Diamond pravidelne vystupuje v najznámejších svetových médiách a nedávno poskytol rozhovor denníku Washington Post. Je autorom viacerých kníh a jeho Premárnene víťazstvo (Squandered Victory) bolo v roku 2005 jedno z prvých diel, ktoré kriticky analyzovalo povojnovú angažovanosť Ameriky v Iraku.
Vo februári ste napísali, že Amerika Donalda Trumpa smeruje voľným pádom k tyranii. Vtedy ste tiež uviedli, že prezident sa usiluje vystrašiť zákonodarcov, ale aj všetky časti spoločnosti, ktoré sa ho odvážia kritizovať alebo brať na zodpovednosť. Okrem toho vidíme prípady neprávom deportovaných ľudí a Trumpova vláda sa očividne pohráva s myšlienkou, že nebude rešpektovať súdne verdikty. Aký veľký problém má americká demokracia?
Je to veľmi vážne z dôvodov, ktoré ste spomenuli, a aj z ďalších, o ktorých môžeme hovoriť. Je to však zložitá situácia, ktorá sa stále vyvíja. Všetko, čo ste povedali, je pravda, ale existuje aj veľa súdnych prípadov, ktoré do týchto vecí zasahujú. Federálny súd napríklad dočasne zakázal Trumpovej vláde uplatniť nehorázne nariadenie, ktorým zakázala Harvardovej univerzite využívať študentské víza. V súvislosti s fungovaním americkej justície je potrebné zdôrazniť jeden fakt. Zatiaľ nemáme prípad, keď by Biely dom nerešpektoval nejaké konečné jasné rozhodnutie federálneho súdneho systému. Trumpova vláda naznačuje, že by takýto verdikt mohla odmietnuť, ale ešte tam nie sme. A myslím si, že existujú dôvody, pre ktoré môžeme veriť, že nebude chcieť ísť otvorene proti finálnemu verdiktu Najvyššieho súdu alebo federálneho súdu.
Znamená to, že justičný systém doposiaľ dokázal ovplyvniť Trumpove kroky. Sme tiež svedkami o niečo väčšieho odporu v Kongrese. V Snemovni reprezentantov o jediný hlas prešiel veľmi neuvážený zákon o daňových škrtoch a výdavkoch. (Legislatíva postavila proti sebe aj Trumpa a Elona Muska a najbohatší človek na svete už odišiel z vlády a s prezidentom sa pohádal, pozn. red.). Myslím si, že v Senáte zákon ešte čakajú zmeny. Niektorí členovia Kongresu vyjadrujú viac výhrad k tomu, čo robí Biely dom, a signalizujú, že Trump nemusí mať pri všetkom ich absolútnu podporu. Títo politici možno nakoniec ustúpia tlaku. Ale aj vzhľadom na súdnictvo a silnú občiansku spoločnosť to určite nie je tak, že Trump má jednoducho otvorenú cestu k autoritárstvu.

Aké dôležité je pre Trumpovu politickú víziu vzbudzovať strach u kritikov a nakoľko je v tomto úsilí zatiaľ úspešný? Minimálne niektoré technologické spoločnosti, právnické firmy, médiá a univerzity sa očividne usilujú prezidentovi vyhovieť. Na druhej strane – nepoddať sa vopred – je pravdepodobne najdôležitejšia rada profesora histórie Timothyho Snydera, keď vysvetľuje, ako čeliť autoritárstvu.
Je to presne tak. Myslím si, že vzbudzovanie strachu je pre Trumpa z viacerých hľadísk veľmi dôležite. Môžeme hovoriť o politickom a fyzickom strachu. Ale aj o tom na inštitucionálnej úrovni, keď sa ľudia boja trestov a viktimizácie, a dúfajú, že si kúpia ochranu gestami podriadenosti a ustupovaním. Je to skoro ako mafiánska operácia. Republikánski členovia Kongresu majú strach, že ak sa postavia proti Trumpovi, ten proti nim nasadí v primárkach protikandidáta a oni prehrajú. Napríklad John Cornyn, ktorý sa takmer stal lídrom väčšiny v Senáte, čelí v Texase tvrdému súboju s miestnym generálnym prokurátorom Kenom Paxtonom. Ten úplne jasne patrí k MAGA krídlu republikánov. (Je to hnutie najväčších trumpovských radikálov, MAGA je skratka sloganu Make America Great Again – Urobme Ameriku opäť veľkou, pozn. red.).
Medzi republikánskymi členmi Snemovne reprezentantov a Senátu panuje skutočný strach, že ak nebudú dostatočne podporovať prezidenta, v primárkach prehrajú. Zaujímavé však je, že keby sme mali v USA pomerné volebné zastúpenie, aké funguje vo väčšine Európy, MAGA by bola samostatná strana, ktorá by sa pravdepodobne podobala na Alternatívu pre Nemecko. Ale získala by menší podiel hlasov ako tradičná Republikánska strana.
Spomenuli ste aj fyzický strach.
Mnohým ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vystúpili proti Trumpovi, sa vyhrážajú smrťou. Je to naozaj znepokojujúce. Vyhrážkam nečelia len oni – niektorí dostávajú aj odkazy typu: vieme, kam chodí do školy vaša krstná dcéra. V Amerika je veľa extrémistov, nie sme ako nejaká typická európska krajina. Radikáli sú tu často po zuby ozbrojení a členovia Kongresu to vedia.
Vyzerá to tak, že Trump sa usiluje vystrašiť oponentov aj na medzinárodnej scéne. Vo februári priam prepadol ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keď v Oválnej pracovni opakoval ruské lži. Ďalším jeho terčom bol juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, keď ho konfrontoval s krajne pravicovými vyhláseniami o vraždení bielych farmárov. Prečo to Trump robí? Súvisí to aj s domácou politikou?
Nie, to si nemyslím. Doma na takýchto veciach Trump príliš veľa nezíska. Páči sa to MAGA ľuďom, ale tí ho aj tak podporujú. Trump to robí preto, lebo tomu verí. Je to tyran, násilník a autoritárska osobnosť. Chce si ľudí v Spojených štátoch podrobiť a žiada, aby sa mu klaňali, a to isté túži dosiahnuť aj v zahraničí. Takže prípady, ktoré ste spomenuli, majú veľmi málo spoločného so skutočnou domácou politikou. S ňou však aspoň do istej miery súvisí prístup k clám. Trump sa mylne domnieva, že v tejto oblasti robí to, čo ľudia chcú. No zároveň zisťuje, že clá majú negatívny vplyv na americkú ekonomiku, že zvyšujú ceny a že ho to politicky poškodzuje. Trvá na nich, lebo má pokrivené predstavy o ekonomike, ale predsa len aj ustupuje, keď vidí, že jeho kroky vážne škodia domácim a medzinárodným trhom.
Viete, mnoho ľudí si myslí, že Trump racionálne kalkuluje s tým, čo mu prináša výhody a čo nie. Podľa mňa to však tak celkom nie je. Trump už dávno pred príchodom do Bieleho domu vykazoval príznaky extrémneho sociopatického narcistu. Ľudia, ktorí s ním udržiavajú lepšie vzťahy, sa naučili, že sa to dá len vtedy, keď sa znížia k tomu, že mu ukazujú úplnú poslušnosť. Je to veľmi nebezpečná situácia. Ale platí tiež to, že proti Trumpovi je potrebné sa postaviť, lebo násilníci ustupujú len vtedy, keď čelia odporu.
Trump útočí na akademickú sféru a vy ste už spomenuli prípad Harvardovej univerzity. Niektorí vysokoškolskí profesori sa dokonca rozhodli odísť z USA. Vy zostávate?
Nikdy neodídem. Väčšina ľudí zostáva. Tim Snyder, Marcy Shoreová a Jason Stanley odišli na Torontskú univerzu, ale Tim a Marcy sú manželia, a naznačili, že toto rozhodnutie padlo ešte pred zvolením Trumpa. Ale som si istý, že k tomu prispel aj republikánov návrat do Bieleho domu. Je možné, že minimálne dočasne odíde viac ľudí. Väčšina z nás má však rada Spojené štáty, miluje život v Amerike a nechce vydať USA do rúk tým, čo spustili túto násilnú politickú operáciu.
Ak sa do USA chystá novinár, ktorý píše kriticky o Trumpovi, mal by sa niečoho obávať?
Nemusí sa báť, že ak príde do USA, tak skončí vo väzení. Je však možné, že vôbec nedostane víza. Z procesu ich vydávania robí Trumpova vláda zbraň. Takže ľuďom, ktorých poznám, a ktorí sem chodia na konferencie a podobne, nehovorím, čo majú robiť. Vravím im však, že momentálne u nás veci riadia pomstychtiví ľudia, ktorí bez problémov žiadateľom zamietnu víza iba na základe toho, čo píšu. Takže mojim známym pripomínam, že sa pred cestou do USA musia rozhodnúť, nakoľko je pre nich dôležité slobodne sa vyjadrovať. A myslím si, že keď ste novinár, tak je to veľmi dôležité. V októbri budem v Prahe na konferencii Fórum 2000, takže sa môžeme stretnúť tam, keby ste nedostali víza.
O Trumpovi ste povedali, že je to tyran a násilník. Označili by ste ho, alebo minimálne ľudí okolo neho, za fašistu?
Odporúčam, aby sme boli pri používaní tohto slova opatrní. Nie preto, že by sme sa mali báť nejakých reakcií. Ale v rámci snahy o hľadanie analytickej integrity a presnosti. Môžeme použiť slovo fašistický. Teda prídavné meno. Dá sa povedať, že v Trumpovej agende sú fašistické prvky. Prezident je vodca, voči ktorému musia byť všetci absolútne lojálni. Sme svedkami extrémneho nacionalizmu. Vláda využíva strach z iných ľudí a súčasťou toho je rasizmus. Len nedávno sme to videli na príklade, keď zo všetkých ľudí na svete, ktorí trpia, prijala ako migrantov bielych farmárov z Južnej Afriky. Vieme, čo to znamená, ale predsa sa vyhýbam označeniu Trumpa za fašistu. Mali by sme zostať analyticky presní. V USA neexistujú koncentračné tábory. Nemáme politických väzňov, hoci jeden či dva prípady už na také označenie ašpirujú. Vláda uvažuje nad tým, že zneužije súdnictvo, a k tomu mieri aj FBI a federálny finančný úrad.
Ale Amerika nie je ani len Maďarsko či Turecko. A v skutočnosti nikto analyticky neoznačuje Viktora Orbána či Recepa Tayyipa Erdogana za fašistov. Áno, vo filozofii hnutia MAGA a v Trumpovej osobnosti nájdeme fašistické prvky. Ale v zásade sa pozeráme na autoritársky prístup k vláde. Trump chce byť autokratom. Usiluje sa umlčať opozíciu a žiada, aby sa mu všetci podriadili. Úprimne povedané, už to je dosť zlé.

Budem vás teraz citovať: Táto konferencia sa koná v čase prehlbujúceho sa globálneho ústupu slobody a demokracie. Kedy si myslíte, že ste to povedali?
Začiatok procesu ústupu demokracie vo svete sme sledovali už v roku 2006 či 2007. Skutočne viditeľné je to od roku 2010. Takže som to mohol povedať kedykoľvek za posledných 15 rokov. Kedy to bolo?
Bolo to v roku 2017 na konferencii na Stanfordovej univerzite. Takže ústup demokracie naozaj vidíme už dlhý čas. Ako tomu najmä v USA čeliť?
O tom, ako klásť odpor, sme sa už veľa naučili. Je oveľa pravdepodobnejšie, že uspejete, ak budete konať včas. Je rozdiel medzi útokom na neliberálnu demokraciu a útokom na liberálnu demokraciu. Neliberálna demokracia, demokracia nižšej kvality, je už takpovediac menej imúnna. Má oslabený súdny systém, ako aj demokratické normy a pravidlá právneho štátu. Tak to bolo v Turecku.
Ale keď je niekde liberálna demokracia ako v Spojených štátoch, na boj s autoritárstvom máte k dispozícii potenciálne viac zdrojov a musíte všetky a čo najrýchlejšie využiť. Samozrejme, to platilo aj pre Maďarsko a Poľsko. Kľúčový je justičný systém. To je dôvod, prečo sa autokrati pokúšajú čo najskôr zbaviť súdnictvo politickej nezávislosti. Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi sa to podarilo pomerne rýchlo, pretože mal v parlamente dosť hlasov na zmenu ústavy. Strane Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku to zabralo viac času a nikdy úplne neuspela, pretože nebola schopná zmeniť ústavu. Musela teda počkať, kým sudcom, ktorých chcela vymeniť, vypršia ich mandáty. Teraz má poľský predseda vlády Donald Tusk opačný problém. Musí čakať, kým budú na svojich postoch pôsobiť sudcovia, ktorých podporovala PiS. Ale súdy sa teraz pre demokraciu v USA ukazujú ako kľúčové. Je potrebné ich využiť, podávať na všetko žaloby a cez justičný systém odporovať nezákonným a protiústavným krokom.

Čo je ešte možné urobiť v boji proti autoritárstvu?
Zásadoví ľudia v štátnej službe, armáde, polícii či v FBI musia odmietnuť vykonávať nezákonné a protiústavné nariadenia a musia si robiť svoju prácu. Dúfam, že čo najviac z nich ich vydrží čo najdlhšie. Chápem, prečo mnohí odchádzajú, pretože jednoducho nechcú byť súčasťou tohto, čo sa deje, a ja to rešpektujem. Ale myslím si, že je veľmi dôležité usilovať sa o zachovanie štátnej služby ako profesionálneho orgánu, ktorý je lojálny k ústave a zákonom. Podstatný je tiež takpovediac sektorový odpor v rámci občianskej spoločnosti, a to je jeden z dôvodov, prečo sú univerzity také dôležité. Bolo prekvapujúce, že Trump zaútočil na právnické firmy, ale tie sú, samozrejme, piliermi právneho štátu a mali by držať spolu. Poznáme známe vyhlásenie, ktoré sa pripisuje Benjaminovi Franklinovi. Keď spolu s ďalšími ľuďmi vytvoril americkú ústavu, povedal im, že buď budú držať spolu, alebo ich po jednom obesia (hang together or hang separately).
Čiže dôležitá je jednota, však?
Autokrati sa vždy usilujú rozdeliť individuálnych a inštitucionálnych aktérov a postaviť ich proti sebe. Je potrebné si to uvedomiť, je nevyhnutné tomu čeliť a v tejto situácii sú veľmi dôležité medzisektorové koalície. Myslím si, že podnikateľská komunita je kľúčová, a jej predstavitelia si to musia uvedomiť. Ak v Spojených štátoch nebude fungovať právny štát a demokracia, nebude to ani miesto na podnikanie, lebo súčasný systém nahradí personalistická, oligarchická kleptokratická korupcia. Naozaj to nebude dobré prostredie na investovanie a dosahovanie ekonomických a obchodných úspechov. Biznisová komunita je teda absolútne kľúčová.
A potom je tu ešte otázka nenásilného občianskeho odporu. Ten v strednej a vo východnej Európe dobre poznáte. Bol zásadný v boji s autoritárskymi projektmi a momentálne znovu predstavuje skutočnú výzvu napríklad pre srbskú autokraciu. Aj v amerických uliciach vidíme viac protestov a rôznych iných foriem vzdoru. Spotrebiteľský bojkot Tesly je mimoriadne dôležitý. Predaj jej vozidiel v Európe prudko klesol a podobné je to v USA. Možno to zohralo nejakú rolu v tom, že Elon Musk oznámil, že výrazne obmedzí financovanie politických kampaní. Teraz je potrebné mobilizovať ľudí, aby sme existujúci vládny projekt porazili vo voľbách.