Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 200 dní
- Wall Street Journal: Trump tlačí na Senát, aby oslabil avizované sankcie voči Rusku
- Ukrajina oznámila zostrelenie ruskej stíhačky Su-35 nad Kurskou oblasťou
- Rusko obvinilo Ukrajinu, že neočakávane odložila výmenu zajatcov
- Pavel: Je treba robiť všetko, aby sa vojna na Ukrajine skončila a žiadna neprišla k nám

22:10 Na nedávny útok na ruské strategické bombardéry na letiskách na Sibíri a za polárnym kruhom Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského použila výlučne drony domácej výroby. Zelenskyj to povedal v rozhovore pre televíziu ABC News, ktorá ho odvysielala v sobotu. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„Veľmi som chcel použiť iba to, čo vyrábame,“ povedal Zelenskyj. SBU pomocou prepašovaných dronov prvého júna vykonala sériu rozsiahlych útokov na ruské bojové lietadlá na štyroch vojenských základniach v rámci operácie „Pavučina". Ruskému strategickému letectvu vraj útok spôsobil škody za približne 7 miliárd dolárov.
17:21 Ukrajina Rusku kontrovala vyjadrením, že výmenu zajatcov nijako neodložila, keďže pre ňu dosiaľ nebol stanovený konkrétny dátum. Koordinačný štáb v Kyjeve však uviedol, že by k nej malo dôjsť „v najbližších dňoch“.
Štáb ďalej priblížil, že Rusko si určilo dátum výmeny bez toho, aby sa na ňom dohodlo s Kyjevom. Moskvu v tejto súvislosti obvinil z hrania „špinavých hier“ a vyzval na návrat k tzv. konštruktívnej práci. Oznámil tiež, že Kyjev ruskej strane taktiež odovzdal zoznam mien zajatcov, ktorých jej plánuje vrátiť v rámci nadchádzajúcej výmeny.
15:16 Treba robiť všetko nielen pre koniec vojny na Ukrajine, ale aj pre to, aby žiadna neprišla do Česka, povedal dnes prezident Petr Pavel, ktorý si pri pomníkoch na Šumave pripomenul amerických vojakov padlých v II. svetovej vojne. Ich pamiatku si uctil v dvoch zaniknutých šumavských obciach Zhůří a Gruberg. Na odľahlých miestach medzi Hartmanicami a Železnou Rudou sa 5. a 6. mája 1945 odohrali jedny z posledných bojov. V Zhůří je už 25 rokov pamätník pripomínajúci bitku z 5. mája 1945, v ktorej zahynulo desať amerických vojakov 90. pešej divízie. Potom Pavel prešiel 12 kilometrov na motorke k obci Prášily, kde v bývalej osade Gruberg odhalil nový pamätník bitky z 6. mája, kde Američania zabili 21 nemeckých kadetov, ktorí viedli gerilové boje; šesť amerických vojakov bolo v boji zranených.
"Musíme si pripomínať obete všetkých, ktorí prispeli k tomu, že môžeme žiť v slobode a v mieri. A hoci udalosť, ku ktorej tu došlo, nazývame tragédiou, tak bohužiaľ v kontexte celej druhej svetovej vojny bola len malou epizódou. Ale v kontexte ľudí, ktorí si ňou prešli, a ich príbuzných to bola tragédia o to väčšie, že k nej vlastne došlo až na konci vojny, "povedal Pavel v Zhorí. Podľa neho si človek s odstupom času uvedomí, ako to bolo absurdné, keď chýbalo do oficiálneho konca vojny len niekoľko dní a zbytočne zomrelo toľko mladých ľudí.
„A bohužiaľ sa to deje aj dnes,“ uviedol. A aj preto je podľa prezidenta dobre, že si tieto veci ľudia pripomínajú, pretože treba žiť s tým, že mier nie je zadarmo, nie je automatický a je nutné sa oň starať aj dnes. „A ak dnes prebieha vojna na Ukrajine a zomierajú v nej ľudia rovnako zbytočne, rovnako absurdne, ako to bolo tu, kvôli dôvodom, ktoré mnoho z nás vlastne ani nechápe, tak aj preto musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby nielen vojna na Ukrajine skončila, ale aby sa Žiadna nedostala k nám, tak ako to bolo v minulosti,“ uviedol. Stovkám prizerajúcich sa v hustom daždi potom poďakoval za to, že si tieto udalosti pripomínajú.
13:37 Ukrajina neočakávane odložila na neurčito prevzatie tiel padlých ukrajinských vojakov a ďalšiu výmenu vojnových zajatcov, uviedol dnes poradca Kremľa Vladimir Medinskij. Kyjev sa k záležitosti zatiaľ nevyjadril.
Na výmene zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov, a odovzdaní tiel padlých sa v pondelok dohodli ruská a ukrajinská delegácia pri druhom kole rokovaní v Istanbule.
Podľa prezidentského poradcu Medinského, ktorý viedol ruskú delegáciu pri rokovaniach v Turecku, mieni Moskva odovzdať Kyjevu telá 6000 padlých vojakov ukrajinskej armády.
12:11 Ukrajinské letectvo oznámilo, že dnes nad Kurskou oblasťou zostrelilo ruskú stíhačku Su-35. O strate lietadla píšu aj ruskí vojenskí blogeri. Informácie bojujúcich strán nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

11:56 Americký prezident Donald Trump urobil niekoľko vyhlásení týkajúcich sa vojny na Ukrajine a mierových rokovaní. O jeho vyhláseniach informuje ukrajinská agentúra Unian, ktorá cituje server Clash Report.
Podľa neho Ukrajina svojimi nedávnymi útokmi dala Rusku zámienku, aby ich „išlo vybombardovať na smrť“.
„No, včera večer dali Putinovi zámienku, aby ich šiel bombardovať, to sa mi na tom nepáčilo. Keď som to (útok SBU na ruské letiská) videl, povedal som si: no, teraz bude úder,“ povedal americký prezident.
Ukrajina a Rusko sa „správajú ako deti“, uviedol tiež Trump. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.
„Nie sme deti s Putinom na ihrisku v parku. Je to vrah, ktorý prišiel do tohto parku zabíjať deti,“ povedal ukrajinský líder v rozhovore pre ABC News.
Dodal, že Trumpovo vyhlásenie ukazuje, že šéf Bieleho domu nechápe rozsah tragédie, ktorú ukrajinský ľud prežíva. Zelenskyj popísal „bezhraničnú“ bolesť ukrajinského otca, ktorý pri raketovom útoku stratil manželku a tri deti, uviedla Unian.
Jednoducho povedal: "Každé ráno, keď sa prebudím, hľadám svoju rodinu – pozerám sa všade v byte… Stále si myslím, že to bola nočná mora… zlý sen,“ povedal Zelenskyj.
11:14 Päť ukrajinských civilistov zomrelo v sobotu ráno pri ruskom útoku raketami, dronmi a bombami. Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko zaútočilo 206 dronmi a deviatimi raketami.
Starosta Charkova Igor Terechov uviedol, že mesto bolo terčom útoku 48 dronov iránskej výroby, dvoch rakiet a štyroch navádzaných bômb. Tieto údery zabili najmenej troch ľudí a ďalších 17 zranili, povedal starosta. Guvernér Charkovskej oblasti Oleg Synehubov dodal, že medzi zranenými sú dve deti.
V meste Cherson na juhu Ukrajiny ruské ostreľovanie zabilo dvoch ľudí a poškodilo dve výškové budovy, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.
9:46 Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa sa snaží presvedčiť republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, aby výrazne zmiernil svoj návrh zákona o sankciách voči Rusku. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ), píše TASR.
Kľúčovým ustanovením návrhu zákona, ktorý už podporilo 82 senátorov, je návrh na uvalenie sankcií proti kľúčovým ruským predstaviteľom a sektorom. Zaviedli by sa aj 500-percentné clá pre krajiny nakupujúce ruskú ropu, plyn a urán.
Zdroje WSJ uviedli, že Biely dom a ďalší predstavitelia administratívy USA v posledných týždňoch kontaktovali Grahamov tím a naliehali, aby zmiernil tento návrh. Nabádali ho, aby doň zahrnul výnimky, ktoré by Trumpovi umožnili vybrať si, kto alebo čo bude podliehať sankciám. Grahama tiež požiadali, aby v texte návrhu zákona nahradil slová „musí“ slovami „môže“, čím by sa odstránila záväznosť daných pasáží.
WSJ poznamenal, že v princípe každá administratíva žiada o zmeny v dôležitých návrhoch zákonov a často sa snaží o formuláciu, ktorá prezidentovi dáva väčšie rozhodovacie právomoci. Ako však uviedli zdroje novín, návrh tohto zákona sa takto zmení na „bezzubý“. WSJ podotkol, že Trump už aj tak má možnosť uvaliť sankcie podľa vlastného uváženia.
8:51 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 120 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 995 030, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 52 obrnených bojových vozidiel pechoty, 56 delostreleckých systémov, štyri raketomety a jeden vrtuľník.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 904 tankov, 22 737 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 850 delostreleckých systémov, 1 410 raketometov a 337 vrtuľníkov.
8:00 Šéf odborovej organizácie nemeckých ozbrojených síl André Wüstner v piatok pripustil možnosť opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby a povedal, že nová vládna koalícia by už pre takýto krok mala začať pripravovať pôdu. V rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk tiež vyzval na zatraktívnenie dobrovoľnej vojenskej služby. Uviedla to agentúra DPA aj portál Politico.
„V armáde majú lepšie možnosti tí, ktorí najlepšie plánujú. Teraz musíme plánovať a pripravovať sa,“ povedal Wüstner. Vzhľadom na hrozby, ktorým Nemecko čelí, je podľa neho potrebné urýchlene zvýšiť počet vojakov v aktívnej službe zo 181 000 na 260 000.
Wüstner vyjadril pochybnosti o tom, či by bolo možné len na dobrovoľnom základe naverbovať ďalších 80 000 ľudí do aktívnej služby. V polovici funkčného obdobia súčasného parlamentu bude podľa neho potrebné vyhodnotiť aktuálnu situáciu a následne pravdepodobne prejsť na určitú formu povinnej vojenskej služby.
DPA pripomína, že minister obrany Boris Pistorius dal najavo, že dobrovoľný charakter vojenskej služby, na ktorom sa dohodla koalícia, platí len v prípade, že sa týmto spôsobom podarí uspokojiť dopyt po personálnych kapacitách.
„Dohodli sme sa, že sa zatiaľ budeme spoliehať na službu, ktorá je spočiatku dobrovoľná a má povzbudiť mladých ľudí, aby slúžili svojej krajine,“ povedal Pistorius, ktorý však pripustil, že v prípade nedostatku dobrovoľníkov sa postoj vlády môže zmeniť.
Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušiť sa ju rozhodlo v roku 2011.
6:40 Pri najsilnejších ruských útokoch na Charkov od začiatku ruskej vojny na Ukrajine zomreli traja ľudia. Ďalších 17 ľudí je zranených, informuje s odvolaním sa na starostu druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihora Terechova agentúra AFP.
Mesto zažilo „najsilnejší útok od začiatku vojny“ vo februári 2022, oznámil v sobotu starosta. Spresnil, že v krátkom časovom úseku došlo k „najmenej 40 explóziám“.
„Nepriateľ útočí súčasne raketami, bezpilotnými lietadlami Šáhid a riadenými leteckými bombami,“ uviedol Terechov. Dodal, že Rusi nasadili najmenej 48 Šáhidov, dve rakety a štyri riadené bomby. Poškodených bolo 18 bytových a 13 rodinných domov.
Charkov je prevažne ruskojazyčné mesto, pred vojnou v ňom žilo viac ako 1,4 milióna ľudí. Nachádza sa necelých 50 kilometrov od ruských hraníc na severovýchode Ukrajiny a rovnako ako väčšina ostatných miest v krajine je pravidelne terčom nočných úderov.
V Rusku v noci na sobotu opäť útočili ukrajinské bezpilotné lietadlá. Podľa leteckých úradov muselo byť dočasne uzavreté hlavné moskovské letisko Šeremetevo.