Dôvodom je najmä snaha čeliť Rusku, ktoré podľa neho zasieva teror z neba. Úryvky z prejavu v londýnskom inštitúte Chatham House, kde má načrtnúť priority pre nadchádzajúci summit NATO v Haagu, priniesla agentúra AFP.
„Musíme urobiť obrovský skok v našej kolektívnej obrane… Faktom je, že nebezpečenstvo nezmizne ani s koncom vojny na Ukrajine,“ očakáva sa, že Rutte vyhlási. Aby si NATO udržalo dôveryhodnú obranu a odstrašenie, potrebuje štyristopercentné zvýšenie svojej protivzdušnej a protiraketovej obrany, dodá šéf NATO, ktorého dnes prijme aj britský premiér Keir Starmer.
Čítajte viac 1202. deň: Zrejme rekordný útok Ruska: Vo vzduchu bolo skoro 500 dronov či rakiet. Sme blízko k okamihu, keď môžeme ukončiť vojnu, tvrdí Zelenskyj
Ich stretnutie sa koná v čase, keď americký prezident Donald Trump požaduje, aby sa európski spojenci a Kanada zaviazali venovať aspoň päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu, inak riskujú stratu bezpečnosti. Americký minister obrany Pete Hegseth minulý týždeň v Bruseli naznačil, že sa spojenci priblížili ku konsenzu ohľadom dosiahnutia tohto cieľa. Definitívne schválenie sa očakáva práve na summite v Holandsku 24. a 25. júna.
„Na Ukrajine vidíme, ako Rusko zasieva teror z neba, takže posilníme štít, ktorý chráni náš vzdušný priestor,“ malo by zaznieť v Rutteho prejave podľa AFP. Podľa šéfa NATO musí mať aliancia viac síl a schopností, aby mohla „plne realizovať svoje obranné plány“.
Kremeľ: NATO je „nástroj agresie a konfrontácie“
Rusko v pondelok označilo NATO za „nástroj agresie“. Reagovalo tak na očakávanú výzvu Marka Rutteho „Severoatlantická aliancia odhodila masku a teraz otvorene demonštruje svoju povahu nástroja agresie a konfrontácie,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom na otázku o plánoch, ktoré podľa všetkého Rutte oznámi v pondelok počas návštevy Londýna. „Nie je to nástroj na udržanie stability a bezpečnosti na kontinente. Je to nástroj určený na konfrontáciu, ktorého podstata bola donedávna skrytá. Teraz odhalil svoju pravú podstatu,“ dodal Peskov podľa agentúry TASS.
Minulý týždeň v Bruseli schválili ministri obrany krajín NATO nové aliančné záväzky, ktorými majú prispieť k spoločnej obrane. Na dosiahnutie týchto cieľov bude podľa generálneho tajomníka OSN potrebných viac peňazí. Rutte preto v tejto súvislosti navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu práve na päť percent HDP: 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie zdravotných zariadení.
Doterajší cieľ, dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) dohodnutý už v roku 2014, spĺňa alebo prekračuje len 22 z celkom 32 členov bloku. Česko cieľ splnilo v minulom roku a vydáva na obranu 2,08 percenta HDP. Najväčšie výdavky má teraz podľa aprílových štatistík Poľsko (4,07 percenta HDP). Ani Spojené štáty zatiaľ päť percent nedosahujú, na obranu vydávajú 3,19 percenta HDP.