„Nie je dôvod meniť našu prax na základe súdneho rozhodnutia, ktoré vydali v tomto ojedinelom prípade,“ oznámil novinárom spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt.
Je presvedčený, že kroky, ktoré vláda prijala, sú v súlade so zákonom. Zopakoval, že súd nerozhodoval o zamietnutiach vstupu ako celku.
Ani hovorca poslaneckého klubu kresťanskodemokratických strán CDU/CSU v Spolkovom sneme Alexander Throm nevidí potrebu meniť nastolené pravidlá.
„Závery Správneho súdu v Berlíne, samozrejme, dôkladne preskúmame,“ uviedol pre agentúru DPA, no jedným dychom dodal, že v odmietaní migrantov, ktorí sa snažia dostať do Nemecka, treba pokračovať.
Podobne sa v utorok na tlačovej konferencii vyjadril aj Merz. Ako vysvetlil, rozhodnutie súdu „možno trocha zúžilo priestor na manévrovanie, ale stále tu je“. Podľa neho treba len postupovať v rámci práva Európskej únie.
Čítajte viac Úspech alebo zlyhanie? Vlani požiadalo o azyl vyše milióna migrantov
„Vieme, že vstup do krajiny môžeme odmietať,“ ubezpečil a pripomenul, že krajinu a občanov treba chrániť. „To je úloha, ktorú chceme ďalej plniť,“ uzavrel kancelár.
Vyhostení Somálčania
Na vládu i na ministra vnútra z CSU sa za to zniesla vlna kritiky. „Je neseriózne a nanajvýš pochybné, keď sa človek stále znova pokúša do krajností otestovať právny rámec a je preto pripravený aj porušiť zákon,“ povedal pre Westdeutsche Allgemeine Zeitung Felix Banaszak, predseda opozičnej strany Zelených.
Poslankyňa Bundestagu za stranu Ľavica Clara Büngerová Dobrindta dokonca vyzvala, aby odstúpil. „Minister, ktorého vyjadrenia porušujú zákon, nie je hodný svojho úradu,“ zdôvodnila pre verejnoprávnu televíziu. „Obracanie“ migrantov na hraniciach treba podľa nej ihneď zastaviť.
Postoj Merzovho kabinetu kritizoval i Lars Castellucci, ktorý je splnomocnencom vlády pre ľudské práva, a to napriek tomu, že jeho Sociálnodemokratická strana (SPD) je súčasťou „čierno-červenej koalície“.
Dobrindtovi vyčíta, že konal bez súhlasu susedných štátov a spôsob, ako im migrantov vracia, je nezákonný. „Kto sa odvoláva na právo a poriadok, musí právo a poriadok dodržiavať,“ zdôraznil.
Čítajte viac Škandinávia už migrantov neláka, ale odrádza. S ústretovosťou je koniec
Prečo je uznesenie súdu také sporné a čo sa vlastne stalo? Incident sa odohral ešte 9. mája vo východonemeckom meste Frankfurt nad Odrou. Vlakom z Poľska sa tam dopravili dvaja muži a žena zo Somálska. Len čo vystúpili, priamo na nástupišti ich skontrolovala policajná hliadka.
Migranti hneď požiadali o azyl, no keďže prichádzali z bezpečnej krajiny EÚ, ešte v rovnaký deň ich vyhostili naspäť do Poľska.
Ako sa zistilo, do Nemecka sa pokúšali dostať už 2. a 3. mája, ale o azyl vtedy nepožiadali. Somálčania sa potom s pomocou aktivistov obrátili na Správny súd v Berlíne, ktorý 2. júna v rýchlom konaní rozhodol v ich prospech.
Foto: TASR/AP, Matthias Schrader
Je dôvod na stav núdze?
Naozaj súd potvrdil, že Nemci nemajú právo zabrániť migrantom vstúpiť do krajiny? Podľa podpredsedu policajných odborov v Nemecku (DPolG) Heika Teggatza je taká interpretácia chybná.
Ako upozornil, súd skutočne posudzoval iba konkrétny prípad a problémom bolo, že policajti kontrolovali utečencov, ktorí už vystúpili z vlaku v nemeckom meste. Súd totiž rozhodol, že protiprávne je zamietnutie vstupu osobám, ktoré žiadajú o azyl pri kontrole na nemeckom území.
V takom prípade je nutné postupovať na základe Dublinského dohovoru a ten stanovuje, že nemožno vyhostiť migranta, ktorý v krajine hľadá ochranu.
Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia
Teggatz tvrdí, že keby Somálčanov skontrolovali pred tým, ako vystúpili na nemeckú pôdu, bolo by všetko v poriadku. „Faktom je, že osobám, ktoré ešte do Nemecka nepricestovali a prichádzajú z inej bezpečnej krajiny EÚ, možno odmietnuť vstup do krajiny,“ objasnil pre Welt TV.
Vracať migrantov priamo na hraniciach preto podľa neho nie je nezákonné. Aj súd v krátkej správe priznal, že konanie podľa Dublinského dohovoru nemusí prebiehať vo vnútrozemí, ale aj na hraniciach či v pohraničnej oblasti.
Spornou však zostáva iná otázka. Z Dublinského dohovoru vyplýva, že žiadateľov o azyl nie je možné vrátiť späť hneď na hraniciach. Nemecké úrady by mali začať konanie o ich odovzdaní do prvého štátu EÚ, kde ich zaregistrovali.
Len ak v Nemecku žijú blízki príbuzní migrantov alebo tam dostali ochranu, môže azylové konanie prebehnúť aj tam. V praxi je ten proces veľmi zložitý a dlho trvá, preto Nemecko využilo dočasnú výnimku, akú ponúka i Brusel – národný stav núdze, teda obdobu núdzového stavu.
Súd však také zdôvodnenie zamietol. Vláda sa podľa neho nemôže odvolávať na stav núdze, lebo chýbajú dôkazy o tom, že by bola ohrozená bezpečnosť alebo poriadok v krajine.
Berlín presviedča, že taká situácia nastala – nielen pre hybridné hrozby spojené s migráciou, no aj pre „preťaženie“ systému, ako to označil Merz. Migrantov je vraj v Nemecku už tak veľa, že sú preplnené ubytovne i školské zariadenia.
Čítajte viac Krajnej pravici sa začína dariť už aj v západnom Nemecku. Môžu za to migranti?
Ďalšie opatrenia
Pre Merzovu vládu je obmedzenie migrácie jednou z kľúčových tém programu. Veľa nemeckých politikov verí, že ak tento problém nevyrieši, ešte väčšmi posilní vplyv najväčšej opozičnej strany, krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Dobrindt preto zaviedol kontroly na hraniciach s Rakúskom, Poľskom a Českou republikou, kde odmietajú povoliť vstup migrantom s výnimkou tehotných žien, detí či chorých.
Podľa Teggatza sú prijaté opatrenia účinné – polícia na hraniciach zamietne vstup až 86 percentám nelegálnych migrantov. Ako informoval rezort vnútra, od 8. mája do 1. júna nedovolili prejsť až 2 850 ľuďom. O azyl pritom požiadalo iba 179 migrantov, z ktorých do Nemecka vpustili len 41.
Okrem sprísnenia hraničných kontrol sa vláda dohodla i na ďalších krokoch – zatiaľ čo dobre integrovaní prisťahovalci mohli nemecké občianstvo získať už po troch rokoch pobytu, po zmene budú musieť čakať najmenej päť rokov.
Čítajte viac Učiteľa v Nemecku šikanovali moslimskí žiaci. Lebo priznal, že je gej
Zároveň sa na dva roky pozastavilo zlučovanie rodín migrantov. Dosiaľ platilo, že rodičia, ktorým v krajine udelili tzv. doplnkovú ochranu, mohli k sebe zavolať svoje deti. V Nemecku má tento status asi 380-tisíc migrantov, hlavne zo Sýrie, a v minulosti za nimi každý rok prišlo až 12-tisíc príbuzných.
„Pre postihnuté rodiny to bude katastrofa,“ citoval denník Welt Tareqa Alaowsa z organizácie Pro Asyl, ktorá pomáha utečencom. Podľa odborníka na migráciu Herberta Brückera tým budú trpieť najmä ženy.
„Zo štúdií vieme, že odtrhnutie od vlastnej rodiny je pre utečencov veľká psychická záťaž, čo bráni aj v ich integrácii,“ priblížil pre noviny Rheinische Post.