Údery, ktoré Izrael vykonal nad ránom v piatok 13. júna, zasiahli nielen iránske jadrové a raketové zariadenia, ale aj kľúčové osoby vo vojenskom velení Iránu a jadrovej vedkyne. Podľa politológov sa zdá, že ich cieľom by mohla byť snaha znížiť dôveryhodnosť Iránu doma aj medzi jeho spojencami v regióne, čo by mohlo destabilizovať iránske vedenie.
„Dá sa predpokladať, že jedným z dôvodov, prečo to Izrael robí, je nádej na zmenu režimu,“ povedal Michael Singh z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku a bývalý vysoký úradník za vlády prezidenta Georgea Busha mladšieho. „Rád by videl, ako iránsky ľud povstane,“ povedal a dodal, že o tomto širšom cieli vypovedajú tiež obmedzené civilné straty za prvé vlny útokov.
Niekoľko hodín po tom, ako izraelské stíhačky začali útoky na iránske jadrové zariadenia a systémy protivzdušnej obrany, oslovil izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo vyhlásení priamo iránsky ľud. „Islamský režim, ktorý vás takmer 50 rokov utláčal, hrozí, že zničí našu krajinu, štát Izrael,“ povedal Netanjahu.
Podľa jeho slov je cieľom Izraela odstrániť jadrovú a balistickú hrozbu, ale dodal: „Akonáhle dosiahneme svoj cieľ, uvoľníme pre vás cestu, aby ste mohli dosiahnuť slobodu. Režim nevie, čo ho zasiahlo či zasiahne. Nikdy nebol slabší. Toto je vaša príležitosť povstať a nechať zaznieť svoj hlas,“ povedal Netanjahu.
Ale napriek škodám, ktoré Iránu spôsobil bezprecedentný izraelský útok, je otázne, či by desiatky rokov zakoreneného nepriateľstva voči Izraelu – nielen zo strany iránskych lídrov, ale aj väčšinovej šiitskej populácie – nebránili vzniku dostatočnej verejnej podpory na zvrhnutie teokratického vedenia v Teheráne, za ktorým stoja lojálne bezpečnostné sily.
Izrael proti Iránu podnikol zrejme najväčší útok, akému islamská krajina čelila od vojny s Irakom v 80. rokoch 20. storočia.
Podľa Singha navyše nikto nevie, aké podmienky by bolo potrebné vytvoriť, aby sa v Iráne zjednotila opozícia.
Piatkový útok bol prvou fázou operácie, ktorá bude podľa Izraela dlhodobá. Odborníci očakávajú, že Izrael bude pokračovať v útokoch na kľúčovú iránsku jadrovú infraštruktúru, aby zdržal Teherán na ceste k jadrovej bombe – aj keď Izrael sám o sebe nemá schopnosť iránsky jadrový program zlikvidovať.
Irán tvrdí, že jeho jadrový program je určený len na civilné účely. Jadrový dozor OSN ale tento týždeň dospel k záveru, že Teherán porušuje svoje záväzky vyplývajúce z globálnej zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Prvé izraelské salvy boli namierené proti vysokým predstaviteľom iránskeho vojenského a vedeckého establishmentu, vyradili veľkú časť systému protivzdušnej obrany krajiny a zničili nadzemné zariadenia na obohacovanie uránu v iránskom jadrovom areáli.
Čítajte aj Zbrane, ropa, diplomacia. Komu môže izraelský úder uškodiť alebo pomôcť viac: Putinovi alebo Zelenskému?
„Izrael ako demokratický štát verí, že je na ľuďoch krajiny, aby utvárali svoju národnú politiku a zvolili si svoju vládu,“ uviedlo izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone. „O budúcnosti Iránu môže rozhodnúť iba iránsky ľud,“ dodalo. Izraelský premiér Netanjahu však opakovane volal po zmene iránskej vlády – napríklad vo vyhlásení v septembri minulého roka.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa síce súhlasí s izraelskými údermi a pomáha svojmu blízkemu spojencovi odrážať odvetnú raketovú paľbu z Iránu, ale nedáva najavo, že by sa usilovala o zmenu režimu v Teheráne. Biely dom a iránska misia pri OSN v New Yorku tiež bezprostredne nereagovali na žiadosti o komentár k tejto záležitosti, dodal Reuters.
Pokiaľ ide o likvidáciu iránskych jadrových zariadení, vojenskí analytici opakovane uvádzajú, že úplne zlikvidovať dobre opevnené objekty rozmiestnené po celom Iráne je dosť dobre nemožné. Aj samotná izraelská vláda varovala, že iránsky jadrový program nemožno úplne zničiť s pomocou vojenských prostriedkov; vojenská akcia by však mohla vytvoriť podmienky pre dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by jadrový program zastavila.
„Izrael pravdepodobne nedokáže úplne zlikvidovať iránsky jadrový program sám bez americkej účasti,“ povedala v piatok novinárom bývalá hlavná analytička izraelskej tajnej služby Mossad Sima Šineová, ktorá je teraz výskumnou pracovníčkou izraelského Inštitútu pre štúdium národnej bezpečnosti.
Zatiaľ čo spomalenie teheránskeho jadrového programu by malo pre Izrael cenu, nádej na podkopanie režimu by mohla vysvetliť, prečo sa Izrael zameral na toľko vysokých vojenských predstaviteľov. Ich likvidácia by mohla iránske bezpečnostné vedenie uvrhnúť do zmätku a chaosu.
„Títo ľudia boli veľmi dôležití, veľmi znalí, mnoho rokov vo svojich funkciách a boli veľmi dôležitou súčasťou stability režimu, konkrétne bezpečnostnej stability režimu,“ povedala Šineová. „V ideálnom svete by Izrael radšej videl zmenu režimu, o tom niet pochýb,“ dodala.
Takáto zmena by však bola spojená s rizikom, povedal bývalý námestník americkej národnej spravodajskej služby pre Blízky východ Jonathan Panikoff, ktorý teraz pôsobí v think-tanku Atlantická rada (Atlantic Council). Ak sa Izraelu podarí odstrániť iránske vedenie, neexistuje žiadna záruka, že nástupca, ktorý sa objaví, nebude ešte tvrdší v snahe o konflikt s Izraelom.
„Roky mnohí v Izraeli trvali na tom, že zmena režimu v Iráne by podnietila nový a lepší deň – že nič nemôže byť horšie ako súčasný teokratický režim,“ povedal Panikoff. „Ale história dokazuje, že horšie to môže byť vždy,“ dodal.