O jednom nepríjemnom následku sa v Kyjeve dozvedeli už pred úderom Izraelu na Irán. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami povedal, že veľký počet amerických zbraní určených pre jeho armádu skončilo na Blízkom východe. Ide o 20-tisíc rakiet, ktoré mu sľúbil ešte Joe Biden, keď bol šéf Bieleho domu. „Počítali sme s nimi. Nie sú drahé, ale ide o špeciálnu technológiu," zdôraznil Zelenskyj. Sú to rakety, s ktorými by Ukrajinci dokázali zostreľovať ruské takzvané samovražedné drony. Američania presmerovali zásielku asi do Izraelu, pretože už vedeli, že sa chystá zaútočiť na ciele v Iráne a predpokladá iránsku odplatu.
Po údere židovského štátu a po revanši islamskej republiky je otázne, ako sa budú vyvíjať ceny ropy. Príjmy z jej predaja pomáhajú Rusku financovať drahú inváziu na Ukrajinu. Ďalšia vec: bude Teherán dodávať Moskve svoje drony, keď ich akútne potrebuje na vlastné vojenské účely? A tretia záhada: zahľadí sa prezident USA Donald Trump do diania na Blízkom východe tak, že tému ukončenia rusko-ukrajinskej vojny odsunie až kamsi na okraj stola svojej agendy?
Názory, ktoré zaznievajú v ukrajinských médiách, naznačujú, že Trump, ktorý sa už beztak vlažne stavia k vojenskej pomoci napadnutému štátu, by mohol takpovediac ešte viac ochladnúť, ak sa bude pozerať na Izrael ako na svoju prioritu. Iná vec je tá, že ruský prezident Vladimir Putin nateraz stratil jednu výhodu na vyjednávacom poli medzi Moskvou a Washingtonom. Ide o to, že Trump dal najavo, že ukončenie rusko-ukrajinskej vojny spája s vyriešením otázky iránskeho jadrového programu. Putin mu naznačil, že by mohol ovplyvniť správanie iránskych lídrov, čo prezidenta USA zaujalo. „Šéf Bieleho domu sa vlastne priznal, že Putin chce ‚predať‘ svoj vplyv v Teheráne, evidentne požadoval na revanš nejaké ústupky na Ukrajine," poznamenal server RBK-Ukrajina.
Čítajte viac Rozhodujú drony: USA a Európa riadne zaostávajú, vo vojne s Ruskom a Čínou by asi prehrali
Zrazu je táto téma bezpredmetná, pretože Irán, ktorý opláca Izraelu jeho útoky, možno utrpel vážne škody na svojom atómovom programe; nedá sa pritom vylúčiť, že židovský štát mu zničí ešte ďalšie dôležité objekty. Keby však konflikt na Blízkom východe mal dlhšie pokračovať, Trump by mohol osloviť Putina, aby prehovoril Iráncom do duše, a ten by očakával zase nejaké výrazné ukrajinskú ústupky. „Ak sa ukáže odpoveď Iránu slabá a špirála konfliktu sa ďalej neroztočí, potom nevzniknú nijaké vážne následky," podotýka RBK-Ukrajina o priaznivej podobe vývoja z pohľadu Kyjeva. Zároveň pripúšťa, že Trump by mohol usúdiť, že Putina vôbec nepotrebuje v prípade, keby sa mu zdalo, že je to výlučne záležitosť USA, Izraelu a Iránu.
V Kyjeve sa obávajú možnosti, že by sa terčom odplaty stali aj americké ciele v regióne. Môže ísť o vojenské lode alebo o diplomatické misie. „Američanov by to priamo vtiahlo do konfliktu, čo by ukrajinskú tému ešte viac odsunulo na perifériu politickej agendy," napísal pre server Novosti ukrajinský analytik Ihar Tyškevič.
Čítajte aj FOTO/VIDEO: Úder za úderom na strategickú flotilu Ruska: zoznam potvrdených zdevastovaných bombardérov Moskvy. Aký má útok dopad?
Izraelsko-iránsky konlikt už zanecháva stopu na trhu s energetickými surovinami. Niekoľko hodín po útoku ropa zdražela o sedem percent. Keby sa predávala za čoraz viac peňazí, Putinovi by to nahrávalo. Ruská ropa teraz stojí 65 dolárov za barel (keď Trump na začiatku apríla vyhlásil colnú vojnu, cena ruskej ropy Urals bola len necelých 55 dolárov, čo je už na hranici, keď príjmy z predaja pokrývajú viac-menej iba náklady na jej ťažbu a tranzit k odberateľom).
RBK-Ukrajina upozornil, že zdraženie ropy by znamenalo pre Ukrajinu zlú správu. „Všetko závisí od toho, aký udržateľný bude rast cien ropy. A či Irán zámerne zhorší situáciu na trhu s ropou tým, že by zasahoval do jej dodávok z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv," upozornil server. Táto úžina medzi Ománom a Iránom široká len tri kilometre spája šesť krajín v regióne s Arabským morom, je to kľúčová námorná trasa pri doprave takzvaného čierneho zlata.
Ďalšia vec: Rusko a iránske zbrane. Putinova armáda získala od Teheránu už veľa šahídov (samovražedných dronov). Na ďalšie dodávky však už zjavne nie je odkázaná: „Rusko dokázalo výrazne zvýšiť svoju domácu výrobu dronov a stovky denne využíva na útoky proti ukrajinským mestám," upozornil denník Washington Post. Rusi ich nepochybne môžu vyrábať aj vďaka technológiám, ktoré im poskytli Iránci, a preto ak drony potrebujú teraz iba pre seba, Putinovi nijako neuškodia.
O postoji Trumpa by sa mali dozvedieť viacerí európsku lídri na nadchádzajúcom summite G7. Uskutoční sa 15. – 17. júna v krajine javorového listu. Členmi zoskupenia sú USA, Francúzsko, Nemecko, Británia, Taliansko, Japonsko, Kanada, na summite bude zastúpená aj Európska únia ako celok. Potom sa čoskoro môžu pýtať Trumpa na jeho postup šéfovia štátov a vlád zo Severoatlantickej aliancie: 24. a 25. júna sa v Haagu uskutoční summit NATO.