Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 207 dní
- Svet na hrane globálnej vojny. Tusk varuje pred najhorším od roku 1945: musíme spojiť sily
- Digitálni žoldnieri Moskvy a Pekingu útočia aj na Slovensku, hlási NBÚ. Hekeri sa preháňajú našimi systémami ako doma
- Rusko odovzdalo Ukrajine ďalších 1200 tiel vojakov a tvrdí, že telá svojich nedostalo
- Koalícia ochotných sa zasekla, povedal Zelenskyj. Medzi USA a Ruskom je podľa neho priateľský tón
- Putin telefonicky hovoril s Trumpom približne 50 minút

21:38 Ukrajinská armáda dnes uviedla, že dobyla späť dedinu Andrijivka v Sumskej oblasti, uviedol s odvolaním sa na vyhlásenie Zelenského Reuters. Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské sily zaznamenali úspechy aj pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti. Prezident poďakoval všetkým jednotkám, ktoré bránia územnú celistvosť krajiny.
„Na základe posledných udalostí patrí naše osobitné poďakovanie vojakom 225. samostatného útočného pluku za ofenzívne operácie v Sumskej oblasti a oslobodenie najmä Andrijivky," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.
Upozornil tiež na „úspešné akcie“ pri meste Pokrovsk, na ktoré sa celé mesiace zameriavali ruské útoky na východnom fronte, a „silné výsledky“ neďaleko Kupianska na severovýchode Ukrajiny.
18:45 Ruský prezident Vladimir Putin mal dnes približne päťdesiatminútový telefonický hovor s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Odsúdil v ňom izraelské útoky na Irán a potvrdil pripravenosť pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou. Vyplýva to z informácií ruských tlačových agentúr a poradcu Kremľa pre medzinárodné otázky Jurija Ušakova.
Podľa poradcu Kremľa pre medzinárodné otázky Jurija Ušakova, ktorého citujú ruské agentúry, Putin odsúdil izraelské útoky na Irán.
„Nebezpečná eskalácia situácie na Blízkom východe bola prirodzene ústredným bodom výmeny názorov,“ povedal Ušakov novinárom podľa agentúry AP. Trump podľa neho situáciu v regióne označil za veľmi znepokojujúcu.
Obaja lídri zároveň nevylúčili návrat k rokovaniam o iránskom jadrovom programe. Trump Putinovi povedal, že americkí vyjednávači sú pripravení obnoviť prácu so zástupcami Iránu, píše agentúra Interfax.
17:00 Ruský jadrový gigant Rosatom povedie výstavbu prvej atómovej elektrárne v Kazachstane. Astana je pritom najväčším producentom uránu na svete, uviedli v sobotu úrady v stredoázijskej krajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Rosatom bol vymenovaný za lídra medzinárodného konzorcia pre výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane,“ uviedla vo vyhlásení agentúra pre jadrovú energiu bývalej sovietskej republiky.
Kazachstan je v súčasnosti najväčším svetovým producentom uránu, ktorý zabezpečuje až 43 percent dodávok jadrového paliva. Zároveň však nevyrába dostatok elektrickej energie na pokrytie vlastných potrieb, pripomína AFP.
Vznik elektrárne sa schválil v referende už koncom roka 2024 a jej základy by sa podľa všetkého mali položiť v blízkosti takmer opustenej obce Ülken pri Balchašskom jazere na juhovýchode krajiny. O výstavbu sa zaujímali aj tri firmy z Číny, Francúzska a Južnej Kórey, ktoré sa stanú súčasťou konzorcia. Pozorovatelia tvrdia, že myšlienkou konzorcia je udržať dobré vzťahy so všetkými zapojenými krajinami, no je pravdepodobné, že Rosatom nakoniec postaví elektráreň sám, uvádza AFP.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev sa snaží udržiavať dobré vzťahy s Ruskom aj so susednou Čínou, ktorá financuje veľké projekty v oblasti infraštruktúry v regióne.
15:45 Svet nebol od druhej svetovej vojny nikdy tak blízko ku globálnemu konfliktu. V súvislosti s bojom medzi Izraelom a Iránom to dnes napísal poľský premiér Donald Tusk. Podľa neho sa Európa a Spojené štáty musia pokúsiť zastaviť eskaláciu konfliktu.

15:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyjadril nádej, že eskalácia konfliktu medzi Izraelom a Iránom nepovedie k zníženiu vojenskej pomoci Kyjevu. „Chceli by sme, aby sa pomoc Ukrajine v dôsledku toho neznížila,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.
Izrael v piatok odštartoval rozsiahle útoky na Irán, ktorých cieľom boli jadrové a vojenské zariadenia, ako aj vysokopostavení generáli a atómoví vedci. Útok na Irán vyvolal nárast cien ropy, čo podľa Zelenského prospeje Rusku.
„Útoky viedli k prudkému rastu cien ropy. To je pre nás zlé,“ konštatoval ukrajinský líder a zopakoval výzvu na zavedenie stropu na cenu ruskej ropy. Izraelské útoky na Irán by však mohli byť priaznivé aj pre Kyjev, ak povedú k zníženiu dodávok vojenského vybavenia z Teheránu do Moskvy. Rusko sa totiž vo veľkom rozsahu spolieha na útočné drony iránskej výroby.

14:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval Spojené štáty, aby „zmenili prístup“ vo svojom dialógu s Ruskom. Zelenskyj varoval, že ustupovanie ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nepomôže ukončiť vojnu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

13:35 Rusko dnes odovzdalo Ukrajine telá ďalších 1200 padlých ukrajinských vojakov, nedostalo za to ale od nej výmenou telo žiadneho ruského vojaka. Informujú o tom ruské médiá. Ukrajinci prevzatie tiel svojich vojakov potvrdili, uviedla agentúra Reuters.
Na odovzdaní tiel padlých sa delegácie oboch krajín dohodli na začiatku júna pri rokovaní v Turecku. Rusko ukrajinskej strane tento týždeň v stredu odovzdalo telá 1212 padlých Ukrajincov a výmenou získalo 27 zabitých ruských bojovníkov.
11:00 Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny potvrdil zásah ruských objektov vojensko-priemyselného komplexu na výrobu výbušnín počas noci z 13. na 14. júna. Kyjev zaútočil dronmi na chemický závod na juhu Ruska a tiež na ďalšie premyslené zariadenia, ktoré sú pre Moskvu kľúčové v jej vojenskom ťažení na Ukrajine, uviedli v sobotu ruské médiá.
„V rámci znižovania schopností nepriateľa vyrábať výbušniny a muníciu zasiahli jednotky Bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny v noci na 14. júna, v spolupráci s ďalšími zložkami obranných síl, dôležité objekty vojensko-priemyselného komplexu ruského agresora,“ uvádza sa vo vyhlásení Generálneho štábu.
Jedným z cieľov bol chemický závod Asot v meste Nevinnomyssk na juhu Ruska, ktorý zhotovuje produkty potrebné pri výrobe výbušnín. Gubernátor Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov potvrdil, že úlomky dronu sa zrútili v priemyselnej oblasti mesta Nevinnomyssk, no nikto neutrpel zranenia. Svedkovia uviedli, že nad mestom počuli najmenej desať explózií.
Predstavitelia Moskvy potvrdili aj útok na mesto Novokujbyševsk v Samarskej oblasti, kde sa tiež nachádza veľká chemická továreň. Ruská armáda informovala, že zostrelila 66 ukrajinských dronov v rôznych častiach krajiny.
Konkrétne bol zasiahnutý závod akciovej spoločnosti „NNK“ v Samarskej oblasti, ktorý je vedúcim podnikom na výrobu komponentov výbušnín a patrí medzi kľúčové objekty ruského VPK. V oblasti priemyselnej zóny boli zaznamenané výbuchy a požiar, uviedol generálny štáb.
Zároveň došlo k zásahu kombinátu „Nevinnomyssk“ v Stavropoľskom kraji, ktorý je jedným z hlavných výrobcov základných komponentov pre výbušniny, muníciu a raketové palivo. Tento podnik sa podieľa na zásobovaní ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.
„Zaznamenaná bola séria výbuchov a činnosť protivzdušnej obrany nepriateľa priamo v oblasti cieľa, pričom došlo k požiaru v priemyselnej zóne. Výsledky zásahu sa upresňujú,“ dodal generálny štáb.
10:59 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 130 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 002 690, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 52 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 937 tankov, 22 798 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 157 delostreleckých systémov a 1 417 raketometov.
10:17 V minulom roku stáli za kybernetickými útokmi najmä ruské a čínske hekerské skupiny. Využívali na to metódy sociálneho inžinierstva a šírenie malvéru. Vyplýva to zo Správy o kybernetickej bezpečnosti v SR za rok 2024 Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).

8:14 Britské stíhačky v piatok zachytili ruské prieskumné lietadlo, ktoré narušilo poľský vzdušný priestor nad Baltským morom. „Ďalšie zachytenie ruského lietadla nad Baltským morom, tentoraz dvoma britskými stíhačkami,“ uviedlo poľské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.
Podľa rezortu ruský IL-20 vnikol približne dva kilometre do poľského vzdušného priestoru. Následne ho identifikovali a vytlačili späť.
„Je to ďalší prípad provokatívneho testovania pripravenosti systémov krajín NATO,“ dodalo ministerstvo.
NATO pripravuje jednostranové komuniké, ktoré vyhovuje Trumpovej dĺžke pozornosti, píše britský denník The Telegraph. Americký prezident Donald Trump dostane na summite lídrov NATO stručné komuniké na podpis, aby sa predišlo vyvolaniu sporu medzi Európou a americkým prezidentom, uvádza denník.
Stretnutia medzi americkým prezidentom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským budú tiež obmedzené kvôli riziku verejnej hádky. Ministri zahraničných vecí sa stretnú aj s Radou NATO-Ukrajina, oficiálnym orgánom zriadeným vo Washingtone. Nebudú sa konať ani žiadne stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá koordinuje západnú vojenskú pomoc Kyjevu, ani „koalície ochotných“, anglo-francúzskej iniciatívy na dodržiavanie akéhokoľvek prímeria, uvádza The Telegraph.
Zjednodušené vyhlásenie bude pravdepodobne obsahovať iba približne päť alebo šesť odsekov, ktoré podrobne opisujú, ako západná vojenská aliancia splní Trumpovu požiadavku zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP. Summit v Haagu bude tiež modelovaný podľa podobného stretnutia lídrov v Londýne v roku 2019, ktoré bolo zámerne krátke kvôli prezidentovej dĺžke pozornosti, uvádza The Telegraph.
Jednostranové komuniké sa upriami na historické rozhodnutie lídrov viac ako zdvojnásobiť výdavky na obranu s cieľom splniť nové ciele v oblasti spôsobilostí na odradenie ruskej invázie. Denník The Telegraph sa domnieva, že dokument označí Rusko za „hrozbu“ pre NATO a zároveň kývne na podporu aliancie vojnou zničenej Ukrajine.
Odstráni však akúkoľvek zmienku o „nezvratnej“ ceste Kyjeva k členstvu a akúkoľvek zmienku o klimatických zmenách, ktoré predstavujú „určujúcu výzvu“ pre členské štáty. Tiež sa pravdepodobne neobjaví žiadne znenie obviňujúce Čínu z toho, že je „rozhodujúcim faktorom umožňujúcim“ ruskú vojnu proti Ukrajine. Jeden zdroj z aliancie uviedol, že dokument sa „zameria na kľúčové problémy“.
Bude to v ostrom kontraste s predchádzajúcimi vyhláseniami, ktoré vydali lídri NATO po ich výročnom summite, pripomína Telegraph. Na summite v roku 2023 vo Vilniuse v Litve obsahovalo vyhlásenie 90 odsekov. O rok neskôr, vo Washingtone, lídri podpísali 44 riadkov textu vrátane vyhlásení o zmene klímy, Ukrajine, Rusku, terorizme a obrannom priemysle.
Šéf NATO Rutte už skôr uviedol, že účastníci nadchádzajúceho aliančného summitu, ktorý sa koná 24. a 25. júna, schvália zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP. Pritom by 3,5 percenta malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či na budovanie zdravotníckych zariadení.
Od summitu sa tiež očakáva zhoda na pokračujúcej podpore Ukrajiny. Severoatlantická aliancia potrebuje o 400 percent zvýšiť kapacitu protivzdušnej a protiraketovej obrany, povedal nedávno v Londýne Rutte. Dôvodom je najmä snaha čeliť Rusku, ktoré podľa neho rozosieva teror z neba.
Doterajší cieľ dvoch percent HDP podľa radu činiteľov aliančných krajín nestačí, americký prezident Donald Trump hovorí až o piatich percentách, ďalšie krajiny vidia ciele väčšinou niekde medzi dvoma a piatimi percentami.