- Izrael bombarduje Irán od piatka. Tvrdí, že tak chce znemožniť Iránu získať jadrovú zbraň.
- Teherán odmieta, že by sa o takéto zbrane usiloval, opakuje však, že mieni pokračovať vo svojom mierovom jadrovom programe.
Najdôležitejšie udalosti:
- Trump sa prikláňa k úderu na Irán
- Kremeľ varuje pred zapojením Američanov do konfliktu
- Erdogan: Netanjahu je najväčšou hrozbu pre bezpečnosť v regióne
- Izrael zasiahol iránske zariadenia na výrobu centrifúg a zbraní
- V Iráne bol zostrelený izraelský dron
- Chameneí: Irán nebude mať s vládcami Izraela žiadne zľutovanie
Čítajte viac Irán vyzval obyvateľov veľkých izraelských miest k evakuácii. Trump: Chameneí by bol ľahký cieľ, ale zatiaľ je v bezpečí (online)
23:31 Ministri zahraničia Nemecka, Francúzska a Británie plánujú viesť v piatok v Ženeve jadrové rozhovory so svojím iránskym náprotivkom Abbásom Arakčím, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj z nemeckej diplomacie. Prípravy rokovaní sú podľa zdroja koordinované so Spojenými štátmi.
Európski ministri sa najprv stretnú so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou a potom s Arakčím. Po rozhovoroch bude nasledovať štruktúrované rokovania na úrovni expertov. Cieľom rozhovorov je presvedčiť Irán, aby sa jasne zaručil, že jeho jadrový program bude slúžiť iba na civilné účely.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa snaží Teherán prinútiť k uzavretiu jadrovej dohody, ktorá by Iránu zabránila v získaní jadrovej zbrane. Irán tvrdí, že sa o jadrovú zbraň neusiluje, ale že sa nemôže vzdať obohacovania uránu, pretože to je predpokladom jeho sebestačnej jadrovej energetiky. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán obohacuje urán na úroveň, ktorá ho približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Spojené štáty a Irán v posledných mesiacoch viedli niekoľko kôl jadrových rozhovorov, k uzavretiu dohody však nedospeli.
23:20 Iránske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nemeckého veľvyslanca v Teheráne pre vyjadrenia kancelára Friedricha Merza.
„Po hanebných vyjadreniach nemeckého kancelára na podporu agresie Tel Avivu proti našej krajine bol veľvyslanec tohto štátu (Nemecka) predvolaný ma ministerstvo zahraničných vecí,“ informovala štátna televízia.
Friedrich Merz v utorok podporil Izrael v útokoch na Irán. „Túto špinavú prácu robí Izrael pre nás všetkých. My sme tiež obeťami tohto režimu mulláhov, ktorý svetu priniesol iba smrť a deštrukciu,“ povedal Merz s odkazom na Teherán.
Iránske ministerstvo si v stredu predvolalo aj švajčiarskeho veľvyslanca, ktorý v Iráne zastupuje záujmy Spojených štátov pre výroky prezidenta Donalda Trumpa.
„Po nezodpovedných a výhražných vyhláseniach amerického prezidenta bol švajčiarsky veľvyslanec ako ochranca záujmov tejto krajiny v Teheráne predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí,“ doplnila štátna televízia bez ďalších podrobností.
23:05 Izrael a Irán pokračovali vo vzájomných vzdušných útokoch. Izrael tvrdí, že zasiahol iránske raketové systémy a sklady na západe krajiny, aj továreň na výrobu protitankovej munície a cieľ v blízkosti policajného veliteľstva v Teheráne. Irán zas na Izrael vystrelil hypersonické rakety Fatah. Médiá v Iráne tiež hlásia hacknutie televízneho vysielania a masívny výpadok internetu. TASR o tom píše podľa agentúry AFP a portálu Times of Israel.
„Lietadlá vzdušných síl prelietavajú nad zariadeniami slúžiacimi na odpaľovanie a skladovanie rakiet zem-zem. Zasahujú osoby, ktoré sa pokúšajú vrátiť a odviezť muníciu z miest, ktoré boli predtým cieľom útoku,“ uviedol hovorca izraelských ozbrojených síl Effie Defrin. „Náš odkaz im je jasný: ak sa pokúsite obnoviť teroristické kapacity v oblasti, stanete sa terčom útokov,“ upozornil.
V Iráne tiež v stredu popoludní zaznamenali veľký výpadok internetu. Podľa ministerstva komunikácie bolo internetové pripojenie dočasne obmedzené, pretože Izrael údajne využíval iránsku komunikačnú sieť na vojenské účely.
Times of Israel tiež píše, že niektoré televízne stanice boli hacknuté a vo vysielaní sa objavili zábery a výzvy adresované iránskej verejnosti na začatie protestov proti vláde. Zasiahnuté podľa portálu bolo iba satelitné vysielanie.
22:47 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval, aby Francúzsko s európskymi spojencami sprostredkovalo rokovania vedúce k ukončeniu konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Napísala to agentúra AFP.
„Požiadal som (šéfa diplomacie) Jeana-Noëla Barrota, aby v najbližších dňoch spolu s blízkymi európskymi partnermi navrhol náročné vyjednávanie, ktoré by ukončilo konflikt medzi Izraelom a Iránom,“ citoval Macrona Elyzejský palác.
Barrot je od začiatku nového konfliktu v úzkom kontakte so svojimi nemeckými a britskými náprotivkami, ktorí sa v minulosti podieľali na rokovaniach o iránskom jadrovom programe.
Francúzsky prezident chce schôdzku s partnermi iniciovať preto, že izraelské údery podľa neho stále častejšie mieria na ciele nemajúce nič spoločné s iránskym jadrovým programom. Vyjadril tiež znepokojenie nad rastúcim počtom obetí z radov civilistov v oboch krajinách. Preto považuje za „naliehavo nutné tieto vojenské operácie ukončiť“, k čomu by sa dospelo iba vyjednávaním.
22:02 Čína vyjadrila obavu, že konflikt medzi Izraelom a Iránom by „sa mohol vymknúť spod kontroly“, uviedol čínsky minister zahraničných Wang I. Zároveň varoval, že región by pre to mohol skĺznuť do „priepasti“.
„Kroky Izraela nerešpektujúce medzinárodné právo a pravidlá spôsobili, že situácia na Blízkom východe sa odrazu stala napätejšou. Čína sa naozaj obáva, že by sa mohla vymknúť spod kontroly,“ povedal podľa ministerstva Wang I počas telefonátu s egyptským rezortným partnerom.
Šéf čínskej diplomacie v stredu hovoril aj s ománskym ministrom zahraničných vecí. Zdôraznil pri tom, že obe krajiny „nemôžu nečinne sedieť a nechať región padnúť do neznáma“. Podľa jeho slov je dosiahnutie dohody o prímerí „najvyššou prioritou“.
Čína a ďalšie svetové mocnosti naliehali na vyriešenie sporu, ktorý sa zintenzívnil po piatkovom izraelskom útoku na Irán a následnej odvete Teheránu. Spojené štáty vyzvali Irán na „bezpodmienečnú kapituláciu“ a americký prezident Donald Trump v stredu povedal, že USA sa ešte môžu zapojiť do konfliktu.
21:33 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa poďakoval americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za podporu v konflikte proti Iránu, informuje TASR na základe správ portálu The Times of Israel (TOI) a agentúry AFP.
Netanjahu zdôraznil, že s Trumpom sú v nepretržitom kontakte. „Včera (utorok) večer sme mali veľmi srdečný rozhovor,“ prezradil vo video vyhlásení.
„Chcem sa poďakovať prezidentovi Trumpovi, veľkému priateľovi štátu Izrael… Ďakujem mu za to, že stojí na našej strane, a ďakujem mu za podporu Spojených štátov pri obrane izraelského neba,“ doplnil.
Izraelskí predstavitelia podľa správ domácich médií veria, že Spojené štáty sa pripoja k útoku proti Iránu. „Boli by sme veľmi prekvapení, keby sa Američania k ofenzíve nepripojili. Sme presvedčení, že nie je otázkou, či, ale kedy,“ citovala stanica Channel 12 vo večerných správach dvoch vysokopostavených predstaviteľov. Trump podľa ich slov plánuje využiť doterajšie úspechy a vníma túto situáciu ako príležitosť zapojiť sa do útoku z výhodnej pozície.
Verejnoprávna televízia Kan zverejnila vyjadrenia ďalšieho predstaviteľa, ktorý očakáva, že Washington pomôže Izraelu pri útoku na podzemné jadrové zariadenie vo Fordo. „Situácia je kritická — americká účasť by mohla skrátiť trvanie vojny,“ doplnil.
Izraelský premiér priznal, že jeho krajina utrpela „mnohé, bolestné straty“. „Vidíme však, že domáci front je silný, ľudia sú nezlomní a Izrael je silnejší ako kedykoľvek predtým,“ vyhlásil.
20:58 Humanitárna organizácia Červený polmesiac uviedla, že izraelské útoky dopadli aj neďaleko jej pobočky v Teheráne. Došlo k tomu počas šiesteho dňa konfliktu medzi Iránom a Izraelom, no organizácia podotkla, že zrejme nebola cieľom úderu.
Organizácia na platforme Telegram ozrejmila, že došlo k „útoku sionistického režimu na budovu Červeného polmesiaca“, čím odkazovala na úder Izraela.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) v stredu vyzvala Izrael a Irán, aby ušetrili civilistov v zintenzívňujúcom sa konflikte. „Keďže počet obetí a ranených naďalej rastie, Amnesty International naliehavo žiada obe strany, aby dodržiavali svoje záväzky a zabezpečili, aby civilisti v oboch krajinách ďalej neplatili cenu za bezohľadné vojenské operácie,“ uviedla generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová.
Konflikt sa začal v piatok, keď Izrael zaútočil na Irán, čo podnietilo reakciu Teheránu.
„Ďalšia eskalácia týchto nepriateľských krokov môže mať ničivé a ďalekosiahle následky pre civilistov v celom regióne i mimo neho,“ povedal Callamardová. Obvinila zároveň Spojené štáty a ostatných členov zoskupenia G7, že si neuvedomujú „katastrofálny dopad, ktorý bude mať táto eskalácia na civilistov oboch krajín“.
„Štáty musia zabezpečiť ochranu civilistov… namiesto povzbudzovania jednej zo strán,“ dodala. Útoky si vyžiadali už vyše 240 prevažne civilných obetí na životoch, z toho väčšinu v Iráne, no viac než dve desiatky aj v Izraeli.
20:35 Jednou z obetí nedeľného iránskeho raketového útoku na izraelské mesto Bat Jam bolo dievčatko z Ukrajiny, ktoré v Izraeli prebývalo so svojimi príbuznými a liečilo sa tam s leukémiou. Informujú o tom izraelské médiá. Otec sedemročnej Anastasije Burykovej bojuje v radoch ukrajinskej armády proti ruským inváznym silám.
Server The Times of Israel píše, že úrady dnes Anastasiju a troch ďalších jej príbuzných vymenovali medzi obeťami iránskeho raketového útoku na viacposchodový obytný dom v Bat Jame južne od Tel Avivu. Dievča trpiace leukémiou do Izraela kvôli liečbe pricestovalo v roku 2022 z juhukrajinskej Odesy spoločne s matkou, babičkou a dvoma bratrancami. Matka je stále nezvestná, ostatní príbuzní dievčatá sú mŕtvi. Jej otec nemohol z Ukrajiny vycestovať kvôli nariadeniu, ktoré v čase vojnového stavu zakazuje mužom vo veku od 18 do 60 rokov krajinu opustiť.
Liečba malej Anastasiji najskôr zaberala, neskôr sa jej však choroba vrátila. Rodina zdravotnú starostlivosť v Izraeli musela platiť sama, v čom jej pomáhali rôzne dobročinné organizácie. Matka dievčaťa tiež organizovala zbierky prostredníctvom sociálnych sietí.
Irán raketami a drony útočí na Izrael v odvete za izraelské údery namierené proti cieľom spájaným s iránskym jadrovým programom alebo armádou.
19:57 Stále zastúpenie Iránu pri OSN na sociálnej sieti X odmietlo Trumpove tvrdenia o tom, že zástupcovia Teheránu požiadali o začatie rokovaní s USA ohľadom prebiehajúceho konfliktu s Izraelom, informuje TASR.
„Žiadny iránsky predstaviteľ nikdy nepožiadal o to, aby sa mohol plaziť pred bránami Bieleho domu. Jediná vec, ktorá je podlejšia ako jeho (Trumpove) lži, je jeho zbabelá hrozba, že ,odstráni‘ iránskeho najvyššieho vodcu,“ napísala diplomatická misia na sociálnej sieti X.
„Irán nevyjednáva pod nátlakom, neprijme mier pod nátlakom, a už vôbec nie s vojnovým štváčom, ktorý sa usiluje o získanie relevantnosti. Irán odpovie na každú hrozbu protihrozbou a na každú akciu recipročnými opatreniami,“ upozornilo stále zastúpenie Iránu.
Trump v stredu popoludní uviedol, že Irán chce rokovať s USA o pokračujúcom konflikte s Izraelom a naznačil, že iránski predstavitelia by chceli prísť do Bieleho domu. Americký prezident tiež uviedol, že s Iránom mu „došla trpezlivosť“, avšak zdôraznil, že nikdy nie je neskoro na rokovania.
19:11 Americký prezident Donald Trump rázne odmietol ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina sprostredkovať mierové rozhovory medzi Izraelom a Iránom. Podľa šéfa Bieleho domu môže Putin zastávať túto úlohu vtedy, keď ukončí svoju vlastnú vojnu na Ukrajine, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„(Putin) vlastne ponúkol pomoc pri sprostredkovaní (rozhovorov), tak som povedal ‚urobte mi láskavosť a sprostredkujte si najprv tie svoje‘. Poďme najprv sprostredkovať Rusko, dobre?“ povedal Trump reportérom v Bielom dome. „Povedal som ‚Vladimir, poďme najprv sprostredkovať Rusko, s týmto si môžete robiť starosti neskôr‘,“ zdôraznil prezident USA.
Trump ešte v nedeľu tvrdil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi obomi krajinami stal ruský prezident Vladimir Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil vtedy Trump.
Izrael v piatok spustil vojenské operácie proti Iránu, na ktoré Teherán reagoval odvetnými útokmi. Rusko je blízkym spojencom Iránu a obe krajiny spoločne posilnili aj vojenské väzby. Rusko by však podľa agentúry AFP malo záujem aj o vytvorenie dobrých vzťahov s Izraelom.
18:44 Predstavitelia Iránu a Izraela sa na pôde Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vzájomne obvinili z ohrozovania komerčných aktivít na lodných trasách v blízkosti Perzského zálivu a Červeného mora. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Delegácia Iránu na zasadnutí bezpečnostného výboru IMO vyhlásila, že Izrael v uplynulých dňoch zintenzívnil „protiprávne“ útoky na petrochemickú a plynovú infraštruktúru na juhoiránskom pobreží.
„Tieto kroky priamo ohrozujú medzinárodnú námornú bezpečnosť a globálny reťazec dodávok energií,“ uviedol Irán vo vyhlásení. „Ak medzinárodné spoločenstvo naliehavo neprijme konkrétne opatrenia na zastavenie tejto nezákonnej agresie, riziko eskalácie na mori sa stáva bezprostredným,“ deklarovali zástupcovia Teheránu.
Reuters pripomína, že Irán sa v minulosti vyhrážal blokovaním Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre export ropy z viacerých arabských štátov. Uzavretie prelivu by podľa Reuters mohlo viesť k výraznému zdraženiu ropy.
Izraelská misia delegátom oznámila, že základnú zásadu IMO (globálna bezpečnosť námornej plavby) „otvorene a agresívne ohrozuje“ Irán, a to aj prostredníctvom podpory jemenských húsíov. Ich útoky v uplynulých rokoch vážne narušili lodnú dopravu cez Suezský prieplav a Červené more.
„Irán zmenil celý náš región a konkrétne Červené more na vojnovú zónu. Prostredníctvom politickej, finančnej a vojenskej podpory Irán húsíjským povstalcom umožnil viesť kampaň námorného terorizmu proti civilným plavidlám,“ uviedol Izrael. Podľa neho sa Teherán snaží urobiť z medzinárodnej námornej dopravy svojho rukojemníka.
IMO sídliace v Londýne je zodpovedné za bezpečnosť a ochranu medzinárodnej lodnej dopravy a prevenciu znečisťovania vôd. Združuje 176 členských štátov a je špecializovanou agentúrou OSN.
17:00 Americký prezident Donald Trump v stredu nepotvrdil, ani nevyvrátil, či sa ozbrojené sily Spojených štátov pridajú k izraelským útokom na ciele v Iráne. Povedal však, že Teherán kontaktoval Washington s cieľom začať rokovania.
„Môžem to urobiť, nemusím to urobiť. Nikto nevie, čo urobím,“ povedal Trump novinárom, počas vztyčovania nového vlajkového stožiara na južnom trávniku Bieleho domu.
V uplynulých dňoch zdroje viacerých médií uviedli, že Trump zvažuje pripojiť sa k izraelským útokom na Irán. Prezident USA predčasne odišiel zo summitu G7 v Kanade a v utorok sa zúčastnil na zasadnutí americkej Rady pre národnú bezpečnosť.
Agentúra AFP informovala, že najpravdepodobnejším scenárom by bolo použitie amerických bômb na zničenie iránskeho jadrového zariadenia Fordó, ktoré sa nachádza hlboko pod povrchom a zasiahnuť ho vedia iba americké bomby na ničenie podzemných krytov.
Denník The New York Times tvrdí, že Trump zvažuje nasadiť americké tankovacie lietadlá ako pomoc pri dopĺňaní paliva izraelským stíhačkám počas letu, aby mohli útočiť na ciele na väčšiu vzdialenosť.
16:45 Lídri Ruska a Spojených arabských emirátov (SAE) v stredu varovali pred „veľmi negatívnymi následkami“, ktoré by mohli vyplynúť zo sporu medzi Iránom a Izraelom. Ruský prezident Vladimir Putin znovu navrhol aj sprostredkovanie mierových rokovaní medzi obomi krajinami.
Putin počas telefonátu s prezidentom SAE šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom „potvrdil pripravenosť Ruska poskytnúť sprostredkovateľskú pomoc, a podporiť tak dialóg medzi stranami konfliktu“, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Obaja lídri zároveň „vyjadrili hlboké obavy z pokračujúcej eskalácie v iránsko-izraelskom konflikte, ktorá by mohla veľmi negatívne ovplyvniť celý región,“ dodala Moskva.
16:40 Izraelské letectvo v stredu popoludní pokračovalo vo vzdušných útokoch na Irán. Podľa ministra obrany Jisraela Kaca sa mu podarilo zničiť „veliteľstvo vnútornej bezpečnosti iránskeho režimu.“
„Ako sme sľúbili, budeme pokračovať v útokoch na symboly (iránskej) vlády a režim ajatolláhov zasiahneme kdekoľvek,“ vyhlásil Kac.
Nové útoky na ciele v Teheráne potvrdil aj spravodajca AFP a izraelská armáda. Explózie bolo podľa pracovníka francúzskej agentúry počuť na severe aj východe metropoly a úrady čiastočne uzavreli hlavné dopravné tepny v meste.
Izrael medzičasom informoval, že Irán od začiatku konfliktu minulý piatok vystrelil viac ako 400 balistických rakiet a vypustil približne 1000 dronov. Obývané oblasti v Izraeli celkovo zasiahlo 20 rakiet, ktoré zabili 24 ľudí a ďalších 500 zranili. Podľa vojenských predstaviteľov sú však izraelské straty omnoho nižšie ako sa predpokladalo.
15:40 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v stredu vyzval Irán na obnovenie rokovaní o nukleárnom programe Teheránu, zatiaľ čo pokračuje ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Iránskou islamskou republikou.
Wadephul uviedol, že svoj odkaz doručil iránskemu ministrovi zahraničných vecí v pondelok v telefonickom rozhovore, na ktorom sa zúčastnili aj rezortní kolegovia z Francúzska a Británie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. „My, štáty E3, sme naďalej pripravení rokovať o riešení,“ povedal Wadephul s odkazom zoskupenie Británie, Francúzska a Nemecka.
„Irán musí teraz naliehavo konať,“ zdôraznil nemecký minister a vyzval ho na prijatie „preukázateľných opatrení na budovanie dôvery“. Wadephul ako príklad uviedol, že by sa vláda Teheránu mohla zaviazať k tomu, že sa nebude pokúšať získať jadrové zbrane.
„Nikdy nie je neskoro prísť za rokovací stôl, ak prichádzate s čestnými úmyslami,“ povedal nemecký politik na tlačovej konferencii s jordánskym ministrom zahraničných vecí.
15:35 Pápež Lev XIV. v stredu na záver generálnej audiencie vo Vatikáne vyjadril zdesenie nad smrťou a devastáciou spôsobenými vojnami po celom svete a zopakoval svoju výzvu na návrat k mieru.
Vo svojom príhovore pápež spomenul dejiská súčasných urputných vojen – Ukrajinu, Irán, Izrael či Pásmo Gazy. Naliehal, že ľudstvo si „nikdy nesmie zvyknúť na vojnu“ a malo by aj „odmietnuť pokušenie“ v podobe „mocných a sofistikovaných zbraní“.
Varoval, že používanie sofistikovaných zbraní všetkých druhov v modernej vojne môže bojujúce strany viesť „k barbarstvu oveľa väčšiemu ako v minulosti“.
Citoval aj svojho zosnulého predchodcu, pápeža Františka, ktorý najmä svetovým politikom často pripomínal, že „vojna je vždy porážka“. Doplnil aj citát pápeža Pia XII., ktorý viedol cirkev počas druhej svetovej vojny: „S mierom sa nič nestratí. S vojnou sa dá stratiť všetko.“
14:17 Iránska štátna televízia v stredu odvysielala prvý verejný odkaz duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího od začiatku izraelských útokov z 13. júna. Na rozdiel od predchádzajúceho prejavu však Chameneí tentoraz nevystúpil osobne – jeho vyhlásenie prečítal moderátor, zatiaľ čo v pozadí bola ajatolláhova podobizeň. Dôvod absencie priameho vystúpenia nie je známy.
Chameneí vo vyhlásení zdôraznil, že iránsky národ sa „nikdy nepoddá“ zahraničnému tlaku, čím odmietol požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečnú kapituláciu. Spojeným štátom Chameneí adresoval varovanie, že ich účasť na útokoch proti Iránu by im mohla spôsobiť „nenapraviteľné škody“.
Podľa televízie al-Džazíra ajatolláh reagoval aj na slová prezidenta USA Donalda Trumpa a pripomenul, že „tí, ktorí poznajú Irán a jeho dejiny, vedia, že Iránci nereagujú dobre na jazyk vyhrážok“.
Irán podľa neho „rozhodne odmieta“ akúkoľvek „vnútenú vojnu“ aj „vnútený mier“.
Ako pripomenuli viaceré agentúry, Chameneí – najvyšší vodca Iránu od roku 1989 – má rozhodujúce slovo vo väčšine štátnych záležitostí a od prvého televízneho prejavu 13. júna sa verejne k vývoju situácie nevyjadroval.
V podobnom duchu ako Chameneí vystúpil aj hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. V rozhovore pre televíziu al-Džazíra varoval, že „akákoľvek americká intervencia by bola receptom na totálnu vojnu v regióne“.
Túto výhradu ďalej nerozviedol, agentúra AP však pripomenula, že v oblastiach v dosahu iránskych rakiet sú rozmiestnené tisíce amerických vojakov. Spojené štáty už medzičasom pohrozili „masívnou reakciou“ na akýkoľvek útok.
Donald Trump v utorok vyzval Irán na bezpodmienečnú kapituláciu. Uviedol, že USA vedia, kde sa Chameneí skrýva, no „aspoň zatiaľ“ ho nebudú likvidovať. Trump súčasne upozornil, že USA dochádza trpezlivosť. Doplnil, že USA nechcú, aby „rakety dopadali na civilistov alebo na amerických vojakov.“
13:55 Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov varoval Spojené štáty, že ich priama vojenská podpora Izraela by mohla radikálne destabilizovať situáciu na Blízkom východe, kde už šesť dní zúri letecká vojna medzi Izraelom a Iránom. Informovala o tom dnes agentúra Interfax.
„Varujeme Washington pred takými, hoci špekulatívnymi a hypotetickými variantmi. Bol by to radikálne destabilizujúci krok,“ povedal Rjabkov k možnosti, že by USA poskytli Izraelu priamu vojenskú pomoc.
Rusko predtým uviedlo, že je v súčasnej kríze ochotné robiť prostredníka medzi Izraelom a Iránom. Ruský prezident Vladimir Putin už v piatok telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškjánom a izraelským premiérom Netanjahuom.
V inom vyhlásení dnes šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin uviedol, že situácia medzi Izraelom a Iránom je teraz kritická a že jeho spravodajská služba je v kontakte so svojimi náprotivkami v Izraeli a Iráne, uviedla ruská štátna agentúra TASS.
Rusko už skôr odsúdilo počínanie Izraela, podniknuté podľa Kremľa „v rozpore s Chartou OSN a medzinárodným právom“. Putin pritom sám dal vo februári 2022 ruským vojskám pokyn na rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu, čím rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Irán ruskú agresiu viacerými spôsobmi podporil, napríklad dodávkami dronov. V januári podpísali Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve.
Otázka, či a prípadne ako by Rusko mohlo Iránu pomôcť, je v Moskve v posledných dňoch široko diskutovanou témou, uviedla agentúra DPA. Teherán by potreboval predovšetkým systémy protivzdušnej obrany. Putin si však neželá narušiť komunikáciu s Trumpom v čase, keď Moskva a Washington sa usilujú o zlepšenie vzájomných vzťahov. Rusku navyše podľa DPA vyhovuje súčasný nárast cien ropy v dôsledku izraelsko-iránskeho stretu a tiež odvedenie medzinárodnej pozornosti od jeho agresie na Ukrajine.
12:50 Rodiny ruských diplomatov odišli z Izraela a vrátili sa do svojej vlasti. Uviedol to v stredu ruský veľvyslanec v Tel Avive Anatolij Viktorov.
Viktorov prokremeľskému televíznemu moderátorovi Vladimirovi Solovjevovi povedal, že z veľvyslanectva odišli už takmer všetky manželky a deti tamojších zamestnancov. Prechodom cez Egypt sa podľa jeho slov vrátili „do svojej vlasti“. Viktorov tiež nevylúčil, že by sa ruská ambasáda mohla čoskoro v rámci územia Izraela presunúť na nejaké „bezpečnejšie miesto“. AFP pripomína, že v Izraeli žije veľmi početná menšina ľudí s ruským pôvodom.
Izrael začal v noci na piatok útočiť na Irán, ktorý útoky opätuje. Tel Aviv svoje útoky odôvodňuje snahou zabrániť Teheránu vyvinúť jadrovú zbraň a tvrdí, že v Iráne zasiahol vojenské a jadrové zariadenia a zabil aj niekoľkých vysokopostavených vojenských predstaviteľov a jadrových vedcov.
Útoky, ktoré pokračujú už šiesty deň, si podľa dosiaľ zverejnených bilancií vyžiadali už vyše 240 prevažne civilných obetí na životoch. V Iráne z tohto počtu prišlo o život najmenej 224 ľudí a vyše 1000 bolo zranených. Ďalších najmenej 24 ľudí prišlo o život v Izraeli – pri odvetných iránskych útokoch.
12:10 Americká intervencia do konfliktu medzi Iránom a Izraelom by viedla k totálnej vojne v regióne. Podľa agentúry AP to dnes povedal hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bagháj. Podľa utorkových informácií amerických médií je americký prezident Donald Trump zrejme čoraz viac naklonený priamemu zapojeniu USA do izraelských úderov.
„Akákoľvek americká intervencia by viedla k totálnej vojne v regióne,“ povedal Bagháj v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Al-Džazíra.
Už skôr Irán pohrozil USA akciami, ak sa Spojené štáty aktívne zapoja do obrany Izraela. Irán minulý týždeň varoval Spojené štáty, Francúzsko či Britániu, že napadne ich základne v regióne a lode, ak sa aktívne zapoja do izraelskej obrany.
Podľa posledných informácií americkej tlače je Trump čoraz viac naklonený priamemu americkému zapojeniu do izraelských úderov na Irán. Americký prezident tak prehodnocuje svoj pôvodný zámer sa priamo do konfliktu nezapájať. O veci rokoval po telefonáte s izraelským premiérom Benjaminenom Netanjahuom. Podľa analytikov Spojené štáty majú napríklad kapacity pre úder na iránske jadrové zariadenie Fordo, na ktoré zatiaľ Izrael nezaútočil.
12:05 Izraelská armáda potvrdila iránske tvrdenie, že prišla v Iráne o jeden svoj dron.
Iránska štátna televízia oznámila, že v noci na dnes iránska protivzdušná obrana zničila vo vzduchu izraelský bezpilotný prostriedok Hermes. Stalo sa tak podľa nej v provincii Isfahán, kde sa nachádza dôležité jadrové stredisko. Izrael stratu dronu potvrdil, stalo sa tak podľa neho po vypustení rakety zem-vzduch na zariadenie. Letectvo situáciu prešetrí. Irán už skôr informoval o zničení dvoch izraelských bojových lietadiel, čo Izrael poprel. Všetky stíhačky zapojené do operácií proti Iránu sa podľa neho vrátili do Izraela.
12:00 Izraelská armáda tvrdí, že jej letectvo počas noci zaútočilo v Iráne na továrne na zbrane a na jadrové zariadenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) neskôr potvrdila údery na dve továrne zapojené do výroby zariadení na obohacovanie uránu. Najmenej jeden cieľ úderu bol v Teheráne. Izraelská armáda tiež oznámila zničenie niekoľkých iránskych bezpilotných prostriedkov.
„MAAE má informácie o úderoch na dve strediská pre výrobu centrifúg (na obohacovanie uránu) v Iráne,“ uviedla agentúra. V Karadži podľa MAAE boli zničené dve budovy, kde sa vyrábali súčiastky pre tieto zariadenia. „V závode v Teheráne bola zasiahnutá budova, kde sa vyrábali a testovali rotory pre centrifúgy,“ uviedla MAAE.
Čítajte viac Totálna vojna na Blízkom východe? Expert vysvetľuje riziká po útoku Izraela na Irán
11:55 Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu vyhlásil, že jeho krajina nebude mať žiadne zľutovanie s predstaviteľmi Izraela. Jeho vyjadrenia prišli len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident Donald Trump požiadal Teherán, aby sa „bezpodmienečne vzdal“.
„Teroristickému sionistickému režimu musíme dať ráznu odpoveď. Sionistom nepreukážeme žiadne zľutovanie,“ napísal Chameneí na platforme X.
Izrael v noci na piatok spustil vlnu útokov naprieč Iránom, pričom jeho cieľom je údajne zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán obvinenie z jej vývoja odmieta a na izraelské útoky reagoval odvetnými údermi.
Trump v utorok od islamskej republiky požadoval „bezpodmienečnú kapituláciu“ a podotkol, že Spojené štáty by Chameneího mohli poľahky zavraždiť, pripomína AFP.
Izraelský web i24 s odvolaním sa na exilový spravodajský portál Iran International ešte v pondelok napísal, že najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí sa po spustení izraelských útokov uchýlil do podzemného bunkra na severe Teheránu. V bunkri je údajne aj so svojou rodinou.
Družicová spravodajská stanica Iran International tiež údajne získala informácie, že Chameneího blízki spolupracovníci rokujú s ruskými predstaviteľmi o vytvorení podmienok pre odchod ajatolláha a jeho rodiny z Iránu, ak sa situácia ešte zhorší. Z Moskvy údajne dostali prísľub, že v prípade eskalácie pomôže Chameneímu a jeho rodine s únikom cez bezpečný koridor.
Čítajte viac Bude terčom aj ajatolláh Chameneí? Na zmenu režimu v Iráne nie sme pripravení, ale Izrael to nezaujíma, upozorňuje expert
10:50 Irán zadržal päť predpokladaných agentov izraelskej tajnej služby Mosad pre obvinenia z poškodzovania imidžu islamskej republiky na internete. V stredu o tom informovali iránske tlačové agentúry.
„Títo žoldnieri sa usilovali šíriť strach medzi verejnosťou a poškodiť obraz posvätného systému Iránskej islamskej republiky prostredníctvom svojich vykalkulovaných aktivít na internete,“ uviedli iránske Revolučné gardy citované agentúrami ISNA a Tasnim.
K zadržaniu došlo v provincii Lorestán v čase, keď Irán a Izrael pokračujú vo vzájomných útokoch, s ktorými Izrael začal v noci na piatok úderom na Teherán.
Irán v piatok oznámil, že zavádza dočasné obmedzenia internetu, ktoré majú byť v platnosti počas trvaniu súčasného konfliktu s Izraelom. AFP informuje, že mnoho internetových stránok a aplikácií je od spomínaného oznámenia aspoň čiastočne nedostupných.
Predstavitelia sa v utorok obrátili na verejnosť a vyzvali, aby „minimálne využívali svoje zariadenia napojené na internet a prijali vhodné opatrenia“ týkajúce sa internetu.
Orgány tiež z bezpečnostných dôvodov zakázali štátnym zamestnancom a ich bezpečnostným tímom používať počas izraelskej vzdušnej ofenzívy všetky zariadenia pripojené na internet vrátane smartfónov, hodiniek a laptopov.
Štátna televízia v utorok vyzvala Iráncov, aby si z mobilov vymazali aplikáciu WhatsApp. Túto výzvu odôvodnili tým, že aplikácia zhromažďuje osobné dáta a polohu užívateľov a „odovzdáva ich sionistickému nepriateľovi“.
10:40 Na letisku Bena Guriona v Tel Avive pristálo v stredu prvé lietadlo s Izraelčanmi, ktorí v uplynulých dňoch uviazli v zahraničí v dôsledku konfliktu Izraela s Iránom, respektíve uzavretia vzdušných priestorov a zrušenia ich letov. Informoval o tom v stredu úrad, ktorý má na starosti správu izraelských letísk (IAA).
„Pred chvíľou pristál na letisku Bena Guriona prvý let plánovaný v rámci operácie Bezpečný návrat,“ uviedla IAA s tým, že išlo o let izraelského národného leteckého dopravcu El Al a do vlasti sa ním vrátili Izraelčania z cyperskej Larnaky.
Izraelská ministerka dopravy Miri Regevová v utorok informovala, že v zahraničí uviazlo 100.000 až 150.000 Izraelčanov. Jej rezort zároveň oznámil, že všetky izraelské komerčné lietadlá boli vyslané do zahraničia, aby tak boli chránené počas prebiehajúcich bojov.
Dopravca El Al uviedol, že s repatriačnými letmi začne od stredy, pričom pôjde o lety z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia.
Úrad IAA v stredu taktiež uviedol, že takéto repatriácie sa vykonávajú postupne „na základe úrovne rizika a aktuálnych bezpečnostných hodnotení s veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich, posádok i lietadiel“. Zároveň vyzval Izraelčanov, aby nechodili na letisko Bena Guriona vítať prichádzajúcich, a z dôvodu „momentálnej bezpečnostnej situácie“ ani neobjednávali taxíky, ktoré ich na letisku vyzdvihnú.
10:09 Jedna z najvýznamnejších evakuačných operácií posledných rokov vstúpila do bezpečnej fázy, keď v utorok doviezla maďarská vláda z Blízkeho východu 87 Maďarov a jedného občana USA. Oznámil to podľa agentúry MTI v noci na stredu tamojší minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa slov ministra sa bezpečnostná situácia v dôsledku vojny na Blízkom východe stáva čoraz vážnejšou, pričom boje prebiehajú na stále väčšom území. Znamená to, že čoraz viac Maďarov je v nebezpečenstve a chce región opustiť.
„Samozrejme, ako zvyčajne, pomáhame všetkým. Teraz sú však evakuačné operácie náročnejšie a zložitejšie než kedykoľvek predtým,“ konštatoval Szijjártó, ktorý pripomenul, že izraelský aj iránsky vzdušný priestor je v súčasnosti uzavretý.
9:32 Iránska štátna televízia oznámila, že v noci na dnes iránska protivzdušná obrana zničila vo vzduchu izraelský bezpilotný prostriedok Hermes. Stalo sa tak podľa nej v provincii Isfahán, kde sa nachádza dôležité jadrové stredisko. Irán už skôr informoval o zničení dvoch izraelských bojových lietadiel, čo Izrael poprel tvrdením, že všetky stíhačky zapojené do operácií proti Iránu sa vrátili do Izraela. Stratu dronu izraelská armáda nekomentovala.
9:18 V Izraeli dnes ráno pristál prvý let s turistami, ktorí kvôli začiatku bojov s Iránom uviazli v zahraničí. Uvádzajú to miestne médiá a agentúra AFP. Let spoločnosti El Al bol vypravený z cyperskej Larnaky. Očakáva sa, že budú nasledovať aj ďalšie lety s Izraelčanmi, ktorí sa chcú vrátiť domov.
Izraelské ministerstvo dopravy podľa stanice BBC uviedlo, že sa v zahraničí nachádza na 150.000 Izraelčanov, z ktorých tretina sa chce vrátiť domov. Izrael a jeho letecká spoločnosť El AI naplánovali repatriačné lety s celkovou kapacitou zhruba 60.000 miest. Štartovať majú z Cypru, Grécka, Talianska či Francúzska.
8:47 Najmenej 585 ľudí dosiaľ zahynulo v dôsledku izraelských útokov na Irán a aspoň 1326 ďalších utrpelo zranenia. Vyplýva to z najnovších zistení washingtonskej ľudskoprávnej skupiny Human Rights Activists, píše TASR podľa stredajšej správy agentúry AP.
Skupina uvádza, že v prípade 239 zabitých Iráncov išlo o civilistov a 126 obetí tvoril personál bezpečnostných zložiek. Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.
Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa oficiálnych pondelňajších informácií však pri útokoch zahynulo najmenej 224 ľudí.
8:10 Izraelská armáda v stredu oznámila, že počas najnovších vĺn útokov na Irán zasiahla tamojšie zariadenie na výrobu centrifúg a niekoľko tovární na výrobu zbraní. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Viac ako 50 stíhačiek izraelského letectva…uskutočnilo v uplynulých hodinách sériu náletov v oblasti Teheránu,“ uviedla armáda vo svojom vyhlásení. „V rámci rozsiahleho úsilia o narušenie iránskeho programu vývoja jadrových zbraní bolo terčom útoku zariadenie na výrobu centrifúg v Teheráne,“ dodala.
Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informuje, že Irán využíval spomínané zariadenie na výrobu centrifúg na rozšírenie rozsahu a rýchlosti obohacovania uránu s cieľom vyvinúť jadrové zbrane.
Armáda podľa vyhlásenia v niekoľkých vlnách útokov zasiahla aj závody zbraní vrátane zariadení na výrobu surovín a komponentov používaných na zostavenie rakiet typu zem-zem, ktoré Irán podľa TOI využíva pri útokoch na Izrael.
7:17 Irán v utorok zadržal bližšie nešpecifikovaného cudzinca, ktorý údajne pre Izrael natáčal „citlivé“ oblasti v blízkosti jadrovej elektrárne Búšehr, uviedli iránske médiá. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
7:15 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok označilo pokračujúce izraelské útoky na Irán za nelegálne. Uviedlo, že riešenie konfliktu ohľadom jadrového programu Teheránu možno dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Pokračujúce intenzívne útoky Izraela na iránske jadrové zariadenia sú z hľadiska medzinárodného práva nelegálne a vytvárajú neprijateľnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Posúvajú svet bližšie ku jadrovej katastrofe,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.
Podľa ruského rezortu diplomacie všeobecné odsúdenie izraelských akcií ukazuje, že Izrael našiel podporu len „u tých štátov, ktoré sú vlastne spoluúčastníkmi a konajú z oportunistických dôvodov“.
Ministerstvo naopak upozornilo na „jasné vyhlásenia Iránu o jeho nemennom záväzku dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a o jeho pripravenosti obnoviť kontakty so Spojenými štátmi s cieľom vypracovať možné riešenia situácie“.
„Moskva tento postoj podporuje a je pevne presvedčená, že riešenie, o ktoré sa usiluje, možno spoľahlivo dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie a rokovaní,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že čoskoro očakáva podrobnú správu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) „s objektívnym a neskresleným hodnotením škôd na iránskych jadrových zariadeniach“.
6:15 Iránske revolučné gardy (IRGC) v stredu vyhlásili, že ich letectvo prevzalo plnú kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom a počas najnovšieho útoku na ciele v Izraeli využili aj hypersonické rakety Fattáh. TASR o tom informuje podľa správ televízie CNN a agentúr AFP a TASS.
Iránska tlačová agentúra IRNA odkazujúc na vyhlásenie Iránskych revolučných gárd uviedla, že Teherán získal úplnu kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom. „Dnešný útok jasne ukázal, že sme získali plnú kontrolu nad nebom nad okupovanými územiami (Izrael, pozn. TASR) a že ich obyvatelia sú úplne bezbranní voči iránskym raketovým útokom,“ vyhlásili IRGC a vyzvali na evakuáciu štvrte Neve Cedek v Tel Avive.
„V rámci 11. vlny operácie boli použité rakety Fattáh,“ dodali. Hypersonické rakety Fattáh-1 dokážu letieť rýchlosťou až 6100 kilometrov za hodinu, uvádza CNN. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí navyše začiatkom šiesteho dňa leteckého konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom napísal na sociálnej sieti X, že „nebudú mať zľutovanie“ a že „boj sa práve začína“.
5:45 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok ostro kritizoval izraelské útoky na Irán a premiéra Benjamina Netanjahua nazval „najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v regióne“, uviedla agentúra DPA.
„Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť raz ukázal, že je najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v regióne,“ citovala tureckého prezidenta Erdogana jeho kancelária. Turecký líder podľa vlastných slov bude aj naďalej pokračovať v snahách ukončiť vlnu násilia.
Izrael tvrdí, že s útokmi na Irán začal, aby mu zabránil vyvinúť jadrovú bombu. Teherán toto tvrdenie niekoľkokrát odmietol s tým, že jeho jadrový program je určený len na civilné účely.
5:17 Americký prezident Donald Trump je čoraz viac naklonený priamemu americkému zapojeniu do izraelských úderov na Irán. Po Trumpovom utorkovom urgentnom rokovaní s tímom pre národnú bezpečnosť o tom informujú americké médiá s odvolaním sa na svoje zdroje.
Trump si podľa izraelského činiteľa citovaného webom Axios telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Spojené štáty sa zároveň rozhodli od stredy do piatka uzavrieť svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme, uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.
Šéf Bieleho domu v utorok vyzval Irán na bezpodmienečnú kapituláciu a obyvateľov Teheránu na evakuáciu. Takisto uviedol, že Američania vedia, kde sa skrýva iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí, ale teraz ho nechcú zabiť.
Viacerí činitelia po utorkovom Trumpovom predčasnom návrate z kanadského summitu skupiny krajín G7 a rokovaní bezpečnostného tímu médiám povedali, že prezident postupne prehodnocuje svoj pôvodný postoj nezapájať USA priamo do útoku na Irán a čoraz viac sa kloní k nasadeniu amerických bombardérov. Tie by na rozdiel od izraelských strojov mohli na iránske jadrové zariadenia zhodiť bomby schopné ničiť pod zemou, čo by podľa amerických analytikov mohlo zásadne poškodiť prevádzku vo Forde, kde podľa nich Irán obohacuje urán na úroveň potrebnú na výrobu jadrovej nálože.
Izraelské letectvo, ktoré v noci začalo ďalší útok na Teherán, podľa stanice CNN čaká na informáciu, či sa k nemu Američania pripoja.
5:15 Izrael a Irán pokračujú v noci z utorka na stredu a nad ránom vo vzájomných vzdušných úderoch. Izraelská armáda oznámila, že na začiatku šiesteho dňa konfliktu zaútočilo letectvo na oblasť metropoly Teherán, kde sa podľa médií sústredila na závod na výrobu rakiet a univerzitu spojenú s revolučnými gardami. Tie zase vyzvali na evakuáciu obyvateľov Tel Avivu a uviedli, že vypálili svoje nadzvukové strely Fattáh, informovala agentúra Reuters. Pri predchádzajúcom nočnom útoku Irán podľa Izraela vyslal 25 rakiet, ktoré však nespôsobili žiadne zranenia.
Izrael minulý piatok konflikt začal rozsiahlymi údermi na Irán a jeho vojenské objekty a ciele spojené s iránskym jadrovým programom. Zdôvodnil to snahou zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Irán reagoval odvetnými útokmi, v ktorých pokračuje aj dnes.
Denník Times of Israel (ToI) na svojom webe napísal, že na Izrael v noci letelo 25 striel v dvoch salvách, nikto však nebol zranený. Jedna z rakiet poničila niekoľko desiatok vozidiel na parkovisku v centrálnej časti krajiny. Iránske revolučné gardy potom uviedli, že vypálili na Izrael strely Fattáh, ktoré majú podľa iránskych predstaviteľov dolet 1 400 kilometrov a dokážu údajne vyvinúť rýchlosť až 15 000 kilometrov za hodinu. Hovorca iránskej armády uviedol, že Irán teraz kontroluje izraelský vzdušný priestor. Podobnými slovami sa v minulých dňoch vyjadril Izrael na adresu Iránu.
Najvyšší iránsky duchovný vodca Alí Chameneí Izraelu podľa médií odkázal, že „bitka sa začala“.
Izraelské útoky sa podľa ToI sústredili na bezprostredné okolie Teheránu, napríklad oblasť pri tunajšom medzinárodnom letisku či na univerzitu spojenú s revolučnými gardami. Agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske médiá napísala, že cieľom bol komplex Chodžir, v ktorom Irán vyrába rakety. Zatiaľ nie je jasné, či údery spôsobili nejaké škody.
Hoci iránske odvetné útoky si od piatka v Izraeli podľa agentúry AP vyžiadali 24 mŕtvych a viac ako 500 zranených, väčšinu iránskych rakiet zachytili izraelské systémy protivzdušnej obrany. V Iráne zomrelo vyše 220 ľudí a viac ako tisícka utrpela zranenia.