O vojne proti ultraradikálnemu hnutiu a drvivej porážke Západu, ktorý nedokázal zabrániť raketovému návratu Talibanu k moci v roku 2021, bolo už napísaných mnoho kníh. „Nezáleží na tom, čo o nás písali cudzinci, pretože z veľkej časti ignorujú realitu toho, čo sa nám stalo a dôvodov, kvôli ktorým sme boli nútení bojovať,“ povedal Chálid Zadran, člen povstaleckej siete Hakkanie s krvavou povesťou a terajší hovorca kábulskej polície.
Vo svojej 600-stranovej knihe, ktorá bola v paštčine vydaná v apríli, rozpráva o prvých vpádoch Američanov do jeho provincie Khóst južne od Kábulu, o detstve strávenom počúvaním rozprávania o zverstvách a o túžbe pridať sa k Talibanu v mene slobody krajiny.
„Každý deň som bol svedkom hrozivých vecí, franforce tiel pohodených pri ceste,“ píše v knihe „15 minút“, ktorej názov sa inšpiroval útokom amerického dronu, pred ktorým sa mu podarilo utiecť práve za štvrť hodiny.
„Amerika tu napriek svojim tvrdeniam spáchala kruté a barbarské veci, zničila našu krajinu bombami, zničila našu infraštruktúru a zasiala zvár medzi národnosťami,“ pripája svoje svedectvo Muhádžer Faráhí, námestník ministra informácií a kultúry.
V „Pamätiach džihádu, 20 rokov pod okupáciou“ píše, že sa Taliban snažil so Spojenými štátmi vyjednávať o osude Usámu bin Ládina, ktorého hlavu chcel Washington získať po útokoch 11. septembra 2001. Bolo to ale podľa neho zbytočné.
„Od začiatku bolo jasné, že Američania si už dopredu naplánovali okupáciu Afganistanu,“ píše Faráhí, ktorý neverí na vojnu proti terorizmu. „Na začiatku si Afganci mysleli, že udalosť, ktorá sa stala v krajine vzdialenej tisíce kilometrov, sa ich nedotkne. Potom si všetci uvedomili, že nevinní ľudia v našej krajine budú potrestaní,“ rozpráva.
Vojna je podľa neho výsledkom vôle Západu vnútiť svoju kultúru a ideológiu iným národom. Faráhího memoáre sú dostupné v piatich jazykoch (vrátane arabčiny a angličtiny, pozn. ČTK).
Vo vojne bojovala proti silám Talibanu koalícia 38 krajín vedených Spojenými štátmi, zároveň mala podporu Afganskej republiky. Pri bojoch a útokoch Talibanu zomreli desaťtisíce ľudí, rovnako ako 6000 zahraničných vojakov vrátane 2400 Američanov.
Od konca vojny sa výrazne rozrástol počet textov, ktoré bojovníci Talibanu napísali, aby sa pochválili svojimi vojenskými úspechmi a statočnosťou Islamského emirátu, čo je dominantný naratív v dnešnom Afganistane.
Len málo z nich má ale formu autobiografie, pri ktorých je pre verejnosť zaujímavá možnosť vidieť konflikt zvnútra, odhaduje Zadrán. Prvých 2000 výtlačkov jeho knihy sa predalo veľmi rýchlo a pripravuje sa ďalších tisíc, rovnako ako verzia v jazyku darí, hovorí.
Civilistom zabitým v krajine pri útokoch, najmä samovražedných, sa v knihách venuje veľmi malá pozornosť. Faráhí ubezpečuje, že Taliban sa snažil zachrániť životy nevinných ľudí, ale zároveň kritizuje svojich spoluobčanov za kolaboráciu s prozápadnou políciou a za znečisťovanie krajiny.
Obe diela končia v roku 2021, a nehovoria tak o premene vojakov z odľahlých hôr na úradníkov pôsobiacich v pohodlí hlavného mesta. Teraz je ich boj diplomatický, talibanci sa snažia, aby bola ich vláda uznaná medzinárodnou komunitou, ktorá ich stále odsudzuje za rodový apartheid voči ženám.
„Vojna sa skončila a teraz chceme mať so všetkými dobré vzťahy. Dokonca aj s Američanmi,“ uzavrel Faráhí.
