Nakoľko sa dal izraelský útok na Irán predvídať?
Dal sa očakávať, ale zároveň aj nie. Myslím si, že ešte v stredu to vyzeralo tak, že americký prezident Donald Trump nechcel, aby Izrael na Irán zaútočil. V podstate však naznačil, že sa niečo stane, keď stiahol časť ľudí z veľvyslanectiev v regióne. Skutočnou otázkou je, aké mal Trump úmysly, lebo v prípade izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je to jasné.
Takže čo chce dosiahnuť šéf Bieleho domu?
Jedným scenárom je, že sa Trump nakoniec rozhodol, že chce, aby Izraelčania zaútočili, lebo dúfa, že Iránci budú pri rokovaniach flexibilnejší. Problém s touto teóriou je, že americký prezident musel vedieť, že sa zvýšili riziká eskalácie konfliktu. Najmä keď sa pozrieme na to, aký veľký bol tento útok. Riziko je obrovské a je to veľký hazard, no nedá sa vylúčiť, že Trump to vyhodnotil tak, že to môže pri vyjednávaniach s Teheránom pomôcť. Ale je to tiež scenár, že prezident je do istej miery rukojemníkom americkej domácej politiky. Nechcel, aby Netanjahu zaútočil, no zároveň nepovedal nič o tom, že by tieto kroky mohli mať pre Izrael nejaké následky. Je však možné, že sa Trump nechcel takto vyjadriť, lebo by to vyzeralo, že bráni Irán – a to by mu z hľadiska americkej politiky nepomohlo.
Izrael proti Iránu podnikol zrejme najväčší útok, akému islamská krajina čelila od vojny s Irakom v 80. rokoch 20. storočia.
Prečo sa pre útok rozhodol Netanjahu?
Chcel prerušiť rokovania. Netanjahu nikdy neveril, že je možné s Teheránom vyjednávať. Už dlho preferoval vojenský úder proti Iránu a rozhodol sa pre pomerne veľký útok, ktorý bol azda ešte rozsiahlejší, než mnohí ľudia očakávali. A, samozrejme, kto v tejto situácii teraz hovorí o Palestínčanoch a Gaze? Aj to je faktor, ktorý mal vplyv na Netanjahuovo rozhodnutie.
Ako hodnotíte izraelskú vojenskú operáciu? Povedali ste, že bola asi ešte väčšia, ako sa dalo predpokladať.
Je jasné, že izraelská operácia mala niekoľko cieľov. Terčom boli atómové zariadenia, ale aj vojenské velenie, ako aj vedci, ktorí boli súčasťou jadrového programu. Pretože ak zbombardujete jadrové zariadenia, poznatky ostanú v hlavách ľudí.
Nakoľko to však skutočne zasiahlo iránsky jadrový program?
Ešte to len zistíme. Myslím si, že v prvom rade je jasné, že Irán nejako zareaguje. Nepredpokladám, že by Teherán hneď dokázal vyrobiť atómovú bombu – ibaže by mal k dispozícii nejaké skryté jadrové štruktúry. Irán však určite obmedzí spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a je možné, že odstúpi od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Čítajte viac Čísla hovoria jasne, útok na Irán bol masívny. Izrael zasiahol viac ako sto cieľov, nasadil 200 stíhačiek, udrel aj na jadrové zariadenie
Najmä za posledné dva roky som sa vás viackrát pýtal, či na Blízkom východe smerujeme k veľkej vojne. Ale asi ju v regióne už aj máme, však?
Áno. Ale na druhej strane si môžeme položiť otázku, čo to vlastne znamená, keď hovoríme o nebezpečenstve totálnej vojny. Faktom je, že Izrael a Irán nemajú spoločné hranice. Ak by chceli začať pozemnú ofenzívu, musela by to byť letecká a námorná invázia. Irán toho nie je schopný. Izrael by to možno dokázal, ale ani preň by to nebolo jednoduché. Čiže totálna vojna nie je priamo na stole. Izrael je vojensky silnejšia strana. Irán síce môže mať väčší počet balistických rakiet ako Izrael, ale Izrael má veľmi sofistikované letectvo, ktoré Iránu chýba. Má tiež veľmi kvalitné námorníctvo – Irán ho nemá. Izraelčania tvrdia, že pri minuloročnom útoku na Irán zničili jeho protilietadlovú obranu. Zdá sa, že je to pravda. Takže áno, na Blízkom východe je vojna. Stačí sa pozrieť na Gazu, kde Izrael nie je ochotný robiť žiadne kompromisy. Teherán teda bude musieť zvážiť, čo urobí ďalej – a bude to závisieť aj od toho, ako vyhodnotí možnú reakciu Washingtonu.
Vidíte nejakú diplomatickú cestu vpred, na ktorej by mohli spolupracovať Európa a USA a ktorej súčasťou by mohol byť aj tlak na Izrael? Netanjahu naznačil, že môžu prísť ďalšie útoky.
Európa podporila uznesenie Rady MAAE, že Irán nedodržiava jadrové záväzky. Zahrala touto kartou, ale podľa mňa tento postup zlyhal, lebo Trumpova vyjednávacia taktika nefunguje. Iránu len povedal, čo by mal urobiť – inak takpovediac dostane po hlave. Ale to nie je rokovanie.