Uviedla to ruská štátna agentúra TASS. Medinskij zároveň zdôraznil, že ak by sa konflikt zmrazil bez definitívnej dohody, situácia by sa mohla podobať kaukazskému regiónu Náhorný Karabach, kde roky prebiehal ozbrojený spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom. „Ak sa konflikt zastaví na línii frontu bez uzavretia skutočného mieru, iba sa podpíše nejaké prímerie, tento región sa premení na obrovský Karabach,“ vyhlásil. Podobne ako v tomto prípade by sa mohli ukrajinské územia stať nestabilným a sporným bodom na mape Európy, tvrdí.
Moskva preto podľa neho požaduje „plnohodnotný mier“, ktorý by zahŕňal medzinárodné uznanie tzv. nových území – teda častí Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje a považuje za svoje. Tento návrh však Kyjev dlhodobo odmieta a trvá na obnovení svojej územnej celistvosti vrátane Krymu a Donbasu.
Vyhlásenie prichádza v čase, keď Ukrajina tvrdí, že má čoraz väčší tlak a podporu zo Západu, ktorá by mohla prinútiť Moskvu zastaviť agresiu. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že krajina je „veľmi blízko okamihu“, kedy Rusko donúti k ukončeniu vojny. Vyhliadky na uzavretie mieru sú však naďalej veľmi vzdialené.
Ultranacionalista ako vrchný vyjednávač
Vladimir Medinskij v súčasnosti pôsobí ako poradca prezidenta Vladimira Putina pre históriu a humanitné vedy a je kľúčovou postavou v ruskej delegácii na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Medinskij je známy svojimi ultranacionalistickými názormi a kontroverznou interpretáciami histórie, ktoré často glorifikujú ruskú minulosť a popierajú ukrajinskú štátnosť. Jeho knihy, vrátane série Mýty o Rusku, boli kritizované za historické skreslenia a propagandistický obsah, napísal The Telegraph.
Ako vyjednávač zastupoval Rusko už počas neúspešných rozhovorov s Ukrajinou na jar 2022 v Istanbule a Bielorusku. Medinskij je považovaný za lojálneho stúpenca Putina, no jeho úloha je často vnímaná ako skôr symbolická než strategická. Kritici, vrátane ukrajinskej strany, ho označujú za ideologického aktéra bez významných diplomatických schopností. V roku 2017 čelil škandálu, keď jeho dizertačná práca z histórie bola označená za nevedeckú, no titul si udržal. Medinskij je pod sankciami USA a Kanady za šírenie dezinformácií o ruskej agresii na Ukrajine.
Čítajte aj Drobček a Buldog ako jeden generál. Kto je šéf ukrajinskej tajnej služby, ktorý naháňa Rusom strach?
Ruské podmienky
Rusko na rokovaniach v Istanbule zopakovalo svoje dlhodobé požiadavky, ktoré Ukrajina považuje za kapituláciu. Medzi hlavné podmienky patrí medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska, úplné stiahnutie ukrajinských síl zo štyroch oblastí, ktoré Rusi plne neovládli ani po troch rokoch (Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson) a záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Rusko taktiež požaduje neutralitu Ukrajiny, obmedzenie jej vojenských kapacít a uznanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva. Tieto podmienky boli formálne predložené v ruskom memorande na júnových rokovaniach.
Rusko navyše odmieta bezpodmienečné prímerie, argumentujúc, že by to umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa. Vladimir Medinskij počas rozhovorov zdôraznil, že Rusko je pripravené pokračovať vo vojne „desiatky rokov“, ak Ukrajina nepristúpi na ruské podmienky. Ruská strana taktiež navrhla „balíček“ podmienok, ktorých detaily neboli zverejnené, no pravdepodobne zahŕňajú ďalšie ústupky zo strany Ukrajiny. Tieto požiadavky sú vnímané ako maximálne a nereálne, čo naznačuje, že Rusko nemusí mať skutočný záujem o kompromis.
Podmienky Ukrajiny
Ukrajina na rokovaniach trvala na úplnom stiahnutí ruských vojsk zo všetkých okupovaných území, vrátane Krymu, a na návrate všetkých unesených detí a väzňov. Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk od svetových mocností, najmä USA, a odmietol akékoľvek obmedzenia ukrajinskej vojenskej sily po uzavretí mieru. Ukrajina taktiež požaduje reparácie za vojnové škody a stíhanie ruských predstaviteľov za vojnové zločiny.
Ukrajinský návrh obsahuje 30-dňové bezpodmienečné prímerie ako prvý krok k ďalším rokovaniam, čo Rusko opakovane odmietlo. Ukrajina navrhla aj dlhodobé konzultácie o štatúte Krymu na obdobie 15 rokov, no trvá na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny. Tieto podmienky odrážajú odhodlanie Ukrajiny brániť svoju suverenitu a odmietať ruské územné nároky, čo vedie k pretrvávajúcemu patu v rokovaniach.
Čítajte aj FOTO/VIDEO: Úder za úderom na strategickú flotilu Ruska: zoznam potvrdených zdevastovaných bombardérov Moskvy. Aký má útok dopad?
