Ešte deň pred izraelským útokom Salámí dal najavo, že Iránu nič nehrozí: „Nepriateľ sa mýli, keď si myslí, že môže zaútočiť rovnakým spôsobom, ako atakuje obliehaných a bezbranných Palestínčanov v Gaze," citovala ho iránska agentúra IRNA. Opak sa stal skutočnosťou: Izrael nasadil aj samovražedné drony, ktoré prepašoval na iránske územie. Veliteľovi gárd nevyšlo ani tvrdenie, že štát je pripravený čeliť prípadnému napadnutiu: „Nepriateľ sa nám občas vyhráža vojenskou akciou. Vždy hovoríme a opakujeme to teraz, že sme úplne pripravení na akýkoľvek scenár za akýchkoľvek podmienok."
Podobne sa iránsky generálmajor vyjadroval aj predtým, čo vyplýva z jeho výrokov, ktoré zaznamenala IRNA. V apríli zdôrazňoval, že gardy, ktoré sú polovojenská organizácia, v spolupráci s regulárnou armádou tvoria silnú pevnosť islamského režimu. „Revolučné gardy vznikli, aby víťazili, nie aby ustupovali pred nepriateľom," podčiarkol v máji. Pripomeňme, že ich založili na jar 1979 na popud iránskeho revolucionára ajatolláha Rúholláha Chomejního, ktorý sa po prevrate toho roku stal oficiálnym duchovným lídrom režimu. „Pred mesiacom sa vyhrážal, že Irán otvorí dvere pekla v prípade, že ho nejaký štát napadne," poznamenala stanica BBC. Svoje varovanie adresoval nielen Izraelu, ale aj Spojeným štátom ako jeho najsilnejšiemu spojencovi.
O minulosti Salámího sa verejne nevie veľa. Známe je to, že mal približne 25 rokov, keď v septembri 1980 vstúpil do revolučných gárd, aby sa zapojil do iránsko-irackej vojny, ktorá sa skončila až v roku 1988. O jeho povesti veľkohubého rečníka svedčia napríklad slová z januára 2019, čo bolo krátko pred jeho vymenovaním za nového veliteľa gárd, ktoré majú približne 190-tisíc príslušníkov: „Naša vojna nie je lokálna. Plánujeme poraziť svetové mocnosti."
Salámí bol silný zástanca atómového programu, o ktorom je nielen Izrael presvedčený, že jeho prvoradým cieľom nie je výroba jadrovej energie na mierové účely, ale vývoj zbraní hromadného ničenia. Bezpečnostná rada OSN preto naňho v roku 2007 uvalila sankcie.
Zohrával aj významnú úlohu v regionálnom priestore. Pričinil sa o podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asada počas občianskej vojny v jeho krajine, podobne to platilo o vzťahu k radikálnemu libanonskému hnutiu Hizballáh. Pokračovalo to poskytovaním dronov a rakiet pre povstalcov v Jemene, ktorí ich použili proti Saudskej Arábii.
Svoju nenávisť k Izraelu dával Salámí opakovane najavo. Vyhrážal sa mu, že ho Irán vymaže na mape sveta, Židom predpovedal masaker. O spojencoch židovského štátu tvrdil, že mu pomáhajú, aby spoločne vytvorili svetovú nadvládu nad vyznávačmi islamu, ktorých túžia zotročiť. „Študujte dejiny. Nikdy nenájdete miesto, kde by sa moslimovia poddali neveriacim, ctiteľom viacerých bohov a farizejom," vyhlásil v novembri 2024 pre iránsky server Press TV. „Salámi veštil poníženie, pád ‚sionistického režimu‘," agentúra AP zhrnula jeho nenávistnú ideológiu. Tvrdil, že Irán vytvára úrodnú pôdu, aby Izrael prestal existovať.
Izrael proti Iránu podnikol zrejme najväčší útok, akému islamská krajina čelila od vojny s Irakom v 80. rokoch 20. storočia.
Izraelská armáda nepochybne disponovala skvelými spravodajskými informáciami, keď dokázala počas útoku zabiť aj Salámího, no podľa denníka Jerusalem Post k tomu prispela aj ľahkovážnosť tohto generálmajora a ďalších veliteľov, ktorí tento piatok prišli o život: „Skutočnosť, že títo muži išli spať vo štvrtok v noci bez akýchkoľvek obáv z toho, čo by sa mohlo stať, ukazuje, ako spupne sa teraz správal iránsky režim."
Salámí si evidentne namýšľal, že sa mu nič zlé nemôže stať. Izrael však prekvapil Iráncov, keď proti nim udrel aj s dronmi priamo z ich územia. Izraelskí vojenskí plánovači nazvali svoju operáciu Rising Lion (v angličtine), čo sa dá preložiť ako rastúci lev alebo vychádzajúci lev. Život náboženského fanatika, ktorý v Židoch videl krysy, tak ukončila fiktívna šelma v podobe skutočných dronov a rakiet…