Alexandr Lukašenko, ktorý vládne tvrdou rukou v Bielorusku už viac ako tri desaťročia, nemohol chýbať na otváracej ceremónii. „Som presvedčený, že štadión sa stane symbolom silného bielorusko-čínskeho priateľstva," zdôraznil podľa agentúry BELTA. Mimochodom,futbalovú arénu otváral len tri dni po svojom návrate z Pekingu, kde bol upevňovať medzištátne vzťahy. „Išlo už o pätnástu návštevu Lukašenka v Číne," poznamenala agentúra Reuters.
Nie je známe, koľko peňazí vynaložili Číňania na výstavbu, ale keď Bielorusi pôvodne plánovali sami vybudovať štadión, počítali so sumou približne 180 miliónov dolárov. Vládnuci komunisti v Pekingu si dali záležať na tom, aby v minskom areáli športovej arény bolo všade vidieť stopu ich štátu. Informačné tabule sú nielen v bieloruskom, ruskom a anglickom jazyku, ale aj v čínštine. Fanúšikom, ktorí kráčajú k štadiónu, neujde pohľad na sochu dvoch futbalistov s loptou. Bieloruského a čínskeho. Pod nimi sa nachádza glóbus, na ktorom sú zvýraznené územia Bieloruska a Číny, spája ich zlatá stuha.
Možno k umeleckému dielu, ktoré zobrazuje dvoch futbalistov, pribudne ešte jeden výtvor. „Bolo by vhodné postaviť tu pamätník môjmu priateľovi Si Ťin-pchingovi, pretože len vďaka nemu Číňania vybudovali tento skvelý štadión na vlastné náklady." vyhlásil Lukašenko.
Bieloruský vodca tvrdí, že idea výstavby štadión vznikla v hlave čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Počas dávnejšej návštevy Pekingu ho prekvapil, keď mu ukázal maketu futbalovej arény. „Darujeme to bieloruskému ľudu," citoval Lukašenko svojho hostiteľa. Ešte dodajme, že Si Ťin-pching dal postaviť zadarmo v Minsku nielen futbalový štadión, ale ešte aj plaváreň. Tú sprístupnili už na jeseň minulého roku.
Čítajte viac Lukašenko sa zabetónoval pri moci. Putin bol odhodlaný ochrániť ho. A vráti sa Stalin do Bieloruska?
Úvodný zápas na štadióne odohrali juniorské tímy Bieloruska a Číny. Lopta rozvlnila sieť dvakrát, v obidvoch prípadoch sa to podarilo domácim reprezentantom. Nevyhrali však, pretože keď viedli 1:0, strelili si vlastný gól. Obrazne povedané: neskrýva sa aj za čínskym darom strela do vlastnej bránky? Prečo by mali Číňania obdarovať Lukašenka moderným štadiónom a neočakávať nič na revanš?
Čínski komunisti už majú celkom bohaté skúsenosti so snahou zapáčiť sa iným štátom v podobe futbalovej arény zadarmo. Zvlášť to platí o krajinách v Afrike. V čom spočíva pointa? Ukázať dobrosrdečnosť, za ktorou sa zjavne skrýva vypočítavosť. Je evidentné, že Číňania zakaždým čakajú, že za svoj dar získajú protislužbu.
Angola, Gabon, Ghana, Rovníková Guinea – to sú len štyri z viacerých afrických štátov, ktorým sa Peking postaral o bezplatnú výstavbu futbalových štadiónov. V Angole financovali Číňania kompletne až štyri dôležité stavby. Potom sa stali najväčším importérom angolskej ropy na svete. Pozrime sa aj na iný kontinent: keď na Kostarike postavili futbalovú arénu za 100 miliónov dolárov, táto stredoamerická krajina prerušila dlhoročnú spoluprácu s Taiwanom, ktorý by Čína chcela ovládnuť, a stala sa jej druhým najväčším obchodným partnerom.
Čítajte viac Volebnú frašku Lukašenka sledovali v Bielorusku aj štyria politici zo Slovenska. Čo ich nadchlo a koho kritizovali?
K zmieneným štyrom krajinám v Afrike, treba ešte doplniť ďalšie tri: Malawi, Mozambik a Zambia tiež dostali darom futbalové štadióny od ázijskej komunistickej mocnosti. Netreba pochybovať o tom, že takzvaná futbalová diplomacia Číny sleduje vedľajšie úmysly aj v prípade Bieloruska. Čo by to mohlo byť?
Samozrejme, že nie ropa alebo zemný plyn, pretože Bielorusi sú odkázaní na dovoz energetických surovín z Ruska. Kupujú ich lacno, lebo v Kremli potrebujú mať Lukašenka ako svojho vazala, čo sa asi najviac ukázalo, keď vo februári 2022 súhlasil, aby ruská armáda vtrhla na Ukrajinu aj z bieloruského územia. Mimochodom, poznámka o cenách pohonných hmôt: motoristi v Bielorusku tankujú benzín aj naftu trikrát lacnejšie v porovnaní so šoférmi na Slovensku.
Štadión zadarmo výmenou za väčšie investície? Asi nie. Niektorí analytici poukazujú na to, že Lukašenko by rád prilákal viac investícií z Číny, čo sa mu však nedarí; ruský prezident Vladimir Putin zrejme už dávnejšie dal najavo Si Ťin-pchingovi, aby sa nesnažil ekonomicky vstupovať do takzvanej zóny ruského vplyvu, kam jednoznačne patrí Bielorusko.
Čítajte aj Americkí diplomati odviezli z Minsku troch oslobodených väzňov. Prečo sa Trump rozhodol otepliť vzťahy s Lukašenom po ich rokoch na bode mrazu?
Špekulácia o protislužbe Lukašenka môže byť postavená garancii plynulej bezproblémovej dopravy. Železničná tepna pri preprave obrovského množstva tovarov z Číny vedie do západnej Európy cez Bielorusko. Nákladné vlaky by prípadne mohli využívať aj trasu cez Ukrajinu, čo však pre vojnu neprichádza do úvahy. Alternatívou je ešte železničná trať cez Litvu, ale to je politicky ťažko predstaviteľné. Prečo? Lebo vo Vilniuse od novembra 2021 funguje diplomatická misia Taiwanu, ktorá kole oči komunistickým pohlavárom v Pekingu.
Lukašenkov režim má napäté vzťahy s Poľskom. Z Bieloruska sa snažia preniknúť na územie susedného štátu ilegálni migranti. Medzištátny spor už eskaloval do uzatvárania cestných hraničných priechodov, vo Varšave sa dokonca vyhrážali, že by mohli ochromiť aj železničné spojenie. (Na objasnenie: Lukašenko evidentne dováža migrantov z Afriky a Ázie, aby sa pokúsili prejsť do Poľska, ktoré chce diktátor trestať za uvalenie sankcií EÚ na svoj režim, v čom Varšava zohrala významnú úlohu.) Si Ťin-pching musí mať v tomto smere veľký záujem na tom, aby Lukašenko nevyprovokoval Poliakov k prijatiu extrémneho rozhodnutia v oblasti železničnej nákladnej dopravy.