1204. deň: Vučić v Odese podporil územnú celistvosť Ukrajiny. Vplyvní nemeckí sociálni demokrati žiadajú priame rokovania s Ruskom

Srbský prezident Aleksandar Vučić dnes pricestoval do Odesy na juhu Ukrajiny, kde sa koná regionálny summit juhovýchodnej Európy. Za 12 rokov, čo je pri moci, je to po prvý raz, čo tento Moskve naklonený politik navštívil Ukrajinu. Skupina vplyvných členov nemeckej sociálnej demokracie vyzvala na zmenu zahraničnej a bezpečnostnej politiky vlády kancelára Friedricha Merza.

11.06.2025 06:40 , aktualizované: 22:40
Vučič, Zelenskyj Foto:
Srbský prezident Aleksandar Vučič navštívil Ukrajinu. Na snímke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
debata (377)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá 1 204 dní
  • Rusi útočili na Charkov
  • Vučič po prvý raz na Ukrajine: Deklaroval podporu územnej celistvosti, pod vyhlásenie zo summitu sa však nepodpísal
  • Ukrajinci zničili 49 z celkovo 85 ruských dronov
  • Rusko oznámilo zostrelenie 32 ukrajinských dronov
  • Estónsky súd odsúdil novinárku, ktorá spolupracovala s Rusmi, na šesť rokov väzenia za vlastizradu
  • Medinskij: Ukrajina príde o ďalšie územia, ak neprijme ruské požiadavky
  • Merz dúfa, že 18. balík sankcií EÚ voči Rusku bude prijatý už na budúci týždeň
  • Rusko odsúdilo Navaľného spojenca Volkova na 18 rokov v trestaneckej kolónii
vojna na Ukrajine, Kyjev Čítajte viac 1203. deň: Moskovské letiská ochromili drony, Kyjev a Odesa čelili ruskému besneniu. Pavučina Putina nezastavila, leto divokej brutality sa začalo

22:40 Ruský prezident Vladimir Putin na porade v Kremli nariadil vytvoriť nový dlhodobý program zbrojného rozvoja, ktorý by prihliadol na skúsenosti z ťaženia proti Ukrajine. Rusko z Putinovho rozkazu vedie štvrtým rokom vojnu proti Ukrajine; na bojisku podľa odhadov už prišlo o stovky tisíc vojakov a tisícky kusov moderných zbraní. Osobitnú pozornosť chce Putin venovať jadrovej triáde, zahŕňajúcej nosiče jadrových zbraní na súši, na mori a vo vzduchu, ktorá podľa jeho slov predstavuje „záruku ruskej suverenity a rovnováhy síl vo svete“.

Russia Putin Čítajte viac Putin nariadil vytvoriť nový dlhodobý zbrojársky program, osobitnú pozornosť chce venovať jadrovej triáde

21:00 Napriek odporu Slovenska nemecký kancelár Friedrich Merz verí, že 27 členských štátov EÚ schváli 18. balík sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine, ktorý navrhla Európska komisia, už na budúci týždeň. Povedal to v stredu v Berlíne po stretnutí s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

„Som vďačný za to, že Európska komisia včera predstavila návrhy 18. balíka sankcií. Ak všetko pôjde podľa plánu, rozhodne sa o ňom na budúci týždeň,“ uviedol Merz.

Na novinársku otázku o nesúhlase Slovenska s týmto balíkom Merz odpovedal, že na budúci týždeň o ňom bude prvýkrát rokovať Výbor stálych zástupcov (COREPER) v Bruseli. „Možno o tom budeme musieť znova diskutovať na Európskej rade. Ale možno sa o tom dohodneme už na budúci týždeň,“ povedal Merz narážajúc na summit EÚ, ktorý sa uskutoční 26. a 27. júna.

Premiér SR Robert Fico v utorok na sociálnej sieti uviedol, že Slovensko nepodporí pripravovaný 18. balík sankcií EÚ proti Ruskej federácii, pokiaľ mu Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa krajina dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.

EK predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu v utorok. V novom balíku sa navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas.

Šimečka: Fico sa bude musieť vyfarbiť, alebo ustúpiť Dankovi, uznesenie o protiruských sankciách ide proti zahraničnej politike vlády
Video

20:50 Srbský prezident Aleksandar Vučić, v stredu navštívil Ukrajinu prvýkrát od odštartovania ruskej vojny a vyhlásil, že podporuje „územnú celistvosť“ krajiny.

Srbsko počas viac ako trojročnej ruskej invázie na Ukrajinu oficiálne zachováva politiku neutrality a popiera, že by niektorú zo strán vyzbrojovalo. V ostatných dňoch však Rusko obvinilo srbské zbrojárske spoločnosti zo „snahy bodnúť Rusku do chrbta“ predajom munície Ukrajine.

Vučič Čítajte viac Vučič po prvý raz na Ukrajine: Deklaroval podporu územnej celistvosti, pod vyhlásenie zo summitu sa však nepodpísal

Vučić sa zúčastnil summitu, ktorý usporiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v čiernomorskom prístave Odesa a na ktorom sa zišli lídri z niekoľkých krajín juhovýchodnej Európy. „V mene svojej krajiny môžem povedať, že Srbsko bude naďalej veľmi pevné a neochvejné v dodržiavaní Charty OSN, medzinárodného práva, ktoré zahŕňa ochranu územnej celistvosti krajín uznaných OSN,“ povedal Vučić.

20:40 Ukrajinská armáda uviedla, že cieľom ukrajinského útoku v Tambovskej oblasti bol tamojší závod na výrobu strelného prachu, v ktorého priestoroch začalo po zásahu horieť. Táto továreň patrí podľa ukrajinských ozbrojených síl ku kľúčovým závodom, ktoré sa podieľajú na vyzbrojovaní Ruska. Rusi tam vyrábajú strelný prach pre rôzne zbrane malej veľkosti, pre delostrelectvo aj pre raketové systémy.

19:15 Skupina vplyvných členov nemeckej sociálnej demokracie vyzvala na zmenu zahraničnej a bezpečnostnej politiky vlády kancelára Friedricha Merza. V manifeste, o ktorom dnes informovali nemecké médiá, sa postavili proti zbrojeniu a žiadajú priame rozhovory s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. Sociálna demokracia (SPD) je členom Merzovej koaličnej vlády. Minister obrany, sociálny demokrat Boris Pistorius výzvu odmietol.

Dokument s názvom Manifest podpísali okrem iného bývalý predseda frakcie SPD v Spolkovom sneme Rolf Mützenich, hovorca pre zahraničné veci Ralf Stegner, bývalý minister financií Hans Eichel či niekdajší predseda SPD Norbert Walter-Borjans a niekoľko ďalších poslancov Spolkového snemu a jednotlivých krajinských snemov. Podľa magazínu Der Spiegel sa skupina v dokumente stavia proti zahraničnej a bezpečnostnej politike svojej strany, ale aj celej spolkovej vlády.

Politici okrem iného požadujú priame rokovania s Moskvou o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred viac ako tromi rokmi napadlo. V Nemecku a v Európe sa podľa nich presadili sily, ktoré vidia budúcnosť „predovšetkým vo vojenskej konfrontačnej stratégii a stovkách miliárd eur na vyzbrojovanie“. Nutné je podľa skupiny sociálnych demokratov, aby Nemecko postupne znížilo napätie vo vzťahoch s Ruskom a začalo s ním opäť spolupracovať. V dokumente protestujú prominentní členovia SPD aj proti možnému umiestneniu amerických rakiet stredného doletu v Nemecku.

Eurofighter Typhoon so strelami Taurus Čítajte viac Na nebi zúri vojna. Ukrajinci už západnými raketami môžu v Rusku zasiahnuť všetko. Prídu taurusy?

Hlavný autor dokumentu, poslanec SPD Stegner, časopisu Stern povedal, že cieľom je rozprúdiť vo vnútri strany debatu. Sociálna demokracia musí byť podľa neho súčasťou mierového hnutia a musí brániť „tejto forme militarizácie Nemecka“.

Nemecká armáda, Bundeswehr, nemeckí vojaci, vojenské cvičenie Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti

Minister Pistorius výzvy svojich straníckych kolegov odmietol. „Tento dokument je iba odmietanie vidieť realitu,“ povedal. „Zneužíva želania ľudí v našej krajine ukončiť hroznú vojnu na Ukrajine, želania dosiahnuť mier,“ dodal. Rusko prezidenta Vladimira Putina podľa neho odmieta akékoľvek návrhy na bezpodmienečné prímerie. „Rokovanie prerušuje. A ak ich vedie, bombarduje zároveň ešte s väčšou silou a brutalitou ukrajinské mestá,“ povedal minister. Varoval tiež pred mierom, ktorý by znamenal praktickú kapituláciu Ukrajiny. „Takýto mier by Ukrajinu vydal napospas ruskej zlovôli,“ tvrdí Pistorius.

Ukrajina Čítajte viac Tri roky invázie: chcú si Ukrajinu rozdeliť Amerika a Rusko?

V máji nemecké médiá informovali, že sa iniciátor výzvy Stegner a niekoľko ďalších vplyvných nemeckých politikov v apríli v Azerbajdžane tajne stretli so zástupcami Ruska, vrátane bývalého predsedu ruskej vlády Viktora Zubkova. Stegner si za to vyslúžil značnú kritiku. Obhajoval sa tým, že je aj v ťažkých časoch potrebné zachovať komunikačné kanály do Ruska. Okrem Stegnera sa na stretnutí zúčastnili aj bývalý brandenburský premiér Matthias Platzeck z SPD či bývalý šéf úradu vlády za kancelárky Angely Merkelovej Ronald Pofalla z Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Podľa denníka Süddeutsche Zeitung o schôdzke vedel aj vtedajší sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz.

19:10 Srbský prezident Aleksandar Vučić dnes pricestoval do Odesy na juhu Ukrajiny, kde sa koná regionálny summit juhovýchodnej Európy. Za 12 rokov, čo je pri moci, je to po prvý raz, čo tento Moskve naklonený politik navštívil Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters. Prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora tento týždeň čelilo masívnemu útoku ruských dronov a striel.

Na summite, ktorý hostil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a na ktorom sa zúčastnili predstavitelia 12 krajín juhovýchodnej Európy, Vučić uviedol, že Srbsko by mohlo Kyjevu pomôcť s obnovou vojnou zničených regiónov Ukrajiny.

Prezidentská kancelária avizovala, že Vučičova návšteva Ukrajiny bude jednodňová. Srbský prezident, ktorý udržiava úzke vzťahy s ruským vedením, sa v máji zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve.

Srbsko pod Vučičovým vedením balancuje medzi svojimi tradičnými väzbami na Rusko a Európsku úniu, o ktorej členstvo sa táto balkánska krajina uchádza. V rusko-ukrajinskej vojne sa označuje za neutrálne. Hoci Belehrad ruskú inváziu odsúdil, nepripojil sa k západným sankciám uvaleným na Moskvu za jej agresiu voči Ukrajine. Vučić sa tiež najmenej trikrát stretol so Zelenským.

Ruská rozviedka SVR koncom mája obvinila Belehrad z „rany do chrbta“ Rusku ako tradičnému spojencovi, keďže srbské zbrojovky dodávajú muníciu ukrajinskej armáde za pomoci sprostredkovateľov v podobe členských štátov NATO, predovšetkým Česka.

Stanica N1 hodnotí návštevu Ukrajiny ako Vučičov odkaz Západu, že Srbsko si drží odstup od ruskej línie. Vučić sa 9. mája síce zúčastnil na vojenskej prehliadke na moskovskom Červenom námestí, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sedel v blízkosti prezidenta Vladimira Putina, tento rok dostal miesto v posledných radoch. Analytici to označovali za znamenie možného ochladenia rusko-srbských vzťahov či aspoň zníženie významu, ktorý Moskva momentálne Belehradu prikladá. N1 tiež pripomína varovanie, ktoré EÚ adresovala všetkým európskym politikom, ktorí sa na moskovskej prehliadke chceli zúčastniť.

Belehrad uznáva Ukrajinu v jej hraniciach z roku 1991 vrátane polostrova Krym, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo. Kyjev naopak odmietol uznať nezávislosť Kosova, ktoré Srbsko naďalej považuje za svoju južnú provinciu.

Jediným srbským prezidentom, ktorý navštívil Ukrajinu, bol v roku 2011 Boris Tadić. Predchádzajúci ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívil Srbsko v roku 2018.

Fico sa v Moskve stetol s Vučićom. Srbský prezident: Srbi a Slováci bratia navždy!
Video

18:00 Súd v Moskve odsúdil v neprítomnosti na osemnásťročný trest väzenia Leonida Volkova, blízkeho spolupracovníka zosnulého ruského opozičníka Alexeja Navaľného. Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS. Volkov žije mimo Ruska.

Leonid Volkov Čítajte viac Putinov režim odsúdil Navaľného blízkeho spolupracovníka na 18 rokov väzenia

15:08 Ukrajina príde o ďalšie územia, ak neprijme ruské požiadavky. V rozhovore s americkým denníkom The Wall Street Journal (WSJ) to uviedol hlavný ruský vyjednávač a poradca prezidenta Vladimir Medinskij. Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii, má požiadavky Ruska za ultimatívne.

Rozhovor americkému denníku poskytol Medinskij po druhom kole priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule. Rozhovory nepriniesli žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

„Chceme mier,“ povedal poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. „Ale ak sa Ukrajina bude aj naďalej riadiť národnými záujmami iných, potom jednoducho budeme nútení reagovať,“ dodal.

Kyjev dlhodobo hovorí, že práve tento druh argumentácie, ktorý sa pravidelne objavuje vo vyhláseniach ruského prezidenta Putina, bráni akémukoľvek pokroku v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha označil ruské návrhy za súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru.

„S Ruskom nie je možné viesť dlhú vojnu,“ povedal historik Medinskij v rozhovore s WSJ. Ako dôkaz toho, že Rusko vo vleklých bojoch víťazí, uviedol 21 rokov trvajúcu vojnu so Švédskom v 18. storočí.

15:04 Estónsky súd v stredu oznámil, že za vlastizradu odsúdil na šesť rokov väzenia novinárku, ktorá pracovala pre ruské štátne médiá. Podľa súdu Svetlana Burcevová spolupracovala s dôstojníkom ruskej bezpečnostnej služby FSB v zálohe na „činnostiach proti nezávislosti a suverenite“ Estónska. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Trest je šesť rokov väzenia,“ uviedol súd v kraji Harjuma, pod ktorý spadá aj hlavné mesto Tallinn. Odsúdená má lehotu 30 dní na odvolanie. Súd uviedol, že ona a Roman Romačev plánovali „vydať rôzne texty zamerané na realizáciu aktivít Ruskej federácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky“.

Vydali tiež knihu o hybridnej vojne. Bola „propagandistickým dielom, ktorému chýbajú znaky nezávislej analýzy“, uviedol súd.

Burcevová získala estónske občianstvo v roku 1994.

Od roku 2017 spolupracovala s estónskymi online stránkami, ktoré kontrolovala ruská tlačová agentúra Rossija segodňa (Rusko dnes). Zadržali ju 28. februára 2024 a súd uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku bude jej trest platiť odo dňa jej zadržania.

14:38 Na Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov, pozostatky budú čo najskôr identifikované, oznámil dnes na telegrame ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Poradca Kremľa Vladimir Medinskij neskôr odovzdanie 1212 tiel ukrajinskej strane potvrdil a oznámil, že Rusko získalo pozostatky 27 vlastných bojovníkov. Odovzdanie padlých sa podľa neho odohralo v súlade s dohodou z Istanbulu, kde sa zástupcovia oboch krajín dohodli na výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov, a tiež na odovzdaní tiel padlých.

Medzi zabitými, ktorých pozostatky sa teraz vrátili na Ukrajinu, sú podľa koordinačného štábu ukrajinskí vojaci, ktorí bojovali proti ruskej inváznej armáde v Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ale tiež v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda prekvapivo prenikla vlani v lete. Ukrajinský koordinačný štáb dohodu s Rusmi z Istanbulu nespomína, vo svojej správe hovorí o spoločnej práci rôznych ukrajinských úradov či zložiek a ďakuje za pomoc Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

Dohodnutá výmena vojnových zajatcov a repatriácia padlých je v podstate jediný výsledok druhého kola prvých priamych rokovaní medzi Rusmi a Ukrajincami za posledné tri roky. Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej agresii bráni od 24. februára 2022. Podobná výmena zajatcov z každej strany bola jediným výsledkom už prvého stretnutia ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule v polovici mája.

14:27 Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenia vážne zranených vojnových zajatcov. V stredu o tom na sociálnej sieti informoval hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij. Ide o ďalšiu fázu výmeny tisícky vojnových zajatcov, na ktorom sa znepriatelené strany dohodli na minulotýždňových rokovaniach v Istanbule. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Zajtra začneme s naliehavou výmenou ťažko zranených zajatcov,“ vysvetlil Medinskij a dodal, že Ukrajina v stredu odovzdala telá 27 zabitých ruských vojakov.

12:34 Fínske ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že si do Helsínk predvolalo vysokopostaveného ruského diplomata pre podozrenie z narušenia vzdušného priestoru krajiny, ku ktorému podľa všetkého došlo v utorok. Agentúra Reuters pripomína, že ide o druhé takéto narušenie za menej ako tri týždne, píše TASR.

Fínsko v utorok uviedlo, že má podozrenie na narušenie vzdušného priestoru ruským vojenským lietadlom na juhu krajiny pri pobreží mesta Porvoo. Fínska pohraničná stráž uviedla, že incident vyšetruje.

„Fínske ministerstvo zahraničných vecí si pozvalo úradujúceho vedúceho ruskej misie, aby sa dnes vyjadril k tejto záležitosti,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Pozvanie na rozhovor potvrdil aj fínsky verejnoprávny vysielateľ YLE, no ministerstvo bezprostredne odmietlo poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti.

12:05 Na Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov, pozostatky budú čo najskôr identifikované, oznámil dnes na telegrame ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Úrad dohodu s Rusmi nespomína, avšak server Ukrajinska pravda v tejto súvislosti pripomenul, že ukrajinskí a ruskí zástupcovia sa minulý pondelok v Istanbule dohodli na rozsiahlej výmene zranených vojakov a mladších ako 25 rokov a zároveň tiež na repatriácii tiel padlých.

11:42 Poľská kontrarozviedka ABW zatkla dvadsaťosemročného muža z mesta Bydhošť na severe krajiny pre podozrenie zo špionáže pre ruskú tajnú službu. Informovalo o tom dnes poľské ministerstvo vnútra.

Muž bol obvinený zo špionáže pre spravodajské služby Ruskej federácie a „zhromažďovanie a odovzdávanie informácií o prevádzke kriticky dôležitých obranných zariadení, ktoré by mohli poškodiť Poľskú republiku,“ napísal na X hovorca ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński.

„Na základe rozhodnutia súdu strávi muž nasledujúce tri mesiace vo väzbe,“ dodal s tým, že v prípade odsúdenia mu hrozí osem rokov väzenia až doživotie.

11:01 Traja ľudia zahynuli a šesť desiatok ich bolo zranených pri ruských vzdušných úderoch na ukrajinský Charkov v noci na dnes. Na telegrame to uviedol šéf charkovskej oblasti správy Oleg Synehubov. Ukrajinské letectvo medzitým informovalo o likvidácii 49 z celkovo 85 ruských dronov vyslaných počas noci. Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 32 ukrajinských dronov v noci a jedného ďalšieho bezpilotného lietadla ráno.

Prokuratúra uviedla, že Rusi na Charkov útočili bezpilotnými lietadlami. Skoršie informácie z hovorili o dvoch mŕtvych. Podľa Synehubova však v nemocnici zomrel ešte päťdesiatšesťročný muž, ktorý mal rozsiahle popáleniny. „V dvoch štvrtiach mesta bolo vykonaných sedemnásť dronových útokov,“ uviedol starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov a dodal, že medzi zranenými sú deti. Zasiahnuté sú podľa neho viacpodlažné budovy, rodinné domy, detské ihriská, podniky i verejná doprava. Podľa Synehubovho úderu zasiahli okrem iného trolejbusové depo.

Ukrajinské letectvo medzitým oznámilo, že Rusko cez noc vyslalo na krajinu 85 dronov, z ktorých 40 zostrelila protivzdušná obrana. Ďalších deväť ich zneškodnila pomocou elektronického boja alebo zmizli z radarov. „Hlavnými miestami náletu bola Charkovská, Donecká a Odeská oblasť,“ uviedli vzdušné sily. Server Ukrajinska pravda ráno informoval o zranených po ruských útokoch napríklad v Chersonskej alebo Záporožskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno oznámilo zničenie 32 ukrajinských dronov počas noci, z toho 16 nad Voronežskou oblasťou, osem nad Kurskou, päť nad Tambovskou, dva nad Rostovskou a jeden nad Čiernym morom pri polostrove Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. Ráno ohlásilo zostrel dronu nad Belgorodskou oblasťou. Rusko zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Ruská služba stanice BBC s odvolaním sa na telegramové kanály a svedectvá miestnych obyvateľov napísala, že cieľom ukrajinského útoku v Tambovskej oblasti bol tamojší závod na výrobu strelného prachu. Regionálny gubernátor Jevgenij Pervyšov podľa BBC informoval o odrazení ukrajinského útoku na tamojšie mesto Kotovsk. „V dôsledku pádu jedného zo zo zostrelených dronov vypukol požiar, ktorý uhasili hasiči. Zranenia nie sú,“ uviedol ruský činiteľ bez toho, aby špecifikoval cieľ útoku.

10:35 Ukrajina príde o ďalšie územie, ak neprijme ruské požiadavky. V rozhovore s americkým denníkom The Wall Street Journal to uviedol hlavný ruský vyjednávač a prezidentský poradca Vladimir Medinskij. Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii, má ruské požiadavky za ultimáta.

Rozhovor americkému denníku poskytol Medinskij po druhom kole priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule. Rozhovory nepriniesli žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

„Chceme mier,“ tvrdil poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. „Ale ak sa Ukrajina bude aj naďalej riadiť národnými záujmami iných, potom jednoducho budeme nútení reagovať,“ dodal.

Kyjev dlhodobo upozorňuje, že práve tento druh argumentácie, ktorý sa pravidelne objavuje vo vyhláseniach ruského prezidenta Putina, bráni akémukoľvek pokroku v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha označil ruské návrhy za súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru.

„S Ruskom nie je možné viesť dlhú vojnu,“ povedal tiež historik Medinskij v rozhovore s WSJ. Ako dôkaz toho, že Rusko vo vleklých bojoch víťazí, uviedol 21 rokov trvajúcu vojnu so Švédskom v 18. storočí.

Rad dlhých vojen vedených Rusmi však skončil porážkou, vrátane takmer desať rokov trvajúcej invázie do Afganistanu, ktorá vyčerpala zdroje Moskvy a skončila v roku 1989 vojenským stiahnutím, ktoré o dva roky neskôr urýchlilo rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa západných predstaviteľov sú straty Ruska na Ukrajine viac ako desaťkrát väčšie ako Sovietskeho zväzu počas celého afganského ťaženia, pripomenul WSJ.

Medinskij v rozhovore tiež zľahčoval dopad nedávneho útoku ukrajinského dronu, ktorý zničil najmenej 12 ruských strategických bombardérov. Podľa neho akcia, ku ktorej sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU, nevrhla na rozhovory v Istanbule žiadny tieň.

10:15 Srbský prezident Aleksandar Vučič dnes pricestuje na Ukrajinu. Pôjde o prvú Vučičovu návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. V máji sa Vučič, ktorý udržuje úzke vzťahy s ruským vedením, zúčastnil osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve.

Vučič Čítajte viac Vučič po prvý raz na Ukrajine: Deklaroval podporu územnej celistvosti, pod vyhlásenie zo summitu sa však nepodpísal

6:45 Maďarský premiér Viktor Orbán ostro reagoval na rozhovor Volodymyra Zelenského pre maďarský portál, v ktorom okrem iného obvinil Budapešť zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny, pripomenula Evropejska pravda.

„Maďari nechcú zomierať za Ukrajinu. Nechceme, aby sa naše deti vrátili z frontu v rakvách a aby maďarské peniaze išli na Ukrajinu!,“ uviedol Orbán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj udrel bez servítky: Trumpa označil za slabého, Orbánovi predpovedá pád

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore pre maďarský portál Válasz Online ostro skritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána aj súčasnú americkú politiku. Orbánovu politiku označil za „protiukrajinskú a protieurópsku“.

Maďarského premiéra obvinil z využívania vojny na Ukrajine vo vlastnej volebnej kampani. „To je nečestné,“ zdôraznil Zelenskyj. "Zaplavuje spoločnosť falošnými informáciami, čo radikalizuje ľudí a poškodzuje naše bilaterálne vzťahy,“ uviedol.

6:40 Dvaja ľudia zahynuli a najmenej 37 ďalších bolo v noci na stredu zranených pri ruských vzdušných úderoch na Charkov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na starostu druhého najväčšieho ukrajinského mesta. Stalo sa tak deň po tom, ako podobné ruské útoky na Kyjev a Odesu, jedny z najväčších od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, pripravili o život troch ľudí. Rusko sa k tomuto útoku bezprostredne nevyjadrilo.

„V dvoch štvrtiach mesta bolo vykonaných sedemnásť dronových útokov,“ uviedol starosta mesta Ihor Terechov a dodal, že medzi zranenými je tiež päť detí. „Priamo zasiahnuté boli viacpodlažné budovy, súkromné domy, detské ihriská, podniky i verejná doprava,“ uviedol Terechov na telegrame. „Horia byty, strechy sú zničené, autá spálené, okná rozbité,“ dodal.

Údery sa uskutočnili zhruba o 0:30 (v utorok 23:30 SELČ), trvali deväť minút a zasiahli najmä obytné budovy, uviedla miestna prokuratúra. Zdôraznila, že použitou zbraňou bol Geraň-2, čo je ruské pomenovanie pre iránske bezpilotné lietadlá Šáhed-136. Tie Rusko dlhodobo využíva na útoky na Ukrajinu.

V prevažne ruskojazyčnom Charkove, ktorý leží necelých 50 kilometrov od ruských hraníc, v uplynulom týždni podobne ako vo zvyšku krajiny prudko stúpol počet nočných ruských úderov. Pri zatiaľ najsilnejších ruských útokoch na Charkov od začiatku vojny zomreli z piatka na sobotu traja ľudia a ďalších 21 ľudí bolo zranených. Podľa Terechova vtedy v krátkom časovom úseku došlo k asi 50 výbuchom.

Facebook X.com 377 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine