Na summite, ktorý hostil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a na ktorom sa zúčastnili predstavitelia 12 krajín juhovýchodnej Európy, Vučić uviedol, že Srbsko by mohlo Kyjevu pomôcť s obnovou vojnou zničených regiónov Ukrajiny.
Srbský prezident, známy proruskými názormi, v prejave uistil, že Srbsko zostane verné medzinárodnému právu a Charte OSN a bude naďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny, uviedol server Ukrajinska pravda. „Viem si predstaviť, že Ukrajinci už majú po krk slov o podpore a pomoci,“ povedal. Dodal, že Srbsko by chcelo pomôcť viac prakticky, pri obnove „jedného či dvoch miest či regiónu“.
Čítajte viac Srbsko sa zmieta v kríze už vyše pol roka. Podľa Vučiča je farebná revolúcia v slepej uličke
Vučičovo meno sa – na rozdiel od nového rumunského prezidenta či moldavskej prezidentky a šéfov bulharskej, chorvátskej a gréckej vlády – neobjavilo pod vyhlásením zo summitu, odsudzujúcim „brutálnu agresiu Ruska proti Ukrajine“, požadujúcim stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia a sľubujúcim podporu Ukrajine, „kým bude potrebná“, upozornila agentúra AFP.
Srbský prezident, ktorý sa snaží balansovať medzi Ruskom a Západom, podľa Reuters vysvetlil, že jeho rozhodnutie nepodpísať vyhlásenie odráža snahu Belehradu udržať dobré vzťahy tak s Kyjevom, ako aj Moskvou. „Ochranou našich (srbských) záujmov čiastočne chránim ruské aj ukrajinské záujmy,“ povedal srbským novinárom.
Srbská prezidentská kancelária avizovala, že Vučičova návšteva Ukrajiny bude jednodňová. Prezident, ktorý udržiava úzke vzťahy s ruským vedením, sa v máji zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve.
Srbsko pod Vučičovým vedením balansuje medzi svojimi tradičnými väzbami na Rusko a Európsku úniu, o ktorej členstvo sa táto balkánska krajina uchádza. V rusko-ukrajinskej vojne sa označuje za neutrálne. Hoci Belehrad ruskú inváziu odsúdil, nepripojil sa k západným sankciám uvaleným na Moskvu za jej agresiu voči Ukrajine. Vučić sa tiež najmenej trikrát stretol so Zelenským.
Ruská rozviedka SVR koncom mája obvinila Belehrad z „rany do chrbta“ Rusku ako tradičnému spojencovi, keďže srbské zbrojovky dodávajú munícii ukrajinskej armáde za pomoci sprostredkovateľov v podobe členských štátov NATO, predovšetkým Česka.
Čítajte viac V srbskej zbrojovke, ktorá podľa Rusov vyzbrojuje Ukrajinu, došlo k výbuchu
Stanica N1 hodnotí návštevu Ukrajiny ako Vučičov odkaz Západu, že Srbsko si drží odstup od ruskej línie. Vučić sa 9. mája síce zúčastnil na vojenskej prehliadke na moskovskom Červenom námestí, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sedel v blízkosti prezidenta Vladimira Putina, tento rok dostal miesto v posledných radoch. Analytici to označovali za znamenie možného ochladenia rusko-srbských vzťahov či aspoň zníženie významu, ktorý Moskva momentálne Belehradu prikladá. N1 tiež pripomína varovanie, ktoré EÚ adresovala všetkým európskym politikom, ktorí sa na moskovskej prehliadke chceli zúčastniť.
Belehrad uznáva Ukrajinu v jej hraniciach z roku 1991 vrátane polostrova Krym, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo. Kyjev naopak odmietol uznať nezávislosť Kosova, ktoré Srbsko naďalej považuje za svoju južnú provinciu.
Jediným srbským prezidentom, ktorý navštívil Ukrajinu, bol v roku 2011 Boris Tadić. Predchádzajúci ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívil Srbsko v roku 2018.
Hostiteľ summitu podľa ukrajinských médií varoval, že Rusko sa chce zmocniť Odesy v snahe dostať sa až k hraniciam s Moldavskom a Rumunskom. Putina môže prinútiť k ukončeniu vojny jedine vojenská podpora Ukrajiny a zosilnenie sankcií, vyhlásil ukrajinský prezident.