Ako hodnotíte vojenskú akciu Izraela?
Rozprávali sme sa aj deň pred ňou. Vraveli ste, že sa niečo stane, a ja som si to myslel tiež, ale povedal som vám, že to pravdepodobne bude menší útok. No videli sme a vidíme, že Izrael spustil väčšiu operáciu proti Iránu. Zmenil tým pravidlá hry.
V akom zmysle?
Doteraz to bolo tak, že Izrael niečo spravil a Irán to svojím spôsobom akceptoval, dokonca sa k tomu niekedy ani verejne nevyjadroval. Takúto operáciu si však Teherán nepredstavoval. Preto hovorím, že Izrael zmenil pravidlá hry. Veľmi sa to podobá na jeho minuloročnú kampaň proti Hizballáhu, ale vyzerá to tak, že to bude ešte niečo väčšie. Izrael chce odstrániť najmä lídrov iránskeho bezpečnostného aparátu, zničiť vojenské zariadenia a, samozrejme, všetko, čo súvisí s jadrovým programom Teheránu. Izrael si osvojil model, akým momentálne útočí na nepriateľov. Či už to bol Hamas, alebo Hizballáh, ktorých môžeme opísať ako neštátnych aktérov. No v prípade Iránu je rozdiel v tom, že je to suverénna krajina.
Čo je konečným cieľom Izraela?
Nie je to celkom jasné. Vyzerá to však tak, že Izrael je pripravený zájsť veľmi ďaleko. Pozrite sa na jeho rétoriku. Hovorí, že iránska vláda je teroristická organizácia, ktorá si za rukojemníkov berie ľudí, ktorí ju nepodporujú. Nevieme, či Izrael naozaj verí tomu, čo hovorí. Ale, ako vravím, iránsky režim je preň teroristická organizácia, ktorú je možné fyzicky eliminovať. Vieme, čo sa dialo, keď končil v úrade americký prezident Joe Biden. Keďže mal už slabú pozíciu, Izrael si povedal, že môže v pokoji zabíjať svojich protivníkov, a úspešne likvidoval lídrov nepriateľských organizácií. Prinieslo mu to aj politický úspech, lebo sa ukázalo, že môže robiť, čo uzná za vhodné, a nečelí za to žiadnym následkom. No z dlhodobého hľadiska, ak sa napríklad pozrieme na Sýriu, Izrael nemôže vyplniť vákuum, ktoré tam vytvoril svojou vojenskou silou. Skôr sa to podarilo Turecku. Ak k tomu dôjde v Iráne, môžu nás čakať zlovestné scenáre. Čo sa stane, keby po izraelských útokoch padol režim? Na to nemáme odpoveď.
Venuje tomuto problému Izrael pozornosť?
Nie.
Môže sa stať, že sa Izrael rozhodne zlikvidovať aj politicko-náboženské vedenie Iránu vrátane duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího?
Nemyslím si to. Teda dúfam, že nie. Ale Izrael je momentálne presvedčený, že môže urobiť v podstate čokoľvek a nebude za to čeliť žiadnym skutočným problémom. Takže sme v situácii, keď sa môže stať čokoľvek.
Pýtal som sa na to aj preto, lebo ste povedali, že Izrael vníma iránsky režim ako teroristickú organizáciu. Vieme, čo Izraelčania robia s teroristami, alebo čo robí takmer každá krajina s teroristami, a vedenie Iránu nie je len vojenské, ale aj politické a náboženské.
Izraelská operácia vyzerá tak, akoby bola zameraná na zmenu režimu v Iráne. Lenže ak sa to stane, potrebovali by sme alternatívu k súčasnému vedeniu krajiny. A tú nikto nemá.
Každé prirovnanie je problematické, ale nevyzerá to podobne ako v Iraku v roku 2003? Iránsky režim je mimoriadne represívny a pomerne nepopulárny, ale opozičné postavy zo zahraničia nemajú medzi ľuďmi veľkú legitimitu. Pamätáme si, čo sa stalo v Iraku. V roku 2003 tam po zvrhnutí Saddáma Husajna Američania doviezli opozičných politikov, ale väčšina z nich v Iraku nikoho nezaujímala.
Áno, teraz sa o to pokúšame aj v prípade Palestínčanov. Ale zabúdame na to, že také veci príliš nefungujú. Ľudia takto dosadených lídrov vnímajú ako slabých. Naozaj to trochu vyzerá tak, že robíme rovnaké chyby ako pred 20 rokmi v Iraku. Izrael dostáva zo Západu dostatok diplomatických signálov. No faktom je, že Američania, a dokonca aj Európania akceptujú realitu, že na Blízkom východe sa bojuje a víťazí Izrael, lebo je silnejší. Nikto tomu skutočne neodporuje. Izrael sa tak rozhodol a do veľkej miery to akceptuje politická scéna, ale tiež verejnosť.
Zase to trochu pripomína Irak roku 2003. Svet v podstate akceptoval, že si USA môžu robiť čokoľvek, ale výsledkom bol zvýšený chaos a násilie na Blízkom východe. Aj teraz môže rozširujúci sa konflikt v oblasti prispieť k rastúcim cenám energií a potenciálne vytvoriť ďalšiu migračnú vlnu do Európy. Čo bude potom?
Áno, je to problém. Realita je však taká, že Izrael bude pokračovať. Aj na tejto konferencii som videl, ako to ľudia akceptovali. Podľa mňa by to tak nemalo byť. Ale, ako hovorím, Američania a Európania sa s tým v tejto chvíli zmierili. A okrem toho je tu aj faktor Donalda Trumpa. Hoci to nevieme naisto, podľa všetkého USA vysielali Iránu falošné signály, že sa útoku nemusí príliš obávať. Malo to vyzerať tak, že Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu majú na to rozličné názory, ale mohol to byť len trik. V podstate to asi bolo oboma stranami zinscenované šírenie dezinformácií, aby bol Teherán menej ostražitý. Uznávam, že to tak trochu znie ako konšpiračná teória. Ale v každom prípade si je momentálne Izrael veľmi istý svojimi vojenskými a politickými schopnosťami a predpokladá, že okrem slovných vyhlásení sa mu žiadna krajina nemôže účinne postaviť.
Čítajte viac Totálna vojna na Blízkom východe? Expert vysvetľuje riziká po útoku Izraela na Irán
Čo spraví Irán? Židovský štát ostreľuje raketami, možno spustí nejakú vlnu samovražedných útokov alebo niečo podobné. No pokiaľ bude Izrael pokračovať v likvidácii lídrov režimu, môže sa stať, že Teherán sa pustí aj do niečoho veľkého? Jednoducho preto, že iránske vedenie už bude také zahnané do kúta, že mu to bude jedno.
Je to možný scenár, ale nepredpokladám ho. Nie je až tak veľa vecí, ktoré môže Irán spraviť. Izrael bol schopný za posledný rok zásadným spôsobom oslabiť spojencov Teheránu, najmä Hizballáh. Ten prišiel o lídrov a aj o nemalú časť vojenských kapacít. Podľa mňa sa iránsky režim teraz zameria na prežitie. Bude bojovať, ale v prvom rade bude dúfať, že izraelské útoky nejako prečká. Je to model Hamasu. Vyzerá to tak, že Izraelčania ho už takmer zlikvidovali, a predsa to celkom neplatí.
Viac ráz ste spomenuli, že Izrael si v zásade myslí, že si môže robiť, čo chce. Tvrdí, že sa len bráni, a svet to do veľkej miery akceptoval. Aký vplyv to však má na medzinárodné vzťahy a právo?
Medzinárodný poriadok sa mení na džungľu. Japonsko sa dlhodobo usiluje dodržiavať pravidlá, ktoré sa do veľkej miery zrodili v Európe a podporovali ich aj USA. Je v záujme Tokia, aby takýto poriadok fungoval. Preto, ak je ohrozený zvonku – napríklad Ruskom či Čínou – Japonsko zaň bojuje spolu s Európanmi a Američanmi. Lenže teraz prichádza problém aj zvnútra systému. To, čo robí Izrael a ako používa silu, ide proti logike medzinárodného poriadku. Washington je momentálne tiež čoraz menej ochotný dodržiavať pravidlá, ktoré sme si stanovili a ktoré nám už nejaký čas celkom dobre slúžia. Japonsko má z toho pocit zrady.
