Vzájomné vzťahy medzi EÚ a USA, ktoré sa zhoršili po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa, zostávajú veľmi napäté.
Nič na tom nezmenila ani štvrtková návšteva nemeckého kancelára Friedricha Merza vo Washingtone. Podľa britského denníka Financial Times (FT) sa európski vyjednávači čoraz viac obávajú, že výmenou za Trumpovu priazeň budú musieť niečo obetovať.
Čas na vyjednávanie
„Všetky tieto krízy naraz – to je dokonalá búrka,“ uviedol pre FT Josep Borell, ktorý bol do novembra minulého roka šéfom diplomacie EÚ. Ako dodal, Trump sa môže pokúsiť zahnať európskych lídrov do kúta zo všetkých troch strán.
„Mohol by nám napríklad povedať: Ak mi neponúknete dobrú obchodnú dohodu, nepodporíme Ukrajinu. Alebo: Ak na mňa tlačíte, aby som podporil Ukrajinu, tak od vás budeme požadovať vyššie vojenské výdavky pre NATO,“ priblížil Borell.
Vrcholní predstavitelia EÚ už podľa britského denníka preberali aj najhoršie možné scenáre ďalšieho vývoja – od úplného zastavenia americkej podpory pre Ukrajinu, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii, prerušenia spravodajskej spolupráce a zablokovania dodávok zbraní až po obchodnú vojnu s katastrofálnymi následkami a stiahnutie amerických vojsk z Európy.
Čítajte viac Macronova návšteva u Trumpa bola „mission impossible". V OSN medzitým prijali dve rôzne rezolúcie
Šéf Bieleho domu sa sa s európskymi lídrami po prvý raz stretne na summite G7 (skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta), ktorý sa bude 15. až 17. júna konať v Kanade.
Predpokladá sa, že by tam mal objasniť svoj postoj k Ukrajine a sankciám proti Rusku. Brusel by si želal, aby sa Trump zaviazal k podpore Kyjeva, no je možné, že uprednostní mierovú dohodu, ktorá bude pre Ukrajinu i Európu nevýhodná.
O týždeň neskôr sa lídri členských štátov NATO zídu zase v Haagu. Ako informoval FT, európski predstavitelia dúfajú, že ak prisľúbia zvýšiť výdavky na obranu, Trumpa presvedčia, aby neoslaboval úlohu USA v Severoatlantickej aliancii.
Už na druhý deň po summite NATO sa uskutoční aj zasadnutie Európskej rady v Bruseli, kam európski lídri prídu s vedomím, že nemajú už ani dva týždne na to, aby s Washingtonom vyjednali obchodnú dohodu a vyhli sa tak zavedeniu 50-percentných ciel. Trump nimi pohrozil, ak sa situáciu nepodarí vyriešiť do 9. júla.
S USA či bez nich?
Zatiaľ čo európski politici uvedené tri témy vnímajú oddelene, šéf Bieleho domu ich podľa FT spája do jedného celku. A v EÚ panujú obavy, že ak nebude spokojný s vývojom v jednej otázke, prenesie to do iných oblastí. Prognózy sú znepokojujúce.
Vychádza sa z toho, že ak Európa v niektorej zo spomenutých tém zaujme tvrdý postoj, vystaví sa americkej odvete v inej otázke. Ak však USA, ktoré majú byť najbližším spojencom EÚ, spôsobujú také problémy, podľa FT je oprávnená francúzska snaha o to, aby bola Európa samostatnejšia a nespoliehala sa na pomoc Washingtonu, ako to bolo v minulosti.
„Naša ďalšia veľká epocha, ďalší veľký zjednocujúci projekt je o budovaní nezávislej Európy,“ vyhlásila minulý týždeň aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nie všetci sú však zástancovia tejto tzv. strategickej autonómie.
Čítajte viac Meloniová má blízko k Trumpovi. Stane sa jeho trójskym koňom v Európe?
„Vzťah s USA je zásadný… na to, aby si Západ udržal silu. Naše osudy sú prepojené,“ citoval FT taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, ktorá je blízkym spojencom Trumpa. Podľa nej treba pri dialógu s Bielym domom postupovať rozumne a menej byrokraticky.
Naopak, Alexandra de Hoop Schefferová, predsedníčka nemeckého Marshallovho fondu tvrdí, že európski lídri už k vzťahu s USA pristupujú oveľa realistickejšie. „Aké sú naše spoločné záujmy? V skutočnosti sme sa o tom nikdy nerozprávali,“ upozornila.
Narážajúc na Trumpovu nevypočítaľnosť a ustavičné menenie postojov von der Leyenová pripomenula, že problémy budú pretrvávať, aj keby sa ich teraz podarilo zažehnať.
„Nemôžeme si dovoliť opäť uveriť klamu, že búrka prejde. Že veci budú ako predtým, ak by sa skončila len vojna alebo by sa uzavrela obchodná dohoda, alebo by ďalšie voľby dopadli inak. Nie, nebude to ako predtým,“ varovala.
Čítajte viac Trump súhlasil s odložením cla 50 percent na dovoz z EÚ do 9. júla
Trumpove monológy
O tom, že Európa ťahá za kratší koniec a Trump si nakoniec beztak všetko spraví po svojom, svedčí aj jeho prvé stretnutie s Merzom.
Nový nemecký kancelár sa s ním síce nepohádal ako vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ale dopadol podobne ako iní európski lídri pred ním – či už francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer alebo Meloniová.
S Trumpom si navonok rozumeli, vymieňali si úsmevy a komplimenty, ale nič zásadné nevyriešili. Šéf Bieleho domu sa i teraz odpovediam na kľúčové otázky vyhol a nič podstatné nesľúbil.
Čítajte viac Trump prijal nemeckého kancelára Merza, rokovali o Ukrajine aj obrane
Merza akurát ubezpečil, že zatiaľ neplánuje stiahnuť amerických vojakov z Nemecka a prijal jeho pozvanie na návštevu, čo otvára možnosti na ďalšie rokovanie.
Nemecké médiá a odborníci svojho kancelára chválili. Zhodli sa, že obstál v „skúške ohňom“. Na stretnutie sa vraj veľmi dobre pripravil a zvolil si správnu taktiku. Zostal pokojný a Trump mu prejavoval rešpekt.
Merz si ho získal už na začiatku, keď mu daroval kópiu rodného listu jeho starého otca Friedricha Trumpa, ktorý sa narodil v marci 1869 v Nemecku a v roku 1885 emigroval do USA.
Odborník na kampane a stratégiu Julius van de Laar pre Welt TV vyzdvihol i dva ďalšie momenty – keď Merz spomenul, že v Bielom dome bol už v roku 1982 za vlády republikánskeho prezidenta Ronalda Reagana, a keď poznamenal, že 6. júna je výročie vylodenia amerických vojsk v Normandii.
„To pre vás asi nebol príjemný deň, nie?“ neodpustil si Trump ironickú poznámku. Hosť sa však nedal vyviesť z rovnováhy a odvetil, že Američania Nemecko oslobodili od nacistického režimu. „Vieme, čo vám dlhujeme,“ dodal.
„S návštevou som mimoriadne spokojný,“ prezradil kancelár novinárom. S Trumpom si údajne dobre porozumeli, majú veľa spoločného a našiel v ňom niekoho, s kým sa môže i osobne výborne porozprávať.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Nemecké médiá napriek pochvalám pripomenuli, že celá návšteva bola zase len „one man show“ šéfa Bieleho domu, ktorý rozprával o všetkom možnom, akoby tam Merz ani nesedel.
Chválil najmä seba a kritizoval ostatných – od svojho predchodcu v úrade Joea Bidena až po bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Novinári však ocenili, že Merz zaujal aspoň kritický postoj k ruskej agresii.
„Spolkový kancelár nespravil pri kozube v Oválnej pracovni žiadnu chybu. Ani na to nemal príležitosť, takmer sa nedostal k slovu,“ zhodnotil nemecký denník Bild, ktorý obom zmeral čas: „Trump pri stretnutí rozprával dokopy viac ako pol hodiny, Merz len asi štyri minúty!“