„Nie je otázkou, či (Rusko) zaútočí. Ide o to, kedy (tak urobí),“ vyhlásil Ragnar Vaiknemets, zástupca riaditeľky estónskeho zdravotníckeho úradu, ktorý dohliada na pripravenosť tejto pobaltskej krajiny na rôzne krízy – od pandémií po vojnu. „Máme zlých susedov: Rusko a Bielorusko,“ povedal pred časom námestník litovskej ministerky zdravotníctva Daniel Naumovas.
Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že moderný konflikt nešetrí zdravotnícke zariadenia ani civilistov, píše Politico a upozorňuje, že krajiny na severovýchode Európy si to všimli.
Napríklad fakultná nemocnica Santaros Klinikos v litovskom Vilniuse, ktorá sa nachádza v blízkosti hraníc s ruským spojencom Bieloruskom, podľa spravodajského servera buduje podzemnú infraštruktúru, kryty alebo autonómne systémy, ktoré by zdravotníckemu zariadeniu umožnili fungovať aj v prípade výpadku elektriny či vody. Mnoho nemocníc vo východnej Európe je reliktom z čias Sovietskeho zväzu a sú obzvlášť zraniteľné, píše Politico. „Máme vysoké, veľké budovy… Nedokážem si predstaviť, že by som pracoval na najvyššom poschodí nemocnice, ktorá len čaká na zásah,“ uviedol Vaiknemets. Nemocnice tak teraz skúmajú, ako v prípade nutnosti premeniť pivnice na operačné sály.
Čítajte viac Rozhodujú drony: USA a Európa riadne zaostávajú, vo vojne s Ruskom a Čínou by asi prehrali
V Estónsku tiež v prípade potreby dostanú záchranárske posádky nepriestrelné vesty a prilby, ale počíta sa aj s distribúciou satelitných telefónov na udržanie komunikácie v prípade zlyhania tradičných sietí. Existujú dokonca plány na vytvorenie nezávislej internetovej siete, pokiaľ by to bolo potrebné, uvádza web. Táto krajina podľa neho v zdravotníctve inštaluje elektrické generátory, pričom reaguje na skúsenosti Ukrajiny s ruskými vzdušnými údermi na energetiku krajiny.
Pobaltské krajiny sa tiež zásobujú patričným zdravotníckym vybavením, uvádza Politico. Napríklad Estónsko vyčlenilo 25 miliónov eur na obstaranie okrem iného traumatologických sád pre hromadné nešťastia alebo škrtidiel. Národné zásoby vytvára aj Lotyšsko.
Cestujú na Ukrajinu
Krajiny tiež organizujú cvičenia. Napríklad aby zdravotníci vedeli v prípade vojny prejsť do „krízového módu“, v ktorom by sa museli vysporiadať s prívalom pacientov a ošetrovať vojnové zranenia, ktoré sú v čase mieru vzácne. Niektorí litovskí zdravotníci tiež podľa serveru cestujú na Ukrajinu, aby na mieste zistili, ako sa tamojšie nemocnice vysporiadajú s ruskými vzdušnými útokmi, prívalmi ranených a výpadkami prúdu.
Krajiny sa tiež zaoberajú otázkou pracovníkov v zdravotníctve, ktorých sa v pobaltských štátoch nedostáva už teraz. Jeden prieskum v Litve zistil, že viac ako štvrtina zdravotníkov by pravdepodobne v prípade vojny utiekla, menej ako 40 percent sa domnievalo, že by zostalo a asi tretina si nebola istá. Estónsko predpokladá podobný vývoj, píše Politico.
Moskva rozpútala rozsiahlu vojnu proti Ukrajine vo februári 2022, kedy Minsk poskytol ruským inváznym jednotkám zázemie. Všetky tri pobaltské krajiny, ktoré bývali súčasťou Sovietskeho zväzu, od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu zvýšili svoje výdavky na obranu a jasne podporili brániacich sa Ukrajincov. Všetky tri štáty, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, majú spoločné hranice buď s Ruskom alebo s Bieloruskom, alebo s oboma zo spomínanej dvojice krajín.