Debata v Južnej Kórei
Typickým príkladom je KĽDR, ktorá prvú atómovú zbraň otestovala roku 2006 a teraz ich má podľa odhadov k dispozícii už asi 50. No debatu o výrobe jadrových bômb spustila aj demokratická Južná Kórea. K diskusii prispelo, že v Amerike, ktorá garantuje Soulu bezpečnostnú podporu, vládne nevyspytateľný republikánsky prezident Donald Trump, ktorý sa netají obdivom k severokórejskému diktátorovi Kim Čong-unovi. A problémom je pre Južnú Kóreu aj to, že vojaci KĽDR momentálne po boku Rusov získavajú skúsenosti v boji s Ukrajincami.
"Soul má teraz oveľa väčší záujem o jadrové zbrane a táto diskusia sa objavila aj v prezidentskej kampani. Kandidát konzervatívcov Kim Mun-su dal veľmi jasne najavo, že by sa o vytvorení atómového arzenálu rád porozprával s Američanmi,“ povedal pre Pravdu Ramon Pacheco Pardo, profesor medzinárodných vzťahov z londýnskej univerzity King's College.
Prezidentské voľby v Južnej Kórei nakoniec začiatkom júna vyhral liberálny politik I Če-mjong. Nová hlava štátu tvrdí, že chce zlepšiť vzťahy s KĽDR a jadrové zbrane odmieta. "Je to však otázka, ktorá sa opäť objaví,“ predpovedá Pacheco Pardo.
Jadrový Peking
V trochu podobnej situácii ako Južná Kórea je v regióne Taiwan. Je otázne, nakoľko sa môže spoľahnúť na bezpečnostné záruky USA. Zároveň Čína tvrdí, že je ochotná ovládnuť ho aj silou, a Peking má k dispozícii už oveľa lepšie vycvičenú a vyzbrojenú armádu ako v minulosti.
Znamená to, že na Taiwane by sa tiež mohla začať debata o jadrových zbraniach? Aj na túto otázku Pravdy odpovedal na minulotýždňovej konferencii GLOBSEC-u v Prahe Čchen Ming-čch', štátny tajomník taiwanského ministerstva zahraničných vecí.
Čítajte viac Začne sa tretia svetová vojna v Tichomorí? Expert vysvetľuje úlohu Severnej Kórey a Ruska
"Aj keby sme mali atómový arzenál, nevyriešilo by to náš problém,“ reagoval diplomat. „Čína je treťou najmocnejšou jadrovou veľmocou. Kapacity v tejto oblasti buduje veľmi rýchlo a čoskoro sa dostane na druhé miesto,“ zdôraznil Čchen.
Jednoducho povedané, aj pri jadrových zbraniach na veľkosti záleží. "S Čínou sa v tomto nemôžeme porovnávať. Ak by sa proti nám rozhodla použiť atómové bomby, nedokázali by sme na to odpovedať. Čínskemu režimu totiž nezáleží ani na vlastných ľuďoch. Je to podobné ako s Ruskom. Ani Kremeľ sa nestará o to, koľko ľudí zomrie vo vojne. Budovanie jadrového arzenálu by preto pre nás nebola dobrá voľba. Skôr si myslím, že by sme mali investovať do bezpilotných zariadení vo vzduchu, na súši aj vo vode a do raketových spôsobilostí,“ vysvetlil Čchen, ktorý v minulosti šéfoval Národnému inštitútu pre obranný a bezpečnostný výskum.
Zástupca taiwanskej diplomacie priznáva, že Čína dokáže aj konvenčnými zbraňami udržiavať Tchaj-pej v stave sústavného napätia. Peking má už zavedený model zvýšených bojových leteckých, ale aj námorných hliadok. Podľa predstaviteľov Tichomorského velenia amerických ozbrojených síl je zámerom Číny vyčerpať taiwanských obrancov.
„Je to veľmi zložitá situácia. Aktivity čínskych lodí sa dokonca netýkajú len Taiwanu. Peking nedávno vyslal námornú bojovú skupinu aj k Japonsku. Myslím si, že je za tým rovnaký zámer, teda snaha vyčerpať ľudí, aby sa im ťažšie čelilo takýmto výzvam. Realita je taká, že Taiwan nevie vyslať svoje stroje ku každému čínskemu lietadlu či lodi, ktoré sa k nám priblížia. Takže musíme prísť na to, ako sa nejako inovatívnejšie vysporiadať s týmto problémom. Čínske aktivity sa totiž čoraz viac podobajú na nácvik veľkej invázie,“ uviedol Čchen.
Čítajte viac Delia sa Rusko a Čína o tajomstvá jadrových zbraní? Peking sa od Moskvy učí, tvrdí analytik
Úloha dronov
Ako už bolo spomenuté, Tchaj-pej sa chce ešte viac zamerať na možnosti nasadenia dronov každého druhu. S tým, samozrejme, majú bohaté skúsenosti Ukrajinci, ktorí bezpilotné stroje využívajú v boji proti Rusom.
"Ak je teraz niekto odborníkom na drony, tak je to Kyjev. Taiwan je zase dobrý vo výrobe čipov. Preto úzko spolupracujeme s partnermi, aby sme pri budovaní priemyslu bezpilotných strojov dokázali využiť nové a inovatívne spôsoby. Nezabúdajme však na to, že Čína je najväčším výrobcom FPV dronov. (Zvyčajne sú to malé a lacné stroje, ktoré zobrazujú operátorovi bojisko z kamery, pozn. red.) Takže na to, aby sme uspeli, musíme vynaložiť veľké úsilie,“ dodal Čchen.
Taiwanský jadrový program
Taiwan sa už v minulosti pohrával s myšlienkou, že by vybudoval jadrový arzenál. Zaujímavé je, že program sa roku 1987 skončil na popud americkej vlády Ronalda Reagana. USA taiwanské tajomstvá prezradil inžinier a plukovník Čchang Sen-i, ktorý spolupracoval s CIA. Podľa washingtonského Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť sa Reaganova vláda obávala, že jadrový program by mohol skomplikovať prechod Taiwanu k demokracii. „Nebola to zrada. Rozhodol som sa poskytnúť informácie CIA, pretože si myslím, že to bolo dobré pre obyvateľov Taiwanu. Áno, medzi Čínou a Taiwanom bol politický boj, ale vývoj takejto smrtiacej zbrane bol pre mňa nezmyselný,“ povedal nedávno Čchang pre televíziu CNN.