Zo summitu pre prebiehajúci konflikt medzi Izraelom a Iránom predčasne odcestoval americký prezident Donald Trump. Lídri rokovali okrem iného aj o vojne na Ukrajine. Na stretnutí sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý s Trumpom plánoval viesť bilaterálne rokovania.
Podľa informácií agentúry Reuters Spojené štáty zablokovali „silné“ spoločné vyhlásenie krajín G7 o Ukrajine, ktoré malo opätovne odsúdiť ruskú agresiu. Údajne to odôvodnili tým, že si chcú zachovať svoju schopnosť s Moskvou rokovať.
Krajiny G7 sa v Kanade však dohodli na vyhláseniach týkajúcich sa nerastných surovín, umelej inteligencie (AI), lesných požiarov, kvantovej výpočtovej techniky či prevádzania migrantov. Napriek utorkovej obsiahlej diskusii nedohodli na deklarácii o Ukrajine.
Foto: SITA/AP, Adrian Wyld
Krajiny sa v pondelok zhodli na vyhlásení, v ktorom vyzvali na deeskaláciu na Blízkom východe, podporili právo Izraela na sebaobranu a postavili sa proti snahám Iránu o vývoj jadrovej bomby.
Skupinu G7 okrem hostiteľskej Kanady tvoria Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Japonsko. Do rokovaní sa ale zapojila aj Európska únia či niekoľko ďalších pozvaných krajín. Z pôvodného formátu G8 v roku 2014 po anexii Krymského polostrova vylúčili Rusko.
Čítajte aj Koľko Ukrajincov dôveruje Zelenskému? A v ich názore na Trumpa a Američanov existuje priepastný rozdiel
Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzičasom oznámil, že nasledujúci summit G7 sa uskutoční medzi 14. a 16. júnom 2026 vo francúzskom kúpeľnom meste Évian pri Ženevskom jazere. Francúzsko budúci rok prevezme predsedníctvo skupiny štátov G7.
Informuje o tom TASR podľa správ agentúr Reuters a DPA.
Novú balík pomoci a sankcie proti Rusku
Kanada poskytne Ukrajine nový balík vojenskej pomoci v hodnote dve miliardy kanadských dolárov (približne 1,27 miliardy eur). Oznámil to v utorok v posledný deň samitu skupiny G7 kanadský premiér Mark Carney počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ottawa uvalí aj ďalšie sankcie voči Rusku, ktorých cieľom je obmedziť príjmy Moskvy za energie a zabrániť obchádzaniu sankcií. Finančná pomoc bude použitá na zabezpečenie dronov, munície a obrnených vozidiel pre potreby ukrajinskej armády. Kanada tiež poskytne Kyjevu úver vo výške 2,3 miliardy amerických dolárov na obnovu ukrajinskej infraštruktúry, ktorá bola poškodená ruskými útokmi.
Nové sankcie sa zameriavajú na 77 jednotlivcov a 39 subjektov, vrátane 15 osôb zapojených do takzvanej „tieňovej flotily“ Ruska, troch finančných firiem, ktoré uľahčujú transakcie spojené s vojnou, a 14 subjektov spojených s vývojom kvantových technológií s potenciálnym vojenským využitím. Kanadská vláda tiež sprísnila svoje sankcie voči ruskému ropnému a plynárenskému gigantovi Surgutneftegas.
Sankcie na Jeľcinovu dcéru aj na Putinovu exmanželku
Reštrikcie za obchádzanie protiruských sankcií boli uvalené okrem iných aj na dcéru prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina Tatianu Jumaševovú, jej manžela Valentina Jumaševa, ako aj na bývalú manželku súčasného prezidenta Vladimira Putina Ľudmila Očeretnú. Informoval o tom spravodajský web CTV News, píše TASR.
Na kanadskom zozname sankcionovaných je aj dirigent Veľké divadla v Moskve Valerij Gergijev a bývalá hlavná trénerka ruského národného tímu v rytmickej gymnastike Irina Vinerová. Medzi športovkyňami, ktoré trénovala, bola aj Alina Kabajevová – podľa mnohých médií údajná Putinova životná partnerka a matka jeho dvoch mladších detí.
V zozname figuruje aj meno bývalého šéfa štátnej korporácie Rosnano a člena niekdajšej proreformnej vlády Anatolija Čubajsa. Kanada sa tak stala prvou krajinou zoskupenia G7, ktorá Čubajsa zaradila na zoznam sankcionovaných. Ukrajina tak urobila v roku 2023).
Krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu proti Ukrajine, Čubajs z Ruska odcestoval. Novinári ho vystopovali v Turecku, Taliansku, Británii aj v Pobaltí, či Izraeli, kde na Fakulte sociálnych vied Telavivskej univerzity založil Centrum pre ruské štúdie.
Sankcie Kanady sa týkajú aj viac ako 200 plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa, aby sa vyhlo sankciám a malo aj naďalej príjmy z predaja svojej ropy.