Japonsko 11. marca 2011 zasiahlo silné zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami, čo viedlo k smrti približne 18 500 ľudí. Prírodná katastrofa spôsobila aj závažné poškodenie jadrovej elektrárne Fukušima I.
V tom čase boli v prevádzke tri zo šiestich reaktorov. Keď záložné generátory zaplavila voda, zlyhali chladiace systémy a v reaktoroch sa roztavilo jadrové palivo. Išlo o najzávažnejšiu haváriu tohto druhu od výbuchu v atómovej elektrárni Černobyľ v roku 1986.
Žalobcovia argumentovali, že krízovej situácii vo Fukušime bolo možné predísť, keby šéfovia TEPCO načúvali výskumu a zaviedli preventívne opatrenia, ako napríklad umiestnenie núdzového zdroja energie na vyššie položené miesto. Naopak, obžalovaní namietali, že riziká sa v tomto kontexte nedali predvídať, a citované štúdie označili za nedôveryhodné.
„Nemožno konštatovať, že obžalovaní… mali takúto schopnosť predvídať v čase pred predmetným zemetrasením,“ uvádza sa v piatkovom rozhodnutí najvyššieho súdu v Tokiu.
Pôvodne priznaná suma 13,3 miliardy jenov sa považuje za najvyššiu, aká kedy bola v Japonsku vymeraná v občianskoprávnom konaní. Mala pokryť náklady spoločnosti TEPCO na demontáž jadrových reaktorov, odškodnenie obyvateľov a odstránenie kontaminácie.
Hovorkyňa súdu okrem toho uviedla, že odvolanie akcionárov, ktorí žiadali ešte vyššiu náhradu škody vo výške 22 biliónov jenov, bolo zamietnuté. Žalobcovia po vynesení rozsudku vyvesili transparent, na ktorom stálo: „Prevezmite zodpovednosť za jadrovú haváriu vo Fukušime!“
