1205. deň: Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok. Podľa ministra nastal čas na diplomaciu nátlaku

Čítajte viac 1204. deň: Vučić v Odese podporil územnú celistvosť Ukrajiny. Vplyvní nemeckí sociálni demokrati žiadajú priame rokovania s Ruskom

22:50 V Rusku vznikajú vojská bezpilotných systémov ako oddelená zložka ozbrojených síl, uviedol ruský prezident Vladimir Putin na porade o štátnom zbrojnom programe. Sily bezpilotných systémov vznikli na Ukrajine už vlani vo februári, poznamenal server BBC News.

Čítajte viac Putin: Rusko vytvára vojská bezpilotných systémov

22:40 Americký prezident Donald Trump vyjadril sklamanie z Ruska aj Ukrajiny za to, že sa im nepodarilo uzavrieť mierovú dohodu a vojna pokračuje aj po viac ako troch rokoch. Otvorenú inváziu na Ukrajinu Moskva odštartovala vo februári 2022.

„Som veľmi sklamaný z Ruska, ale som sklamaný aj z Ukrajiny, pretože si myslím, že dohody sa dali uzavrieť,“ povedal Trump novinárom na podujatí v Bielom dome. Prezident USA pritom zdôraznil, že v tejto vojne každý týždeň zomiera až 6-tisíc ľudí vrátane civilistov, „ktorých zasahujú rakety“.

22:35 Viac ako 100-tisíc ruských rodín kontaktovalo ukrajinskú iniciatívu, ktorá pomáha získavať informácie o nezvestných ruských vojakoch. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedlo to vo štvrtok ukrajinské Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Iniciatíva s názvom „Chcem nájsť“ prijala 100 324 žiadostí od ruských občanov hľadajúcich príbuzných, ktorí zmizli počas služby v ruskej armáde, uviedlo koordinačné centrum. Ukrajina doteraz poskytla informácie o 2 415 zajatých ruských vojakoch, pričom 1 126 z nich už bolo vymenených za zajatých Ukrajincov, uviedlo koordinačné ústredie.

Projekt tiež ukázal posun nálad ruskej verejnosti. Až 75 % tých Rusov, ktorí hľadajú nezvestných vojakov, totiž uviedlo, že ruskú vojnu na Ukrajine nepodporujú.

Čítajte viac Krvavý míľnik na Ukrajine: Rusko podľa Kyjeva stratilo už viac ako milión mužov. Moskva má stále koho mobilizovať

22:30 Ministri zahraničných vecí niektorých krajín EÚ vo štvrtok na konferencii zvolanej šéfom talianskej diplomacie Antoniom Tajanim opätovne potvrdili svoju „neochvejnú podporu Ukrajine“.

Na schôdzke zameranej na bezpečnosť EÚ a vojnu na Ukrajine sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska, ako aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, generálny tajomník NATO Mark Rutte a šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Stretnutie sa uskutočnilo menej než mesiac pred štvrtou konferenciou na obnovu Ukrajiny, ktorá je naplánovaná na 10.-11. júla a očakáva sa na nej účasť približne 2000 predstaviteľov z oblasti politiky, obchodu a medzinárodných organizácií. Diskutovať budú o dlhodobej perspektíve pre Ukrajinu, spresňuje DPA.

Účastníci štvrtkovej schôdzky v Ríme v spoločnej deklarácii opätovne potvrdili svoj záväzok ukrajinskému „ľudu, demokracii, bezpečnosti, suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“.

„Naša podpora… Ukrajine zostáva skalopevná: politicky, ekonomicky i vojensky,“ povedal Sybihovi šéf nemeckej diplomacie Johan Wadephul.

Na otázku jedného z novinárov, kedy plánuje uskutočniť svoj prvý telefonát s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, Wadephul odpovedal, že v súčasnosti nevidí žiadny dôvod ani príležitosť na takýto krok.

Wadephul, ktorý sa ujal svojej funkcie 6. mája, dodal, že Nemecko takéto kroky vždy koordinuje so svojimi európskymi partnermi. Zdôraznil, že Berlín je „prirodzene vždy otvorený rokovaniam“ v tomto formáte, no zároveň je podľa neho potrebné „uznať, že Rusko nie je pripravené rokovať, ale snaží sa o vojnu“, cituje DPA.

22:00 Súd v ruskom meste Pskov v stredu na neverejnom pojednávaní odsúdil opozičného politika Leva Šlosberga na dva mesiace domáceho väzenia za „opakované diskreditovanie“ ruskej armády. Šlosberg má počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Políciou bol Šlosberg zadržaný za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá – buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.

Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“ Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.

Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP.

21:55 Ukrajinská armáda vytláča ruských vojakov zo Sumskej oblasti na severovýchode krajiny, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom prejave na sociálnych sieťach. Podľa ukrajinských blogerov však ruské vojská v tomto regióne pokračujú v postupe, upozornila agentúra DPA. O ruskom postupe informovala aj agentúra Reuters, ktorá sa rovnako odvoláva na mapy bojiska z ukrajinských zdrojov.

Čítajte viac Zelenskyj hovoril o vytláčaní Rusov zo Sumskej oblasti, blogeri tvrdia opak

21:20 Špeciálny splnomocnenec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg povedal, že sa Donaldovi Trumpovi snažil vysvetliť dôležitosť úsilia prezidenta Volodymyra Zelenského o dosiahnutie mieru.

Čítajte viac Zelenskyj je ukrajinský Lincoln a bojuje o národné prežitie, myslí si Trumpov splnomocnenec

21:10 Novou osobitnou vyslankyňou Európskej únie pre Ukrajincov v EÚ sa pravdepodobne stane bývalá eurokomisárka Ylva Johanssonová, informoval server Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. Johanssonová obsadí novovytvorenú pozíciu, v ktorej bude pomáhať dohliadať na dlhodobú stratégiu Európskej komisie pre ukrajinských utečencov.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy.

Európska komisia navrhla minulý týždeň ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Exekutíva EÚ sa však zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ. Jeho úlohou bude „zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja“ informačných centier pre ukrajinských utečencov, oznámil minulý týždeň eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner.

20:45 Na záver summitu hláv štátov a vlád skupiny G7, ktorý sa bude konať v kanadskej provincii Alberta od 15. do 17. júna, nebude vydané spoločné záverečné komuniké, ale iba samostatné vyhlásenia ku konkrétnym témam, informuje DPA podľa zdrojov z prostredia nemeckej vlády.

Čiastkové vyhlásenia sa budú týkať migrácie, umelej inteligencie, kvantových technológií, lesných požiarov a vzácnych surovín, nie však vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, ani klimatickej zmeny či rozvojovej pomoci.

Rovnakú informáciu priniesla aj agentúra Bloomberg. Jej zdroje tvrdia, že vynechanie spoločného komuniké je želaním kanadskej strany. Kanadský premiér Mark Carney sa totiž snaží zmierniť napätie vo vzťahoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a dosiahnuť pokrok v rokovaniach o obchodných a bezpečnostných otázkach.

Záverečné komuniké nie je právne záväzné, ale má demonštrovať jednotu účastníkov summitu v otázkach globálneho významu. Vyhlásenie z vlaňajšieho summitu obsahovalo sľuby o podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom, boji proti zmene klímy a presadzovaní rodovej rovnosti. „Trump zmenil politiku USA vo všetkých týchto aj ďalších otázkach,“ poznamenáva Bloomberg.

Koncom februára sa USA vo vyhlásení G7 vydanom pri príležitosti tretieho výročia vojny na Ukrajine postavili proti označeniu Ruska za „agresora“. V polovici apríla zástupcovia USA odmietli podpísať spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce ruský raketový útok na mesto Sumy, pri ktorom zahynulo viac ako 30 ľudí.

Podľa portálu Politico sa USA tiež postavili proti zahrnutiu klauzuly o ďalšej podpore Ukrajiny do vyhlásenia G7, o ktorom v máji rokovali ministri financií v Kanade.

Prijatím záverečného vyhlásenia sa neskončil ani summit G7 v roku 2018, ktorý sa konal tiež v Kanade počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa ako prezidenta USA. Účastníci summitu síce vyhlásenie schválili, Trump však na spiatočnej ceste svoj súhlas stiahol prostredníctvom platformy Twitter (teraz X).

Na summite konanom o rok neskôr vo Francúzsku bolo vydané záverečné vyhlásenie, no malo iba jednu stranu. Za Trumpovho nástupcu Joea Bidena sa G7 vrátila k rozsiahlejším záverečným vyhláseniam.

19:22 Ukrajinská ekonomika by mohla o dvadsať rokov prekonať ruskú, povedal v Kongrese USA americký minister financií Scott Bessent. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Bessent poznamenal, že stabilná ekonomika by bola najlepšou dlhodobou ochranou pre Ukrajinu.

Bessent poukázal na to, že keď padol Berlínsky múr, ukrajinská a poľská ekonomika boli rovnaké, ale teraz je poľská ekonomika trikrát väčšia ako ukrajinská. Dodal, že na to, aby Ukrajina predbehla ruskú ekonomiku, potrebuje efektívnu správu verejných vecí, partnerstvo so Spojenými štátmi a globálne investície. Zdôraznil pritom, že by to bol veľmi silný odstrašujúci prostriedok pre každého, kto bude v tom čase viesť Rusko.

Bessent zároveň vyhlásil, že žiadna krajina, ktorá pomohla Rusku vo vojne proti Ukrajine, či už peniazmi, armádou alebo vybavením pre ruské zbrane, nebude mať právo zúčastniť sa procesu obnovy Ukrajiny.

19:10 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok zablahoželal Rusom k štátnemu sviatku – Dňu Ruska. Rubio súčasne potvrdil záväzok USA ku konštruktívnej spolupráci s Ruskou federáciou s cieľom dosiahnuť trvalý mier vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Nemecká agentúra podľa TASR súčasne uviedla, že šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha sa voči tejto gratulácii ostro ohradil, aj keď USA výslovne nemenoval.

„Pre mňa ako ministra štátu vo vojne bolo mimoriadne nepríjemné čítať verejné gratulácie niektorých štátov adresované ruskému agresorovi,“ uviedol Sybiha počas návštevy v Ríme na stretnutí vo formáte Weimar+. Dodal, že za agresiu nemožno nikoho odmeňovať, pričom uviedol, že má „morálne právo toto povedať“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, naopak, Rubiovo gesto ocenil – aj ako za dôkaz, že nová americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa líši od predchádzajúcej vlády Joea Bidena. Podľa neho je Washington teraz ochotný riešiť problémy v bilaterálnych vzťahoch.

Deň Ruska sa oslavuje od roku 1992 – je tak jedným najmladších sviatkov Ruskej federácie. Obyvatelia Ruska si ním pripomínajú udalosť z 12. júna 1990, keď delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie.

18:06 Nemecko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 1,9 miliardy eur. Peniaze sa použijú okrem iného na financovanie výroby rakiet dlhého doletu, striel s plochou dráhou letu a dronov. Na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to vo štvrtok povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.

Ak parlament schváli tieto prostriedky, Nemecko tento rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za približne deväť miliárd eur.

Pistorius ďalej uviedol, že Nemecko neplánuje dodávať Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus. Ukrajina už dlho požaduje dodávky týchto rakiet, ktoré majú dolet viac ako 500 kilometrov a mohli by byť použité na útoky na ciele hlboko na území Ruska.

17:10 Ukrajina chce vojnu, ktorú rozpútalo Ruskou svojou inváziou vo februári 2022, ukončiť tento rok, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na bezpečnostnej konferencii v Taliansku. Je presvedčený, že ústupky na Moskvu nezaberajú, takže je potrebný iba ďalší tlak, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Túto vojnu chceme ukončiť tento rok,“ povedal Sybiha európskym spojencom v Ríme. „Diplomacia ústupkov voči Rusku nefunguje… Nastal čas na diplomaciu nátlaku,“ dodal.

Európska komisia tento týždeň predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu. Navrhuje v ňom znížiť cenový strop skupiny krajín G7 na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

16:17 Členské štáty EÚ musia urýchliť pokrok smerom k spoločnej obrannej pripravenosti Európy do roku 2030. Znamená to okrem iného posilnenie obranného priemyslu dvadsaťsedmičky a zvýšenie financovania obranných aktivít. V pozývacom liste na júnový summit EÚ to úniovým lídrom napísal predseda Európskej rady António Costa. Unioví prezidenti a premiéri budú okrem obrany a bezpečnosti riešiť aj globálny ekonomický vývoj a situáciu na Ukrajine a na Blízkom východe.

Summit sa začína vo štvrtok 26. júna. Pôvodne malo byť stretnutie dvojdňové, Costa ale v liste uviedol, že sa pokúsi, aby schôdzka trvala len jeden deň.

„Budeme sa zaoberať viacerými otázkami, ktoré musíme spoločne riešiť, aby sme dosiahli naše spoločné ambície: Vybudovať konkurencieschopnejšiu, bezpečnejšiu a samostatnejšiu Európu pre našich občanov a zabezpečiť, aby Európska únia mohla byť efektívnym, predvídateľným a spoľahlivým globálnym partnerom,“ napísal Costa.

16:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes pred novinármi uviedol, že sa chystá na budúci týždeň zúčastniť na summite skupiny G7 v Kanade a rád by sa na okraj summitu stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zelenskyj to podľa agentúry Reuters oznámil na tlačovej konferencii po rokovaní s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom.

Uviedol tiež, že na nadchádzajúcom summite skupiny plánuje prerokovať ďalšie pokračovanie podpory Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii, ďalšie sankcie proti Rusku a budúce financovanie povojnovej obnovy krajiny.

15:38 V Prahe do niekoľkých týždňov vznikne návratové centrum pre utečencov z Ukrajiny. V takzvanom unity hube by mali získať potrebné informácie na bývanie, prácu aj ďalším potrebným záležitostiam k ceste späť do vlasti. ČTK to dnes na konferencii o ekonomickom prínose utečencov pre Česko povedala vládna splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková. Podľa nej a podľa vládneho splnomocnenca pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáša Kopečného prínos utečencov predstavuje každý mesiac vyše miliardy korún. Kopečný podotkol, že Ukrajine pre jej rekonštrukciu chýbajú asi štyri milióny ľudí, ktorí by sa mali z Európy vrátiť. Podnikatelia sa obávajú straty pracovných síl.

Podľa údajov ministerstva vnútra bolo v Česku k nedeli 374 800 utečencov a utečencov z Ukrajiny, z nich je asi 90-tisíc detí a 16 700 osôb nad 65 rokov. V aktívnom veku je 158 600 žien a 109 500 mužov. Česko je krajinou s najväčším počtom prijatých na počet obyvateľov.

14:53 Ruský prístup k mierovým rozhovorom s Ukrajinou ničomu nepomáha, uviedol počas dnešnej návštevy Talianska generálny tajomník NATO Mark Rutte. Počas návštevy Ríma bude šéf Severoatlantickej aliancie rokovať s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a zúčastní sa aj na stretnutí s ministrami zahraničia Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Španielska.

„Rusi poslali už dvakrát na rokovania do Istanbulu tohto historika, snažia sa začať s históriou spred 1000 rokov a potom viac-menej vysvetľujú, že za to môže Ukrajina. Myslím, že to ničomu nepomáha,“ uviedol Rutte s odvolaním sa na hlavného ruského vyjednávača a poradcu prezidenta Vladimira Medinského. „Ale aspoň sa, krok za krokom, snažíme dosiahnuť pokrok,“ dodal šéf NATO.

Doteraz posledné, druhé kolo priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule neprinieslo žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

Čítajte aj Ruský vyjednávač hrozí koncom sveta: Ak sa pokúsite získať späť dobyté územia, bude jadrová vojna

14:50 V ČR vo štvrtok slávnostne ukončili dvojročný výcvik 18 ukrajinských pilotov, ktorý prebiehal v rámci vládneho Programu Ukrajina v rokoch 2023 až 2025. TASR o tom informoval komunikačný odbor českého ministerstva zahraničných vecí.

„O podpore Ukrajiny nemôžeme iba hovoriť, ale musíme robiť konkrétne kroky, tak aby bola česká podpora čo najviac cielená a mala účinok,“ uviedol šéf českej diplomacie Jan Lipavský. „Výcvik ukrajinských pilotov v Česku je presne takým príkladom. Ide o investíciu do budúcnosti celej krajiny i našich spoločných hodnôt. Česko bude v tejto forme spolupráce aj naďalej pokračovať,“ vyhlásil.

Do výcviku ukrajinských pilotov sa zapojili tri rezorty, akademické i súkromné subjekty. Na akademickej úrovni sa na projekte podieľalo České vysoké učení technické v Prahe, ktoré pripravilo výcvikové materiály podľa európskych štandardov a vytvorilo rozdielovú analýzu českých osnov. Praktická výuka prebiehala na leteckej škole F-AIR na letiskách v Karlových Varoch a Benešove. Celkový rozpočet bol 22 miliónov českých korún (890-tisíc eur).

Študenti po absolvovaní výcviku zložili skúšky a získali európsky certifikát „Commercial Pilot Licence“, ktorý ich oprávňuje vykonávať povolanie profesionálneho pilota v EÚ, na Ukrajine a ďalších krajinách sveta.

13:41 Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili ďalších vojnových zajatcov. Na Ukrajinu sa podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vrátila skupina vážne zranených vojakov, z ruskej strany tretiu výmenu v priebehu tohto týždňa potvrdilo ministerstvo obrany, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

Presné počty prepustených vo štvrtok zatiaľ nezverejnili. Ide o ďalšiu fázu výmeny tisícky vojnových zajatcov, na ktorej sa znepriatelené strany dohodli na rokovaniach v Istanbule 2. júna.

„Dnes sú bojovníci našich ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže späť doma,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

12:20 Ukrajinský útok na letecké základne v Rusku z 1. júna priniesol novú konvenčnú múdrosť: drahé zbrane s ľudskou posádkou (tanky, lietadlá, lode), ktoré dlho definovali „vyspelé“ svetové armády, sa stali zastaranými vďaka lacným dronom. Tento názor je však neúplný a možno aj nebezpečne zavádzajúci. Dnešná vojna s dronmi ponúka triezve ponaučenia, ktoré ďaleko presahujú zraniteľnosť drahých starých zbraní; a hroziaca integrácia umelej inteligencie do vojny s dronmi spôsobí, že súčasná situácia bude vyzerať pozitívne.

Čítajte viac Rozhodujú drony: USA a Európa riadne zaostávajú, vo vojne s Ruskom a Čínou by asi prehrali

11:50 Ukrajina je pripravená zvýšiť výrobu dronov, fabriky majú už tento rok kapacitu na zvýšenie produkcie, chýba ale financovanie. Vo svojom online prejave na bezpečnostnej konferencii Globsec to dnes povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyzval štáty, aby dronom venovali rovnakú pozornosť ako Ukrajina. Žiadna krajina si nemôže dovoliť zostať pozadu v technologickom rozvoji, pokiaľ ide o bezpečnosť, uviedol s odvolaním sa na nedávny ukrajinský dronový útok na ruské lietadlá.

Čítajte viac Praha opäť hostí Globsec. Ukrajina je pripravená zaplaviť nebo dronmi, chýba len jedno. Zelenskyj: Operácia Pavučina ukázala vojnu 21. storočia

Ukrajinská operácia s krycím názvom Pavučina podľa Zelenského zasiahla 41 ruských lietadiel. Ukrajina predtým uviedla, že útok zasiahol tretinu ruského strategického letectva. Kyjev v rámci operácie vypustil na rôznych miestach v Rusku 117 bezpilotných lietadiel. „Ukazuje to, že sa technológia vojny mení, pred desiatimi rokmi by bol takýto zásah nepredstaviteľný,“ poznamenal dnes Zelenskyj.

Rusko sa podľa ukrajinského prezidenta nestará o ľudské životy, počet zranených a zabitých na ruskej strane podľa neho dosiahol viac ako milión. „To je cena, ktorú sú (ruský prezident Vladimir) Putin a jemu podobní ochotní zaplatiť za svoje choré geopolitické fantázie,“ povedal Zelenskyj. Moskva sa podľa neho nesnaží o zastavenie vojny a nestará sa o ľudské straty. „Dokonca ignoruje Spojené štáty, (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa, ktorý opakovane vyzval na prímerie,“ povedal. To, čo Rusko ohrozuje, sú sankcie, dodal a vyzval na ich zvýšenie. Putin sa podľa neho stará o peniaze, ale aj o politickú izoláciu a prestíž v medzinárodnej politike.

11:29 Čína vo štvrtok oznámila, že nahradila kľúčového vyslanca zodpovedného za diplomaciu zameranú na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Bývalý čínsky veľvyslanec pre Poľsko Sun Lin-ťiang bol vymenovaný za osobitného zástupcu pre euroázijské záležitosti, uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Nahradil Li Chueja, ktorý viedol diplomatické rokovania v Európe a v iných častiach sveta s cieľom nájsť politické riešenie vojny na Ukrajine. Čína sa snaží prezentovať ako mierový sprostredkovateľ v rámci konfliktu, píše AFP.

Peking sa od začiatku ruskej invázie vyhlasuje za neutrálnu krajinu. Vlády Západu však tvrdia, že poskytol Moskve ekonomickú i diplomatickú podporu. Čína zas obvinila USA a ďalšie krajiny z podpory vojny pre poskytovanie zbraní Ukrajine.

10:42 Jednotky ukrajinských síl bezpilotných systémov v koordinácii s ďalšími jednotkami obranných síl zasiahli v noci z 11. na 12. júna dôležitý objekt ruskej obranne-priemyselnej základne. Zaznamenané sú výbuchy v areáli technologického parku „Rezonit“ v Zubove, Moskovská oblasť (Ruská federácia), ktorého produkcia sa využíva pri výrobe vysokotechnologických zbraní a techniky. Informuje o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny.

„V rámci znižovania schopností nepriateľa vyrábať vysokotechnologické zbrane a techniku, v noci na 12. júna jednotky Bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny v spolupráci s ďalšími zložkami obranných síl zasiahli dôležitý objekt vojensko-priemyselného komplexu ruského agresora,“ uvádza sa v správe.

Uvádza sa, že výbuchy zazneli v závode na sériovú výrobu a montáž dosiek plošných spojov a výrobu elektroniky. „Jeho produkcia sa široko využíva pri výrobe vysokotechnologických zbraní a techniky,“ dodáva Generálny štáb. Zároveň sa uvádza, že výsledky palebného zásahu sa ešte upresňujú.

V správe sa uvádza, že obranné sily naďalej podnikajú všetky kroky na oslabenie vojensko-ekonomického potenciálu ruských okupantov a prinútenie Ruskej federácie ukončiť ozbrojenú agresiu proti Ukrajine.

10:26 Rusko dnes v noci podniklo ďalší rozsiahly dronový nálet na ukrajinský Charkov, pri ktorom utrpelo zranenia 16 ľudí vrátane štyroch detí. Na telegrame to uviedla ukrajinská generálna prokuratúra. Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov predtým informoval o 12 zranených. Ukrajinské letectvo medzitým uviedlo, že Rusi v noci na dnes zaútočili na Ukrajinu 63 dronmi, z ktorých 49 zneškodnila protivzdušná obrana. Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 52 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Do Kyjeva ráno prišiel nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Rusko v poslednom čase zosilnelo svoje vzdušné údery na Ukrajinu, ktorá v niektorých predchádzajúcich dňoch informovala o nočných útokoch stoviek ruských dronov a niekedy tiež nižšieho počtu striel. Za posledné dve noci ukrajinské letectvo hlási nálety v radoch desiatok ruských dronov. V stredu uviedlo, že zneškodnilo 49 z celkovo 85 ruských dronov vyslaných počas noci.

Dnes informuje o likvidácii 49 z celkovo 63 vyslaných strojov. Ukrajinci podľa neho 28 dronov zostrelili a ďalších 21 ich zneškodnili pomocou elektronického boja, alebo stroje zmizli z radarov. „Boli zaznamenané nepriateľské zásahy na siedmich miestach, v štyroch lokalitách spadli zostrelené drony,“ uviedlo letectvo bez podrobností o škodách. „Hlavnými smermi vzdušného útoku boli Charkovská, Donecká a Odeská oblasť,“ oznámili vzdušné sily. V Odeskej oblasti na juhu krajiny podľa serveru Ukrajinska pravda po nočnom ruskom útoku vypukol požiar a boli zničené sklady s briketami.

Charkov, ktorý leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov je neustále prakticky počas celej vojny, zaznamenal rozsiahly úder aj v noci na stredu, keď zomrelo šesť ľudí a desiatky boli zranené. V noci na dnes podľa starostu Terechovho útok mieril na obytné domy, školy a poničil aj desiatky áut a spôsobil rad požiarov. Trosky jedného dronu podľa neho dopadli priamo na detské ihrisko.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o zostrelení 41 ukrajinských dronov nad Belgorodskou oblasťou, šiestich nad Brjanskou oblasťou, troch nad Moskovskou oblasťou a dvoch nad územím ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. Rusko zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

9:45 Spojené štáty podporujú ruské ambície na svetlejšiu budúcnosť, povedal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pri príležitosti sviatku Deň Ruska. Šéf diplomacie USA zároveň potvrdil záujem konštruktívne spolupracovať na dosiahnutí mieru vo vojne na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rusi si 12. júna pripomínajú schválenie Deklarácie o štátnej zvrchovanosti Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky z roku 1990 – rok pred pádom Sovietskeho zväzu. „Spojené štáty sú aj naďalej odhodlané podporovať ruský ľud, ktorý pokračuje v budovaní svojich ašpirácií na svetlejšiu budúcnosť,“ povedal Rubio vo vyhlásení.

„Pri tejto príležitosti opätovne potvrdzujeme želanie Spojených štátov konštruktívne spolupracovať s Ruskou federáciou na dosiahnutí trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou,“ upresnil šéf diplomacie. „Našou nádejou je, že mier prispeje k vzájomne výhodnejším vzťahom medzi našimi krajinami,“ dodal.

9:25 Európska únia môže zaviesť ďalší cenový strop na ruskú ropu aj bez podpory Spojených štátov. Povedala to v stredu v Bruseli šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Keď sa zamyslíte nad tým, kadiaľ ropa prúdi, väčšinou ide cez Európu, cez Baltské more a Čierne more. Takže aj keby sa do toho Američania nezapojili, stále to vieme urobiť a dosiahnuť účinok,“ uviedla Kallasová.

Sedemnásty balík sankcií EÚ voči Rusku nadobudol účinnosť 20. mája, pričom blok už pripravuje ďalší. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok oznámila, že v rámci 18. kola sankcií Únia zavedie ďalšie obmedzenia v oblasti energetiky, bankovníctva, obchodu s ropou a v ďalších sektoroch.

„Spravodajské informácie naznačujú, že nové sankcie citeľnejšie zasiahnu ruské dodávateľské reťazce, ktoré financujú túto vojnu,“ konštatovala Kallasová. Dodala, že skupina G7 sa predtým dohodla na cenovom strope na ruskú ropu, ktorý je o päť percent nižší ako trhová cena.

9:11 Po útokoch ukrajinských dronov na ruské letiská Moskva presúva svoje najcennejšie vojenské lietadlá ďaleko od frontovej línie. Ako referuje web The Telegraph, dva cenné strategické raketové bombardéry Tu-160 presunuli na leteckú základňu Anadyr, ktorá sa nachádza viac ako 6 400 kilometrov od bojovej zóny.

Letecká základňa, ktorá leží na riedko obývanom Čukotskom polostrove, približne 660 kilometrov od Aljašky, je dostupná iba letecky alebo po mori. Postavili ju počas studenej vojny s cieľom čeliť potenciálnym útokom zo Spojených štátov. Anadyr je zároveň najvýchodnejšie mesto Ruska.

Nadzvukový bombardér Tu-160 je jedným z najdrahších lietadiel v ruskom arzenáli, pričom cena jedného stroja je okolo 500 miliónov dolárov. Pre porovnanie, americký bombardér B-52 má hodnotu okolo 94 miliónov dolárov.

Okrem vysokej ceny sú tieto bombardéry pre Rusko vzácne aj pre počet kusov, ktorým Moskva disponuje. Predpokladá sa, že Rusko má iba 16 lietadiel Tu-160. Ukrajina po operácii Pavučina z 1. júna tvrdila, že niektoré z nich boli poškodené počas útoku.

Justin Bronk z britského Spojeného kráľovského vojenského inštitútu (RUSI) uviedol, že presun lietadiel na základňu v Anadyre naznačuje snahu Kremľa znížiť riziko nových ukrajinských útokov.

Čítajte viac FOTO/VIDEO: Úder za úderom na strategickú flotilu Ruska: zoznam potvrdených zdevastovaných bombardérov Moskvy. Aký má útok dopad?

8:11 Rusko dnes v noci podniklo ďalší vzdušný útok na ukrajinský Charkov, pri ktorom utrpelo zranenia 12 ľudí vrátane štyroch detí. Uviedol to na svojom telegramovom kanáli starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov. Do Kyjeva ráno prišiel nemecký minister obrany Boris Pistorius, píše agentúra DPA.

Rusko v posledných dňoch zosilňuje svoje dronové a raketové útoky na ukrajinské mestá. Charkov, ktorý leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov je neustále prakticky počas celej vojny, zaznamenal rozsiahly úder už v noci na stredu, keď zomrelo šesť ľudí a štyri desiatky boli zranené.

Dnes podľa Terechovho útok mieril na obytné domy, školy a poničil aj desiatky áut a spôsobil rad požiarov. Trosky jedného dronu podľa neho dopadli priamo na detské ihrisko.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

8:06 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 140 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 000 340, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, tri obrnené bojové vozidlá pechoty a 47 delostreleckých systémov.

Čítajte viac Krvavý míľnik na Ukrajine: Rusko podľa Kyjeva stratilo už viac ako milión mužov. Moskva má stále koho mobilizovať

6:40 Nemecký minister obrany Boris Pistorius pricestoval vo štvrtok ráno do Kyjeva s cieľom hovoriť s ukrajinskými lídrami o situácii v krajine a rokovať o ďalšej vojenskej pomoci, uviedla agentúra DPA.

„Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme Ukrajinu podporili, aby sa mohla brániť a dostať sa do pozície, v ktorej bude Rusko pripravené na seriózne rokovania,“ povedal Pistorius pred svojou cestou.

Napriek prebiehajúcim medzinárodným mierovým snahám Rusko v poslednom období výrazne zintenzívnilo útoky na Ukrajinu za pomoci dronov a rakiet, píše DPA. Ukrajinské úrady na začiatku tohto týždňa informovali o najväčšom útoku dronmi od začiatku vojny, ktorá trvá už viac než tri roky. Rusko pri ňom použilo 479 dronov typu Šahíd a viacero rakiet.

6:15 Šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová vo svojom videu na sociálnej sieti X uviedla, že svet je bližšie k jadrovému zničeniu a viní za to „vojnových štváčov a politické elity“, ktoré podnecujú napätie medzi jadrovými mocnosťami. Vo videu spomína, ako na ňu zapôsobila návšteva japonskej Hirošimi, na ktorú v roku 2025 dopadla prvá z dvoch amerických atómových bômb.

"Toto je realita toho, čo je v stávke, čomu teraz čelíme, pretože dnes sme bližšie k okraju jadrového zničenia ako kedykoľvek predtým, politické elity a vojnoví štváči bezstarostne podnecujú strach a napätie medzi jadrovými mocnosťami. Možno je to preto, že sú si istí, že budú mať pre seba a svoje rodiny prístup k jadrovým krytom, ku ktorým bežní ľudia prístup mať nebudú.

Je teda na nás, ľuďoch, aby sme sa ozvali a požadovali koniec tohto šialenstva. Musíme odmietnuť túto cestu k jadrovej vojne a pracovať na svete, kde nikto nemusí žiť v strachu z jadrového holokaustu," uviedla Gabbardová.

Prípadnú jadrovú apokalypsu Gabbardová popísala vo videu takto: "Napriek tomu bola táto jediná bomba, ktorá spôsobila toľko skazy v Hirošime, malá v porovnaní s dnešnými jadrovými bombami. Bomba zhodená na Hirošimu mala silu iba 15 kiloton TNT, zatiaľ čo moderné jadrové hlavice majú kapacitu od 100 kiloton až po viac než jednu megatonu. Jedna jadrová zbraň dnes by mohla zabiť milióny ľudí za pár minút. Jedna takáto bomba by spálila všetko vo svojom jadre – ľudí, budovy, samotný život.

Nárazová vlna by rozdrvila budovy vo vzdialenosti mnohých kilometrov, zabíjajúc a zraňujúc nespočetné množstvo ľudí. A potom prichádza rádioaktívny spad, jed šíriaci sa vzduchom, vodou a pôdou, ktorý odsudzuje preživších na bolestivú smrť alebo celoživotné utrpenie. Jadrová zima by mohla nasledovať, s dymom a popolom, ktoré úplne zablokujú slnko, uvrhnú svet do tmy a chladu, zničia úrodu a vyhladujú miliardy ľudí. Kyslé dažde by zjazvili zem, vyhladili celé ekosystémy".