláv štátov je možné s riadnou prípravou. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to dnes pri stretnutí šéfa Kremľa s kabinetom ministrov uviedol prezidentský poradca Vladimir Medinskij, ktorý ruskú delegáciu na rokovaniach v Turecku viedol. Ukrajinskí zástupcovia tam podľa jeho slov prišli s návrhom 30-dňového alebo 60-dňového prímeria a využitia pokoja zbraní na prípravu summitu prezidentov.

„Tlmočili sme vaše stanovisko, že stretnutie na úrovni hláv štátov je možné, ale je potrebné jeho prepracovanie s ohľadom na výstupy, lebo hlavy štátov by nemali vypracovávať detaily dohody, ale schvaľovať ich. Teda prijímať konečné rozhodnutia o vopred pripravených a odsúhlasených návrhoch," povedal Medinskij.

Hovoril tiež o ukrajinských návrhoch, ktoré podľa neho dostala ruská strana. „Vo všeobecnosti (Ukrajinci) potvrdili svoje postoje, ktoré sa zbiehajú v dvoch bodoch. Prvým je začať s tridsať až šesťdesiatdňovým nepodmienečným prímerím. Druhým bodom je využiť toto prímerie na prípravu summitu hláv štátov. Načrtli to vo svojej verzii memoranda, ktoré nám odovzdali 28. mája," uviedol poradca Kremľa.

Vojnu proti Ukrajine rozpútalo vo februári 2022 Rusko svojou ozbrojenou inváziou do susednej krajiny. V pondelok sa v Istanbule druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov a návrate ďalších tiel padlých vojakov.

Kým šéf ukrajinskej delegácie a minister obrany Rustom Umerov hovoril o výmene 6 000 padlých na každej strane, Medinskij hneď po rokovaní vyhlásil, že ide o jednostranný krok Moskvy, ktorá Kyjevu odovzdá 6 000 tiel. Dnes uviedol, že na Ukrajine pravdepodobne budú telá padlých ruských vojakov, ale bude ich podľa neho menej, ako ukrajinských v ruských rukách.

Prielom v otázke možného prímeria vo vojne pondelkové rokovanie neprinieslo. Ukrajina súhlasí s nedávnym americkým návrhom na nepodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana v pondelok podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu, aby armády mohli pozbierať na fronte telá padlých vojakov. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov dnes podľa agentúry AFP uviedol, že Ukrajinci tento návrh odmietli.

Kyjev reagoval tiež negatívne na ruské memorandum, ktoré odovzdali v pondelok zástupcovia Moskvy ukrajinskej delegácii. Ruská delegácia v Istanbule nereagovala na ukrajinské návrhy a predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Tiež ukrajinský prezident Zelenskyj dnes ruské návrhy označil za ultimátum.

V texte s požiadavkami na ukončenie vojny Moskva požaduje obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. Rusko tiež žiada medzinárodné uznanie ukrajinského Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré čiastočne okupuje, ako súčasťou Ruskej federácie a požaduje stiahnutie ukrajinských jednotiek z týchto regiónov.

Čítajte viac Druhé kolo rokovaní Ukrajiny a Ruska prímerie neprinieslo, len ďalšiu výmenu zajatcov

16:40 Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu v stredu počas návštevy Pchjongjangu rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom o konflikte na Ukrajine, uviedlo veľvyslanectvo Moskvy v KĽDR.

Severná Kórea sa stala jedným z najdôležitejších ruských spojencov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. V rámci podpory Kremľa vyslala do boja tisíce jednotiek, aby vytlačili ukrajinské sily z ruskej pohraničnej Kurskej oblasti. Predpokladá sa, že KĽDR zároveň poskytuje Moskve výzbroj, píše AFP.

„Kim Čong-un prijal Sergeja Šojgua,“ uviedlo veľvyslanectvo a ozrejmilo, že si predstavitelia krajín vymenili názory na situáciu týkajúcu sa ukrajinskej krízy a Kórejského polostrova a hovorili aj o spolupráci v rôznych oblastiach. Podľa veľvyslanectva rozhovory prebiehali v „atmosfére priateľského vzájomného porozumenia“. Šojgu sa stretol aj s predstaviteľom severokórejskej armády.

TASS informovala, že tajomník Rady bezpečnosti do KĽDR pricestoval na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Stredajšie stretnutie je už druhou Šojguovou cestou do krajiny za necelé tri mesiace. Pchjongjang obhajuje svoju vojenské väzby s Ruskom, pričom v pondelok vyhlásil, že účelom spolupráce je „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.

Putin a Kim minulý rok podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda zahŕňa napríklad vzájomné poskytnutie vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán. Šojgu počas marcovej návštevy privítal dohodu a povedal, že naplno slúži záujmom oboch krajín.

15:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stredajšej tlačovej konferencii v Kyjeve kritizoval zloženie ruskej delegácie, ktorá sa v pondelok na priamych rokovaniach v Istanbule stretla s ukrajinskými predstaviteľmi. Ďalšie rozhovory v rovnakej zostave označil za nezmyslené a kritizoval aj ruské podmienky na začatie prímeria, ktoré označil za ultimátum.

„Sme pripravení na výmenu (väzňov), ale pokračovať v diplomatických stretnutiach v Istanbule na úrovni, ktorá nič ďalej nerieši, je podľa mňa zbytočné,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zloženie ruskej delegácie kritizoval aj pred prvým kolom rokovaní v Istanbule. Delegáciu vedenú poradcom ruského prezidenta Vladimirom Medinským vtedy označil za „atrapu“ s nejasným mandátom.

Zelenskyj sa kriticky postavil aj k ruskému memorandu, v ktorom Moskva ukrajinskej delegácii predstavila svoje podmienky na začatie prímeria. Kremeľ v ňom podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktoré anektovala Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia.

„Nie je to memorandum o porozumení. Memorandum o porozumení by mali podpísať aspoň dve strany, nielen jedna strana, ktorá niečo požaduje,“ uviedol Zelenskyj. „Preto sa to nemôže nazývať memorandom. Je to predsa ultimátum ruskej strany voči nám,“ vysvetlil.

Ukrajinský líder tiež zopakoval, že je pripravený „kedykoľvek“ sa osobne stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za prítomnosti šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Navrhol však, aby takejto schôdzke predchádzalo prímerie.

15:50 Zmizol ako by sa pod ním zem zľahla. Nepochybne len hŕstka ľudí v Kyjeve vie, kam zdúchol. Volá sa Arťom Timofejev, v Moskve sú presvedčení, že zohral kľúčovú úlohu pri zdrvujúcich náletoch ukrajinských dronov na ruské vojenské základne so strategickými bombardovacími lietadlami.

Čítajte viac Úder na Putinove bombardéry pripravil ukrajinský dídžej. Ako mohol získať ruské občianstvo? A bol spiaci agent?

15:45 Členské štáty NATO musia viac posilniť svoju obranu v porovnaní s Ruskom, ktoré sa podľa amerického veľvyslanca pri NATO Matthewa Whitakera pripravuje na svoj „ďalší ťah“ mimo Ukrajiny.

Whitaker vyslovil toto varovanie pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany členských štátov NATO, ktorého cieľom bude dosiahnuť dohodu o zvýšení vojenských výdavkov. Táto istá téma má byť jednou z kľúčových aj na summite NATO koncom júna v Haagu.

„Už teraz vidíme, že Kremeľ sa usiluje o obnovu svojej armády. Spojenci v NATO musia Rusko predbehnúť. Nemáme inú možnosť. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – treba to urobiť hneď," zdôraznil Whitaker.

„Spojené štáty očakávajú, že každý spojenec predloží konkrétne plány, rozpočty, časový harmonogram aj očakávané výsledky na splnenie päťpercentného cieľa,“ dodal.

„Nebude to len prísľub. Bude to záväzok. Každý spojenec sa musí zaviazať, že bude investovať aspoň päť percent HDP do obrany a bezpečnosti… Budeme brániť každý centimeter spojeneckého územia a budeme to robiť z pozície bezkonkurenčnej sily,“ povedal Whitaker.

Ministri obrany členských štátov NATO na svojom zasadnutí v Bruseli podpíšu nové ciele v oblasti vojenských kapacít, aby mohli čeliť hrozbám zo strany Ruska.

„Urobíme obrovský krok vpred,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho Spojené štáty „úplne jasne vyjadrili svoj záväzok dodržiavať článok 5“.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

Na summite v Haagu chce Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

15:40 Ukrajinský poľnohospodársky sektor potrebuje okamžitú pomoc, varovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá je agentúrou OSN. Poľnohospodári nemajú v dôsledku ruského bombardovania a mínam bezpečný prístup na polia, chýba im osivo, hnojivá i energie, uviedla organizácia.

Čítajte viac Ukrajinskí poľnohospodári potrebujú okamžitú pomoc, varuje agentúra OSN

15:25 Francúzsko a Belgicko, čiže dvaja najväčší odberatelia ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) v Európskej únii, odmietajú schváliť plán Bruselu na zákaz dovoz plynu z Ruska s argumentom, že pred rozhodnutím potrebujú viac uistení o ekonomických a právnych dôsledkoch tohto kroku.

Čítajte viac Francúzsko a Belgicko sa zatiaľ nestotožnili s návrhom Bruselu na zákaz dovozu ruského LNG

15:15 Dočasný holandský premiér Dick Schoof v stredu sľúbil, že bude naďalej podporovať Ukrajinu a bude dodržiavať záväzky v oblasti obrany, a to aj napriek politickej kríze, ktorá v Holandsku nastala po páde vlády.

Holandská vláda padla v utorok po tom, ako líder krajnej pravice Geert Wilders rozhodol, že jeho Strana za slobodu (PVV) odchádza z vládnej koalície pre spor týkajúci sa imigračnej politiky.

Podľa holandského práva potrebujú úrady na prípravu nových volieb tri mesiace. Dočasný holandský premiér však povedal: „Život v Holandsku a v zahraničí ide ďalej a musia sa prijímať rozhodnutia, ktoré nemožno odkladať.“ „Myslím si, že sa týkajú domácej a medzinárodnej bezpečnosti vrátane podpory Ukrajiny a všetkého, čo musíme urobiť pre obranu,“ dodal.

V Holandsku dočasná vláda nemôže prijímať nové iniciatívy, ale môže pokračovať v prioritných politikách s podporou parlamentu. Analytici očakávajú, že predčasné voľby v krajine budú v októbri alebo novembri.

Čítajte viac Po odchode Wildersa z koalícia rezignoval premiér Schoof, Holandsko čakajú predčasné voľby

15:10 Ukrajina a Rusko sú podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripravené vymeniť si tento víkend 500 vojnových zajatcov. Dohodu o tejto veci strany uzavreli na pondelkových priamych rokovaniach v Istanbule.

„Ruská strana nám oznámila, že tento víkend – v sobotu a v nedeľu – bude môcť vymeniť 500 ľudí, 500 našich vojakov,“ vyhlásil Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. Ozrejmil, že Ukrajina bude pripravená Rusku odovzdať rovnaký počet zajatcov.

Čítajte viac Ukrajinskú novinárku v ruskom zajatí mučili. Telo vrátili bez mozgu, očí a hrtanu

Pokiaľ by k nej došlo, išlo by už o druhú väčšiu výmenu vojnových zajatcov po priamych rokovaniach znepriatelených strán v Istanbule. Po prvom kole rozhovorov si Kyjev a Moskva vymenili tisícku vojakov.

Zelenskyj tiež na tlačovej konferencii kritizoval Rusko, ktoré podľa neho vedie rozhovory o ukončení vojny len preto, aby americký prezident Donald Trump odložil prijatie nových protiruských sankcií. „Urobili to, aby Spojeným štátom demonštrovali, že sú konštruktívni. Prečo? Aby dosiahli odklad (sankcií), ktorý závisí osobne od prezidenta Trumpa,“ myslí si ukrajinský prezident.

Čítajte viac Sachs: Sankcie Západu ruskú ekonomiku nezničili, ale posilnili

15:05 Európska komisia (EK) navrhla ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027, uviedla EK vo svojom dnešnom vyhlásení. Návrh ešte musia odobriť členské štáty, pravdepodobne by sa tak mohlo stať na júnovom rokovaní ministrov vnútra v Luxemburgu. Komisia sa však zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

„Od roku 2022 poskytujeme ochranu tým, ktorí utekajú pred ruskou agresiou proti Ukrajine, a budeme v tom pokračovať," uviedla predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová. „Spoločne s Ukrajinou potom pripravujeme cestu k tomu, aby sa ľudia mohli vrátiť a znovu vybudovať svoje domovy, akonáhle to bude bezpečné," dodala.

K tohtoročnému marcu požívalo v Európskej únii dočasnú ochranu takmer 4,3 milióna osôb vysídlených z Ukrajiny, z ktorých tretina boli deti. Najviac Ukrajincov žije v Poľsku, Nemecku a Česku.

Čítajte viac Populačná tragédia: Ukrajine chýba už viac ľudí, ako žije na Slovensku. Pribudne 200-tisíc utečencov? A koľkí sa vrátia do vlasti?

Európska únia v marci 2022, krátko po napadnutí Ukrajiny, aktivovala smernicu o prechodnej ochrane. Núdzový mechanizmus môže použiť pri mimoriadnom príleve utečencov. Tí tak môžu dostať čo najrýchlejšie a bez byrokratických prieťahov ochranný status. Luďom, ktorí utiekli pred ruskou agresiou, dočasná ochrana umožňuje prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh.

Mechanizmus EÚ pôvodne platil jeden rok; najskôr bol predĺžený do marca 2024, následne do marca 2025, potom o ďalší rok a teraz až do marca 2027. Ďalšie predĺženie dočasnej ochrany poskytne podľa exekutívy EÚ právnu istotu osobám, ktoré tento mechanizmus využívajú, aj členským štátom. Zabezpečí zároveň, že v celej EÚ budú aj naďalej platiť rovnaké štandardy ochrany. „Zároveň to uistí vysídlené osoby z Ukrajiny, že žiadosť o medzinárodnú ochranu nie je potrebná ani povinná," uviedla EK vo vyhlásení.

Čítajte viac Rusi naťahujú čas, Ukrajinci stále čakajú na ich návrhy a Trump chce zistiť, či ho Putin ťahá za nos

Komisia však zároveň odporúča členským štátom, aby sa v úzkej spolupráci s ukrajinskými úradmi pripravili na koordinovaný a hladký prechod z dočasnej ochrany. „Ukrajina potrebuje svojich ľudí späť, aby mohla krajinu obnoviť," uviedla EK.

Členským štátom EÚ exekutíva okrem iného odporúča, aby umožnili Ukrajincom v daných krajinách prechod do iného právneho postavenia, akými sú povolenia na pobyt na základe zamestnania, vzdelania, výskumu, rodinných dôvodov či štatút dlhodobého rezidenta v krajine.

Ďalej by štáty mali pripravovať cestu k postupnému návratu ukrajinských utečencov do ich rodnej krajiny. Napríklad v úzkej koordinácii s ukrajinskými orgánmi by mali zaviesť programy dobrovoľného návratu, ktoré by potom umožnili postupný návrat domov po skončení dočasnej ochrany.

Tretím odporúčaním je lepšie informovať o dostupných možnostiach. V členských štátoch EÚ by mali vzniknúť informačné centrá, ktoré budú riešiť integráciu vysídlených osôb v hostiteľských spoločnostiach, ako aj návraty na Ukrajinu. Na podporu členským krajinám komisia vymenuje aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ. Posledným odporúčaním je viac koordinácie a výmeny informácií medzi štátmi EÚ a Ukrajinou.

Čítajte viac Vojna naruby. Náš útok vojde do učebníc, tvrdí Zelenskyj. Prečo môže smršť dronov vystrašiť iné štáty a koľko ich posielajú do boja Rusi?

14:55 Od začiatku vojny na Ukrajine padlo či bolo zranených až 1,4 milióna vojakov na ruskej aj ukrajinskej strane. Uvádza sa to v odhade washingtonského think-tanku Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS). Straty Ruska, ktoré má výrazne väčšiu armádu ako Ukrajina, sú viac ako dvojnásobné v porovnaní s údajom za Ukrajinu. Rusko podľa tvrdenia CSIS dosiahlo od minulého roka len veľmi obmedzené územné zisky.

Čítajte viac Pre Rusov najkrvavejšia vojna od 1945: CSIS zverejnilo odhad padlých a zranených

14:30 Severoatlantická aliancia (NATO) sa chystá výrazne rozšíriť svoje vojenské kapacity. Jej cieľom je posilniť svoju stratégiu odstrašenia a obranu pred pretrvávajúcou hrozbou zo strany Ruska. Plány okrem iného počítajú so zvýšením zásob rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel, ako aj posilnením systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v stredu informovala agentúra DPA.

Najvyšší predstaviteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer minulý týždeň v rozhovore pre stanicu BBC povedal, že členské štáty NATO sa musia pripraviť na možný útok Ruska v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rusko, ktoré ročne vyrobí približne 1500 tankov, podľa jeho slov predstavuje pre NATO veľmi vážnu hrozbu. Najzraniteľnejšou je oblasť Suwalského koridoru, tiahnuceho sa pozdĺž hraníc Poľska a Litvy a ležiaceho medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom.

Čítajte viac Čaká nás zbrojenie za miliardy? Slovensko podporí plán NATO na zvýšenie obranných výdavkov. Pellegrini vysvetlil, do čoho chcú investovať

NATO v snahe postaviť sa tejto hrozbe plánuje zvýšiť svoje existujúce ciele vojenských kapacít o približne 30 percent. Na splnenie týchto cieľov sa podľa informácií očakáva, že členské štáty NATO dostanú aktualizované národné plány. Formálne by ich mali prijať ministri obrany Aliancie na štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.

Vysokopostavení armádni predstavitelia však upozorňujú, že vyhovieť novým záväzkom bude náročné. Členské štáty už teraz nedokážu splniť približne tretinu existujúcich cieľov.

Podrobnosti o národných plánoch zostávajú utajené, ale časti z nich sa podľa očakávaní dostanú na verejnosť po bruselskom zasadnutí. Zdroje v Nemecku odhadujú, že tamojšie ozbrojené sily sa možno budú musieť rozrásť o päťciferný počet vojakov zo súčasných 182.000, aby splnili požiadavky. Takisto sa očakávajú aj významné investície do systémov protivzdušnej obrany, napísala DPA.

Agentúra Reuters koncom mája prišla s informáciou, že NATO požiada Nemecko o poskytnutie ďalších siedmich brigád, teda približne 40.000 vojakov, na svoju obranu.

Na júnovom summite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

14:25 Ukrajinský útok na Kerčský most, ktorý spája anektovaný Krymský polostrov s Ruskom, nespôsobil žiadne škody, tvrdil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila odpálenie nálože umiestnenej pod vodou pri jednom z pilierov mosta, čo podľa nej viedlo k jeho poškodeniu.

Čítajte viac Peskov: Ukrajinský útok na Kerčský most nespôsobil žiadne škody

14:15 Európska komisia (EK) pred výborom Európskeho parlamentu (EP) pre zahraničné veci potvrdila svoj zámer využiť všetky dostupné prostriedky na urýchlenie vstupu Ukrajiny do EÚ do roku 2029, uviedol v stredu v Bruseli europoslanec za maďarskú vládnu stranu Fidesz Csaba Dömötör.

Čítajte viac Ukrajina by mohla vstúpiť do EÚ ešte do roku 2029, Maďarsko proces spochybňuje

10:35 Británia v stredu prisľúbila dodať Ukrajine 100.000 dronov do konca súčasného fiškálneho roka v apríli 2026. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej je balík bezpilotných lietadiel v hodnote 350 miliónov libier súčasťou širšej iniciatívy vojenskej podpory pre Ukrajinu v hodnote 4,5 miliardy libier. Dodávku oznámi britský minister John Healey na stretnutí Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

„Spojené kráľovstvo zintenzívňuje svoju podporu Ukrajine tým, že tento rok dodá ďalšie státisíce bezpilotných lietadiel a dokončí významný míľnik v dodávkach kritickej delostreleckej munície,“ uviedol Healey vo vyhlásení, ktoré zverejnili pred stretnutím skupiny viac než 50 štátov v bruselskom sídle NATO. Stanica BBC medzitým informovala, že minister obrany USA sa na schôdzke prvýkrát nezúčastní.

Okrem dodávok dronov Británia podľa Reuters uviedla, že od januára dokončila dodávku 140.000 delostreleckých granátov na Ukrajinu a tento rok vynaloží ďalších 247 miliónov libier na výcvik ukrajinských jednotiek.

Britská vláda v pondelok schválila nezávisle vypracovanú strategickú revíziu obrannej politiky, ktorá okrem iného volá po silnejšej armáde využívajúcej technológie, aby mohla čeliť novým hrozbám – vrátane možnej ruskej agresie.

Británia je jedným z najvernejších západných podporovateľov Ukrajiny. Už vopred uviedla, že bezpilotné lietadlá zmenili spôsob, akým sa vedú vojny, a v tomto smere sa plánuje poučiť z konfliktu na Ukrajine, ktorá sa od februára 2024 bráni invázii Ruska.

10:10 Ruská armáda v noci na dnes podnikla niekoľko útokov na ukrajinské mestá. Uviedla to dnes ráno ukrajinská armáda a miestne médiá. Podľa informácií tlače ruské drony a rakety zasiahli civilné budovy v Odese či Charkove. Popri materiálnej škode hlásia ukrajinské úrady aj niekoľko zranených.

Ukrajinská armáda oznámila, že počas noci zaznamenala útoky 95 ruských bezpilotných prostriedkov. Dodala, že 61 dronov sa jej podarilo zneškodniť či zničiť prostredníctvom elektronického boja či paľby protivzdušnej obrany.

Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že v noci druhé najväčšie ukrajinské mesto čelilo útokom ruských rakiet a dronov. Podľa neho boli zasiahnuté jedna rezidenčná štvrť a priemyselná zóna. Útok zranil najmenej jednu osobu. Charkov je aj kvôli svojej polohe pri hraniciach s Ruskom častým terčom ruskej armády.

Najmenej jedného zraneného si vyžiadal tiež nočný útok na Odesu. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper informoval, že ruské drony zasiahli civilné budovy a infraštruktúru. Odesa, ktorá je významným čiernomorským prístavom, ruským úderom čelí často.

9:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil zmeny v najvyššom velení ukrajinských ozbrojených síl. Vo svojom večernom videohovore v utorok uviedol, že požiadal doterajšieho veliteľa ukrajinských pozemných síl Mychajla Drapatého, aby zostal v službe, pričom mu však zredukoval objem povinností.

Čítajte viac Podal demisiu, Zelenskyj mu však verí. Kyjev vysiela na front svojho najschopnejšieho veliteľa, mladého generála Drapatého

9:45 Aký bude mať ukrajinská operácia Pavučina vplyv na vojnu? Experti sa nie úplne zhodnú na tom, čo v skutočnosti Kyjev dokázal. Ale niektorí radia šéfovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi, že presne toto je moment, keď môže zatlačiť na ruského diktátora Vladimira Putina.

Čítajte viac Operácia Pavučina: dal Kyjev Trumpovi do rúk karty proti Putinovi?

8:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 991 820 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 020 vojakov, tri tanky, 176 dronov, 88 delostreleckých systémov a 123 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 884 tankov, 22 678 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 730 vozidiel a autocisterien, 28 711 delostreleckých systémov, 1 402 odpaľovacích raketových systémov, 1 176 systémov protivzdušnej obrany, 336 vrtuľníkov, 413 lietadiel, 38 924 dronov, 3 271 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 907 kusov špeciálnej techniky.

6:30 Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu pricestoval v stredu do Pchjongjangu, kde sa má stretnúť s vodcom KĽDR Kim Čong-unom. Toto je už druhá návšteva Šojgua v Pchjongjangu za niečo vyše dva mesiace, čo poukazuje na prehlbujúce sa vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Informovali o tom agentúry Jonhap a TASS s tým, že Šojgu do KĽDR pricestoval s poverením od ruského prezidenta Vladimira Putina, píše TASR.

Šojgu s Kimom v Pchjongjangu rokoval aj 21. marca. V rámci rokovaní, ktoré trvali približne dve hodiny, Šojgu s Kimom prediskutoval otázky týkajúce sa Ukrajiny a začiatku dialógu medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Počas aktuálnej návštevy sa očakáva „prerokovanie implementácie niektorých bodov Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskou federáciou a KĽDR.“ Posúdiť by mali aj medzinárodnú agendu vrátane situácie súvisiacej s Ukrajinou.

5:00 Útoky Kyjeva na ruské vojenské letiská prudko zvyšujú úroveň rizika v konflikte na Ukrajine a hrozia jeho rozšírením. Podľa ruskej agentúry TASS to uviedol osobitný vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg v rozhovore pre americkú televíznu stanicu Fox News. Biely dom nedávno uviedol, že nemal dopredu informácie o útoku Ukrajincov na ruské letiská hlboko v tyle, kde boli umiestnené aj strategické bombardéry.

„Úroveň rizika dramaticky stúpa. Ľudia musia pri národnej bezpečnosti pochopiť toto: keď útočíte na časť systému prežitia protivníka, teda na jeho triádu, jeho jadrovú triádu, znamená to, že vaša úroveň rizika stúpa, pretože neviete, ako sa druhá strana zachová, nemáte istotu. A oni (úrady v Kyjeve – pozn. TASS) urobili presne toto,“ povedal Kellogg vo Fox News.

Ubezpečil, že práve tomuto vývoju vojenských akcií na Ukrajine sa Washington snaží zabrániť. Spojené štáty sa podľa neho nechcú ocitnúť v situácii, v ktorej sa „úroveň rizika zvýši natoľko, že sa tento konflikt rozšíri".

Podľa Kellogga nedávne útoky Kyjeva ukázali, že Ukrajina je ochotná hrať aktívnu úlohu vo vojenských akciách. „Môžu zvýšiť riziko na úroveň, ktorá by podľa mňa mohla byť (pre Moskvu) neprijateľná,“ citovala TASS Kelloga.

Kellog verí, že konflikt na Ukrajine sa skončí mierom a poznamenal, že na tomto výsledku Spojené štáty tvrdo pracujú.

4:58 Vplyvná ukrajinská poslankyňa Mariana Bezuhlá, ktorá dlhodobo kritizuje veliteľa ukrajinskej armády Oleksanda Syrského, odporučila obyvateľom Sumskej oblasti, aby boli realisti, postarali sa o svoju bezpečnosť tým, že sa evakuujú z frontových a potenciálne frontových oblastí mesta Sumy.

Podľa nej Kurská operácia nebola využitá na to, aby sa Sumy pripravili na obranu a Syrskyj vytvára len chaos a svojim mikromanažovaním robí hlúpe rozhodnutia. Podľa nej je fortifikácia (obranné stavby, opevnenia) pripravená najhoršie zo všetkých rizikových oblastí a viní za to Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny, aj aj Oblastnú vojenskú správu. Rusi to všetko vyhodnotili a vybrali si najslabšie miesto, uviedla Bezuhlá.

Rusko po vytlačení ukrajinských vojakov z Kurskej oblasti sa snaží vytvoriť okolo svojej hranice nárazníkové pásmo a preto sa zameralo na mesto Sumy, ležiace blízko hraníc, ktoré využila ukrajinská armáda pre vpád do Kurskej oblasti. Sumy sú veľké mesto, kde žilo viac ako 250-tisíc obyvateľov. Podľa proruského vojenského blogera pochádzajúceho z Ukrajiny Jurija Podoľaka sa ruské jednotky rýchlo blížia k mestu, k severnému okraju to mali len 18 kilometrov. Ak sa ešte priblížia a obsadia pozície blízko mesta a na kopcoch, budú Sumy dostupné pre ruské drony. Preto aj on, podobne ako Bezuhlá, odporúča ľuďom v meste Sumy odísť alebo aspoň odviezť deti preč.

„Budú zasahovať pozície ukrajinských ozbrojených síl všetkým, čo bude lietať. Zároveň, ako sa to už stáva, niektoré granáty/rakety môžu zaletieť ‚na nesprávne miesto‘. A veľmi skoro všetci prestanú počítať počet prichádzajúcich útokov na mesto, pretože ich bude veľa,“ uviedol na sociálnej sieti.