Päťpercentné výdavky na obranu žiada aj americký prezident Donald Trump, spojenci by mali dosiahnuť zhodu na summite v Haagu na konci júna.
Rutte označil dnešnú zhodu na aliančných záväzkoch za historický míľnik. Záväzky, čiže takzvané ciele výstavby schopností všetkých spojeneckých krajín, sa upravujú každé štyri roky a rozdeľujú medzi štáty úlohy, ktorými majú prispieť k obrane aliancie. Detaily týchto plánov nie sú verejné a pre každú spojeneckú krajinu počítajú desiatky až stovky stránok. V budúcich záväzkoch pre Česko sa podľa zdrojov ČTK napríklad hovorí o vybudovaní ťažkej brigády a tiež o posilnení protivzdušnej obrany.
Čítajte viac USA v Európe zostávajú. Trump prišiel s nomináciou na vrchného veliteľa síl NATO
Nové aliančné záväzky podľa Rutteho presne popisujú, do akých schopností musia spojenci v najbližších rokoch investovať. „Protivzdušná obrana, stíhačky, tanky, drony, personál, logistika a mnoho ďalšieho. To všetko je potrebné na udržanie silného odstrašenia a obrany a na zabezpečenie bezpečnosti našej miliardy obyvateľov,“ uviedol šéf NATO na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní v Bruseli.
Dohoda na tom, čo aliancia potrebuje, je podľa neho prvým zásadným krokom. Aby spojenci tieto potreby splnili, budú musieť investovať oveľa viac do obrany. „A to je teraz práca, ktorá nás čaká v Haagu. Dohodnúť sa na novom pláne investícií do obrany,“ dodal Rutte.
Čítajte viac Nedohodli sa? Prezident podporuje 5 % HDP na zbrojenie, Fico zatiaľ mlčí. Hlas a SNS protestujú
Na dnešné schválenie aliančných záväzkov bude nadväzovať práve summit NATO, ktorý sa koná 24. a 25. júna. Doterajší cieľ, dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) dohodnutý už v roku 2014 spĺňa alebo prekračuje len 22 z celkom 32 členov bloku.
Najväčšie výdavky má teraz podľa aprílových štatistík Poľsko (4,07 percenta HDP). Ani Spojené štáty zatiaľ päť percent nedosahujú, na obranu vydávajú 3,19 percenta HDP.
Pre navrhovaný cieľ päť percent HDP existuje podľa Rutteho „široká podpora“. Aj americký minister obrany Pete Hegseth dnes uviedol, že sa spojenci priblížili ku konsenzu ohľadom dosiahnutia tohto cieľa. Napríklad Estónsko dosiahne podľa ministra obrany Hanno Pevkura päťpercentné výdavky na obranu na budúci rok. Španielsko, ktoré má najnižšie obranné výdavky z celej aliancie, by naopak až tento rok mohlo dosiahnuť dve percentá HDP.
Ministri obrany diskutovali aj o ďalšej podpore Ukrajiny. Podľa generálneho tajomníka NATO zatiaľ tento rok prisľúbili pre Ukrajinu vojenskú pomoc vo výške 20 miliárd eur. Ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý sa niektorých rokovaní v Bruseli zúčastnil, rokoval so svojimi kolegami najmä o výzvach, ktorým ukrajinská armáda v súčasnosti čelí na bojisku. Podľa Rutteho hovoril Umerov aj o pokračujúcich útokoch Ruska na civilné ciele a o snahe Ukrajiny dosiahnuť mier prostredníctvom rokovaní. „Všetci chceme, aby táto vojna skončila spravodlivým a trvalým mierom,“ vyhlásil šéf NATO. Pri tejto príležitosti ocenil úsilie prezidenta Trumpa o zastavenie krviprelievania v krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.
NATO spustilo manévre v Baltskom mori
Sily NATO začali dvojtýždňové cvičenia v Baltskom mori. Prvé lode odplávali z nemeckej základne Rostock-Warnemünd na severovýchode krajiny vo štvrtok. Medzi plavidlami bola aj nemecká korveta Magdeburg a francúzska mínolovka Vulcain, informuje agentúra DPA.
Na každoročnom cvičení pod vedením Spojených štátov s názvom BALTOPS sa podieľa približne 50 plavidiel, vyše 25 lietadiel a zhruba 9 000 vojakov zo 17 krajín. Manévre sa skončia 20. júna.
Baltské more sa považuje za strategicky významné, najmä pre prebiehajúcu vojnu Moskvy proti Kyjevu. Rusko je zároveň jedinou z deviatich krajín na pobreží Baltského mora, ktorá nie je členom NATO. Moskva už kritizovala cvičenia a označila ich za provokáciu. Ruská flotila v uplynulých dňoch tiež uskutočnila manévre v Baltskom mori.
Nemecko vo štvrtok nasadilo dve stíhačky Eurofighter v reakcii na prítomnosť ruského prieskumného lietadla v oblasti. Došlo k tomu pri začatí námorných cvičení. Išlo tak už o šiesty rýchly zásah vzdušných síl v tomto roku v súvislosti so zvýšeným napätím v regióne. Zhoršenie situácie podnietili nedávne ruské pokusy o špionáž či podozrenie zo sabotáže, pripomína DPA.
Manévre BALTOPS sa konajú už viac ako 50 rokov, no v roku 2025 po prvýkrát štartujú z nemeckého Rostocku – sídla velenia nemeckého vojenského námorníctva. Cvičenie ponúka jedinečnú príležitosť posilniť spoluprácu v Aliancii a zároveň demonštrovať odstrašovanie, uviedlo NATO.
