1206. deň: Rusi tvrdia, že dobyli ďalšie ukrajinské dediny v Sumskej a Doneckej oblasti

Čítajte viac 1205. deň: Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok. Podľa ministra nastal čas na diplomaciu nátlaku

21:50 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Rusi začali pripravovať strategické rezervy. Ako uviedol v príspevku na Telegrame, podľa neho to znamená, že Moskva plánuje bojové operácie, a to nielen na Ukrajine.

„Podľa našich spravodajských informácií Rusko začalo pripravovať strategické rezervy, čo znamená plány na bojové operácie nielen na Ukrajine. Spojenci potrebujú plnú diplomatickú mobilizáciu, aby zastavili túto vojnu,“ povedal Sybiha.

Zdôraznil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin rozumie iba sile, „preto je teraz dôležité včas uplatniť sankcie a využiť ich ako ekonomickú zbraň na vyvíjanie tlaku na Rusko“. „Je čas reštartovať proces uznania Ruska za teroristický štát. Reakciou Moskvy na naše mierové návrhy a kolektívne mierové úsilie je eskalácia a teror,“ podotkol Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie predtým vyhlásil, že Rusko môže byť prinútené uzavrieť spravodlivý mier iba vtedy, ak spojenci Ukrajiny výrazne zvýšia sankčný tlak a pomôžu posilniť obranné schopnosti Ukrajiny.

21:45 Pobaltské štáty v piatok podpísali dohodu o spoločnom plánovaní hromadných evakuácií. Učinili tak v reakcii na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Ministri vnútra Litvy, Lotyšska a Estónska sa zaviazali vypracovať spoločné plány evakuácie, zefektívniť výmenu informácií a zabezpečiť, aby počas evakuácií neboli opomenuté zraniteľné skupiny obyvateľstva. Referuje o tom web Politico.

„Jasné postupy sú kľúčové, rovnako ako rýchla výmena informácií,“ uviedol v tlačovej správe litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič. Dodal, že to umožní rýchle zavedenie opatrení a zabráni panike pred krízou a počas nej. „Je dôležité, aby pobaltské krajiny zachovali jednotný prístup a koordinovali kroky pri vzniku hrozieb, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí – najmä v prípade rozsiahlej evakuácie,“ doplnil.

Dohoda zahŕňa zdieľanie údajov o kapacite evakuácie, možných evakuačných koridoroch a stave kľúčových hraničných priechodov. Kroky pobaltských krajín predchádzajú septembrovému vojenskému cvičeniu Zapad 2025, ktoré spoločne organizujú Moskva a Minsk v Bielorusku. Spojeneckí predstavitelia vyjadrujú rastúce znepokojenie, že cvičenie by mohlo byť predzvesťou agresie. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre Euronews varovala, že cvičenia predstavujú reálnu hrozbu, pričom poukázala na to, že cvičenia Zapad 2021 predchádzali plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Lotyšský parlament zároveň vo štvrtok schválil zákon, ktorý zabraňuje štátnym predstaviteľom cestovať do Ruska a Bieloruska. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť. Zákaz sa týka poslancov lotyšského parlamentu a širokej škály štátnych predstaviteľov, vrátane tých, ktorí pracujú so štátnymi tajomstvami či kritickou infraštruktúrou. Ľudia zo zoznamu môžu cestovať do Ruska alebo Bieloruska len za účelom vykonávania oficiálnych povinností alebo s povolením z humanitárnych dôvodov, napríklad pre účasť na pohrebe.

18:23 Britské stíhačky zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20, ktoré nad Baltským morom preniklo asi dva kilometre hlboko do poľského vzdušného priestoru. Rusi po zásahu spojeneckých lietadiel, ktoré vzlietli z poľskej základne, poľský vzdušný priestor opäť opustili, uviedlo dnes veliteľstvo poľského letectva, ktorého vyjadrenie citovali médiá.

„Je to ďalší prípad provokatívneho testovania pripravenosti systémov členských štátov NATO,“ uviedlo poľské letectvo.

Sám incident sa odohral okolo 10:50 SELČ, ešte skôr, ako ruské lietadlo preletelo cez pomyselnú vzdušnú hranicu vzlietla do vzduchu dvojica britských stíhačiek, ktoré boli rozmiestnené v Poľsku v rámci posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie. Britské stroje zachytili a identifikovali ruské lietadlo, ktoré následne opustilo poľský vzdušný priestor.

17:50 Členské krajiny Európskej únie sa v piatok zhodli na predĺžení dočasnej ochrany pre ukrajinských vojnových utečencov o jeden rok. V EÚ tak budú môcť na základe tohto mechanizmu zostať do 4. marca 2027.

„Budeme pokračovať v poskytovaní ochrany miliónom ukrajinských utečencov ďalší rok,“ povedal poľský minister Tomasz Siemoniak po zasadnutí s rezortnými kolegami z členských štátov.

Poľské predsedníctvo v Rade EÚ podľa Siemoniaka iniciovalo diskusiu o stratégii postupného ukončenia dočasnej ochrany po dosiahnutí spravodlivého mieru na Ukrajine. „V blízkej budúcnosti budeme pracovať na spoločných, celoúnijných riešeniach v tejto oblasti vrátane riešení v kontexte návratov na Ukrajinu,“ doplnil minister.

Európska komisia (EK) 4. júna navrhla predĺženie s odôvodnením, že ruské útoky pokračujú a situácia na Ukrajine nie je stabilná. Po prvý raz zároveň zdôraznila, že platnosť osobitného štatútu pre utečencov raz vyprší. Členským štátom odporučila, aby sa koordinovane pripravili na prechod na iné formy pobytu týchto osôb.

Ochranu poskytuje EÚ Ukrajincom od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a v súčasnosti ju využíva 4,3 milióna ľudí. Najväčšie komunity utečencov žijú v Nemecku, Poľsku a Českej republike. Dočasná ochrana sa predlžovala už viackrát a v súčasnosti má platnosť do marca 2026.

Osoby s dočasnou ochranou majú v celej EÚ rovnaké práva vrátane povolenia na pobyt, prístupu na trh práce a bývania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a prístupu k vzdelaniu.

Systém dočasnej ochrany podľa tlačovej správy Rady EÚ znižuje tlak na národné azylové systémy, pretože osoby spadajúce pod tento druh ochrany nemusia žiadať o azyl na individuálnej báze.

Rada EÚ oficiálne prijme rozhodnutie o predĺžení dočasnej ochrany na niektorom zo svojich nadchádzajúcich zasadnutí.

15:55 Rusko uskutočnilo testy laserových zbraní, ktoré by sa podľa predstáv ruskej armády mohli v budúcnosti podieľať na obrane krajiny proti bezpilotným lietadlám. Tieto systémy sa čoskoro môžu stať súčasťou univerzálnej siete protivzdušnej obrany, napísal dnes na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na oznámenie vlády. Testy na nespresnenom polygóne zorganizovali zbrojovky, ministerstvo obchodu a priemyslu a zúčastnili sa na nich podniky zo štátnych korporácií Rostech a Rosatom.

„V testoch bola testovaná presnosť zamerania, dosah, rýchlosť reakcie systémov na pohyb vzdušných cieľov a tiež ich spoľahlivosť za rôzneho počasia,“ uviedla ruská vláda na webe.

Bezpilotné lietadlá či drony majú čoraz zásadnejší význam v terajšej vojne na Ukrajine, ktorú práve Rusko spustilo vo februári 2022 svojou inváziou do susednej krajiny. Ukrajinskí obrancovia odvtedy opakovane používajú drony inovatívnym spôsobom. Úspech mala napríklad nedávna operácia ukrajinskej tajnej služby, ktorá s ich využitím dronov zaútočila na stroje ruského strategického letectva na letiskách hlboko za frontovou líniou.

15:30 Švédsko a Holandsko plánujú dosiahnuť nový cieľ Severoatlantickej aliancie vydávať na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Cieľ dnes potvrdili ich vlády, informovala agentúra Reuters.

Švédsky záväzok dnes na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom v Štokholme potvrdil švédsky premiér Ulf Kristersson. Agentúra ANP neskôr napísala, že k rovnakému cieľu sa stavia priaznivo aj dočasná holandská vláda. Prijatie záväzku k zvýšeniu výdavkov na obranu až na päť percent sa očakáva od summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa uskutoční tento mesiac práve v holandskej metropole Haagu.

15:21 Ukrajina prevzala od Ruska telá svojich 1200 občanov, vrátane vojakov, oznámil to dnes príslušný ukrajinský koordinačný štáb. Repatriácia tiel sa uskutočnila v rámci dohôd dosiahnutých v rámci posledného kola priamych rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule. Kriminalisti a experti sa teraz pokúsia pozostatky identifikovať.

Pred dvoma dňami sa a Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov. Hlavný ruský vyjednávač, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij neskôr odovzdanie 1212 tiel ukrajinskej strane potvrdil a oznámil, že Rusko získalo pozostatky 27 vlastných bojovníkov. Odovzdanie padlých sa podľa neho odohralo v súlade s dohodou z Istanbulu, kde sa zástupcovia oboch krajín dohodli na výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov, a tiež na odovzdaní tiel padlých.

15:08 Rusko tvrdí, že jeho sily dobyli tri ukrajinské dediny, jednu v Sumskej oblasti, kde nedávno začalo ofenzívu, a dve na východe v Doneckej oblasti. S odvolaním sa na každodenné hlásenie ruského ministerstva obrany o tom dnes informovali zahraničné agentúry Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že má pod kontrolou obec Jablunivka asi 20 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta oblasti Sumy. V Doneckej oblasti, kde sa od začiatku ruského útoku na Ukrajinu odohrávajú kľúčové boje, potom ruské sily dobyli dediny Komár a Kopteve.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo informovala, že Rusi získali pod svoju kontrolu za posledný týždeň šesť ukrajinských dedín. Popri Jablunivke, Komáre a Koptěve to boli ďalšie tri dediny v Doneckej oblasti.

14:31 Európska komisia (EK) v piatok poskytne Ukrajine piatu tranžu núdzovej makrofinančnej pomoci (MFA) v hodnote jednej miliardy eur. Tým sa posilní úloha EÚ ako najväčšieho podporovateľa Ukrajiny, píše TASR na základe správy Európskej komisie.

„Dnes Ukrajine vyplatíme ďalšiu miliardu eur. Celková podpora tak dosiahne takmer na 150 miliárd eur od začiatku ruskej invázie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na platforme X.

12:57 Rusko dnes ohlásilo, že čelilo dronovým útokom. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zlikvidovala 125 ukrajinských bezpilotných strojov, z ktorých viac ako polovica útočila na Krym. Tento polostrov Rusko obsadilo a potom anektovalo už v roku 2014. O škodách či obetiach sa ruské ministerstvo nezmieňuje.

12:43 Švédsko plánuje dosiahnuť nový cieľ štátov Severoatlantickej aliancie vydávať na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttom v Štokholme to dnes povedal švédsky premiér Ulf Kristersson.

„Rád by som potvrdil, že Švédsko zvýši výdavky na obranu na päť percent HDP, pričom najmenej 3,5 percenta HDP bude vyčlenených na základné obranné požiadavky, aby bol splnený nový cieľ obranyschopnosti NATO,“ povedal podľa agentúry Reuters Kristersson.

Šéf NATO Rutte očakáva, že účastníci nadchádzajúceho aliančného summitu v Haagu, ktorý sa koná 24. a 25. júna, schvália zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP. Pritom by 3,5 percenta malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či na budovanie zdravotníckych zariadení. Od summitu sa tiež očakáva zhoda na pokračujúcej podpore Ukrajiny.

Vojaci NATO v nasadení

Fotogaléria 8 fotiek

+5

11:40 Únioví ministri vnútra sa dnes zhodli na predĺžení dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Na sociálnej sieti X o tom informovalo Stále zastúpenie ČR pri EÚ. Európska komisia navrhla predĺžiť mechanizmus do 4. marca 2027. Rozhodnutie bude oficiálne prijaté v najbližších týždňoch, uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Ministri budú tiež debatovať o tom, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

„Európska únia dnes opäť potvrdila, že stojí jednotne za Ukrajinou. Ministri vnútra práve dosiahli politickú zhodu na predĺžení dočasnej ochrany do marca 2027,“ informovalo české zastúpenie pri EÚ.

K tohtoročnému marcu požívalo v Európskej únii dočasnú ochranu takmer 4,3 milióna osôb, ktoré ušli z Ukrajiny, z ktorých tretina boli deti. Najviac Ukrajincov žije v Poľsku, Nemecku a Česku.

10:52 Súd v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti poslal na 25 rokov do väzenia ukrajinského občana, ktorý sa podieľal na príprave útoku proti tamojšej ruskej správe. Informovala o tom dnes agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin.

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali.

10:37 To, ako sa Európa postaví k situácii na Ukrajine, je podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského testom jej odhodlania a zodpovednosti. Podotkol, že podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická nevyhnutnosť. Povedal to v piatok na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec Forum v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

Súčasná geopolitická situácia je podľa Lipavského komplexnejšia než kedykoľvek predtým, pričom v centre prostredia plného kríz je ruská agresia proti Ukrajine. „To, ako na ňu odpovieme, bude utvárať budúcnosť európskej bezpečnosti, silu transatlantického partnerstva a stabilitu globálneho poriadku v nasledujúcich dekádach,“ podotkol.

Pripomenul, že v súvislosti s riešením ruskej agresie na Ukrajine sa často cituje princíp mier prostredníctvom sily. Pripomenul, že v 80. rokoch počas administratívy amerického prezidenta Ronalda Reagana prispel tento jeho prístup ku kolapsu sovietskeho impéria a do strednej a východnej Európy priniesol mier, bezpečnosť a prosperitu. „Kľúčovou otázkou je, ako tento princíp preniesť do reality 21. storočia,“ podotkol minister.

Ako začať, je podľa neho jasné – Ukrajine poskytovať dostatok vojenskej a ekonomickej podpory, aby bola schopná sa brániť a v rovnakom čase vytvárať neustály tlak na Rusko v snahe obmedziť jeho schopnosť viesť vojnu. Zdôraznil, že Rusko sa svojich ambícií dobrovoľne nevzdá, ale musia ho odradiť iní.

„Ukrajina je test, v ktorom si nemôžeme dovoliť zlyhať. Je to test odhodlania a zodpovednosti Európy,“ myslí si Lipavský. Ak existujúce inštitúcie nefungujú alebo reagujú pomaly, riešením je podľa neho vytvárať nové formáty, akým je napríklad takzvaná koalícia ochotných. „Bezpečnosť nie je zadarmo. Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická nevyhnutnosť. Je to investícia do našej kolektívnej bezpečnosti, prosperity a kredibility,“ povedal Lipavský. Dodal, že silná a suverénna Ukrajina je pre stabilnú Európu nevyhnutná.

10:00 Rusko od štvrtkového večera zaútočilo na Ukrajinu štyrmi balistickými strelami a 55 dronmi, terčom boli Charkovská, Donecká a Dnepropetrovská oblasť. Na sieti Telegram to dnes uviedlo ukrajinské letectvo. Zranených zatiaľ úrady neohlásili. Pri iných ruských úderoch v Charkovskej a Sumskej oblasti vo štvrtok zahynul najmenej jeden človek, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia, uvádza dnes zverejnená bilancia miestnych úradov. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii.

Podľa ukrajinského letectva vyslalo Rusko v noci na dnes na Ukrajinu štyri strely Iskander a 55 bezpilotných prostriedkov vrátane klamlivých cieľov. „Protivzdušná obrana na severe, východe a juhu krajiny zostrelila 43 nepriateľských dronov Šáhed a ďalších typov. Paľbou ich zničila 28, ďalších 15 zmizlo z radarov či bolo odrazených elektronickým bojom,“ uviedlo letectvo.

Ukrajinské letectvo však tiež tvrdí, že zaznamenalo útoky na deviatich miestach, ktorým nedokázalo zabrániť. Podrobnosti o týchto úderoch ale neuviedlo.

Dnes aktualizovaná ukrajinská bilancia štvrtkových ruských útokov uvádza, že ruské sily zaútočili na viac ako 35 obcí a osád v Chersonskej oblasti, kde zabili jedného človeka a ďalších sedem zranili. Tamojší oblastný šéf Oleksandr Prokudin na telegrame napísal, že úderu čelilo aj mesto Cherson. Ruské údery zasiahli obytné oblasti a tiež kritickú infraštruktúru, poničili štyri byty, 13 domov a tiež čerpaciu stanicu.

9:49 Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC doteraz potvrdili mená 111 387 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V porovnaní s predchádzajúcou správou z konca mája pribudli na zoznam mŕtvych mená 1 762 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 28 200 dobrovoľníkov, 17 400 naverbovaných väzňov, takmer 12 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 100 dôstojníkov.

9:30 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 220 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 001 560, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 934 tankov, 22 791 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 105 delostreleckých systémov a 1 416 raketometov.

9:27 Maďarsko nie je krajina, ktorá padne na kolená pred Ukrajinou, nie je západná Európa, ktorá „opojene“ počúva, čo hovorí. Povedal to v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Zdôraznil, že Kyjev sa s Maďarmi nemôže rozprávať povýšenecky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Orbán opäť kope do Kyjeva: Kŕmime vaše deti, nehovorte s nami z výšky. Maďarsko sa nebude klaňať

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pred novinármi uviedol, že sa chystá na budúci týždeň zúčastniť na summite skupiny G7 v Kanade a rád by sa popri vrcholnej schôdzke stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zelenskyj by chcel Trumpa presvedčiť, aby uvalil nové sankcie proti Rusku. Tento krok sa však šéf Bieleho domu doteraz zdráha urobiť, napísala agentúra AFP.

Mám v úmysle hovoriť na summite G7 s prezidentom Trumpom, povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve po rokovaní s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom. Dodal, že dúfa, že získa Trumpov súhlas s ďalšími sankciami proti Rusku.

Predchádzajúca osobná schôdzka Zelenského s Trumpom na konci februára v Oválnej pracovni Bieleho domu, ktorej sa zúčastnil tiež viceprezident J.D. Vance, skončila roztržkou pred televíznymi kamerami, ktorú sa Kyjev následne snažil napraviť aj uzavretím dohody s USA o vzácnych nerastoch.

Zelenskyj na tlačovej konferencii podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že na nadchádzajúcom summite skupiny G7 plánuje prerokovať ďalšie pokračovanie podpory Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii, ďalšie sankcie proti Rusku a budúce financovanie povojnovej obnovy krajiny.

Summit skupiny ekonomicky vyspelých krajín, ktorý tento rok predsedá Kanada, bude prvým za osobnej účasti amerického prezidenta Donalda Trumpa od jeho januárového nástupu do úradu.

Kyjev v posledných týždňoch neúnavne vyzýva svojich spojencov na zavedenie nových sankcií proti Moskve, ktorá odmietla pristúpiť na bezpodmienečné prímerie, navrhované Spojenými štátmi, Ukrajinou a jej európskymi spojencami.

Očakáva sa, že Zelenskyj vyšle rovnaký odkaz na samite G7, ktorý sa koná od nedele do utorka v Kanade, s cieľom priškrtiť Rusku zdroje na financovanie vojny a donútiť Moskvu usilovať sa o mier. Veľkou neznámou však zostáva postoj amerického prezidenta Trumpa, ktorý zúfalo túži po ukončení bojov medzi oboma znepriatelenými stranami. Od svojho návratu do Bieleho domu na začiatku tohto roka sa zblížil s Vladimirom Putinom a zdá sa, že odmieta ukrajinské a európske požiadavky na nové sankcie. Definitívne im však dvere nezatvoril, pripomenula AFP.

„Konečné rozhodnutie patrí Bielemu domu; záleží od prezidenta Spojených štátov,“ povedal teraz Zelenskyj, ktorý tak podľa AFP vyvíjal priamy tlak na svojho amerického náprotivka. Sankcie budú jednou z hlavných tém prerokovávaných na summite G7, dodal.