„Je neuveriteľné, že páchateľ býval priamo oproti,“ prezradil reportérom portálu 20 Minuten jeden z jeho susedov v obci Kalsdorf neďaleko Grazu.
„Označil by som ho za outsidera. S matkou tu býval asi päť rokov, nikdy nebol na susedskej párty,“ poznamenal. V podobnom duchu sa vyjadrila i obyvateľka bloku, podľa ktorej mladík ani veľmi nevychádzal von. Jeho matka bola Rakúšanka a samoživiteľka, otec pochádzal z Arménska.
„Bol to veľmi nenápadný mladý muž. Zdalo sa, že si ho nik nevšíma. Nikto ho skutočne nepoznal,“ opísal pre rakúsky denník Heute starosta obce Manfred Komericky.
Ako denník pripomenul, Artur A. bol naozaj utiahnutý. Mal vraj iba jedného priateľa, ale ani tomu sa s ničím nezveroval.
Neangažoval sa v nijakých krúžkoch, nechodil na spoločenské akcie, dokonca ani nemal profily na sociálnych sieťach. Podľa novín Heute mal ešte dvoch starších súrodencov, ktorí s ním však už nebývali.
Ako v stredu informoval portál denníka Kronen Zeitung, krátko pred činom poslal mame prostredníctvom mobilu na rozlúčku video. V ňom ju poprosil o odpustenie, za „to, čo teraz urobí“, a poďakoval sa jej za starostlivosť. Keď si jeho matka záznam o 24 minút otvorila, bolo už neskoro.
Na vyššom reálnom gymnáziu, kde jej syn predtým študoval, už ležali mŕtve telá a záchranári pomáhali obetiam masakry. Po smrti bol i páchateľ, ktorý sa zavrel na toalete a spáchal samovraždu.

Na škole zabil deväť študentov vo veku 14 až 17 rokov a pred budovou 59-ročnú učiteľku. Okrem jedného Poliaka boli všetky obete Rakúšania.
Aj keď policajný riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Franz Ruf ešte v utorok večer vo vysielaní verejnoprávnej televízie ORF ubezpečoval, že z rozlúčkového listu, ktorý našli pri domovej prehliadke, nemožno vyvodiť nijaký motív činu, portál Kronen Zeitung toto tvrdenie vyvracia.
Podľa jeho zistení vraj páchateľ dával v liste vinu za čin práve škole a šikanovaniu. Spomenul tam tiež svoju mačku. Trápilo ho, či sa o ňu bude mať kto postarať.
Vyšetrovanie tiež odhalilo, že Artur A. chcel na svoje bývalé gymnázium pôvodne zaútočiť vlastnoručne vyrobenou bombou v tvare rúry. Keďže ju však nevedel zhotoviť tak, aby fungovala, plán zavrhol.
Rakúska polícia už analyzovala zákrok na škole, ktorý prebehol naozaj rýchlo a profesionálne. Páchateľ prišiel na miesto okolo 9.55 h, o päť minút neskôr volal na núdzovú linku človek, ktorý býva vedľa, a oznámil, že z priestorov gymnázia počuje výstrely a krik.

Prví policajti dorazili o 10.08 h spolu s príslušníkmi špeciálneho komanda Cobra. Šesť jeho členov okamžite vošlo dovnútra, pretože najnovšou stratégiou je, aby zákrok neodkladali.
Keď vbehli do školy, natrafili na učiteľa, ktorý im povedal, že sa strieľalo na treťom poschodí. Ako sa ukázalo, útočník vypálil z brokovnice, aby prerazil dvere do dvoch tried, z čoho možno predpokladať, že sa v nich študenti aj s učiteľmi zamkli.
Potom už údajne strieľal iba zo svojej pištole značky Glock. Viaceré obete zasiahol priamo do hlavy, iné postrelil do končatín či do brucha. Keď útočník zistil, že sú v budove policajti, asi o 10.13 h si vzal život. O štyri minúty neskôr sa začalo so záchranou zranených a evakuáciou študentov.
Veliteľ jednotiek Cobra Bernhard Treibenreif v stredu na tlačovej konferencii zhodnotil, že taktické cvičenia, ktoré robia, pomohli a zásah na gymnáziu bol rýchly. Na druhej strane však kriticky priznal, že nemôže byť spokojný. „Akciu s jedenástimi mŕtvymi nemožno považovať za úspech,“ vyhlásil.
Spory sa vedú ohľadom toho, ako je možné, že mal Artur A. obe smrtiace zbrane v legálnom vlastníctve. Zmätok vyvolala samotná polícia, ktorá najprv informovala, že bol aj držiteľom zbrojného preukazu. Neskôr však pôvodné údaje opravila.
Podľa posledných zistení mal útočník len tzv. doklad o vlastníctve zbrane (Waffenbesitzkarte). To znamená, že prešiel psychotestami, no zbrane mal povolené držať iba doma (na sebaobranu). Nemal povolenie chodiť s nimi von, lebo na to sa vyžaduje zbrojný preukaz.

Rakúske zákony sú však v tejto oblasti veľmi benevolentné, čo sa odráža na pomerne vysokom počte ich držiteľov. V krajine, ktorá má 9,1 milióna obyvateľov, je tak až 1,1, podľa iných zdrojov dokonca až 1,5 milióna zbraní v domácnostiach.
Podľa portálu Standard.at je dnes v Rakúsku až o 400-tisíc strelných zbraní viac, ako ich bolo ešte pred piatimi rokmi. Na porovnanie: v Nemecku s 83 miliónmi obyvateľov registrujú iba päť miliónov strelných zbraní v legálnej držbe.