O použití GBU-57 sa špekuluje v súvislosti s izraelskými útokmi na iránske jadrové zariadenia. S touto bombou by však neudrel židovský štát, ale Američania, ktorí ju vyvinuli, ich armáda má v arzenáli tieto bomby od roku 2011. Nasadenie GBU-57 závisí od rozhodnutia šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, ktorý nevylučuje, že priamo podporí svojho spojenca na Blízkom východe v jeho útokoch na islamskú republiku.
GBU-57 dokáže uniesť iba jedno bojové lietadlo, ktorým je americký strategický bombardér B-2 Spirit. Táto bomba slúži na presné ničenie najhlbších bunkrov. Predpokladá sa, že v úkryte niekoľko desiatok metrov pod zemou sa nachádza iránsky náboženský líder ajatolláh Alí Chameneí. Trump nevylúčil, že by sa mohol stať terčom. Bomba by sa dala použiť tiež pri likvidácii kľúčového iránskeho objektu na obohacovanie uránu, o čom ešte bude reč.
Zničujúca americká bomba s presným navádzaním na cieľ sa zavŕta do hĺbky 60 – 90 metrov (prienik ovplyvňuje terén pod zemou), potom jej hlavica exploduje. Keď sa použije na rovnakom mieste opakovane, po prvom údere sa pochopiteľne môže dostať ešte hlbšie.
Američania testovali prvýkrát GBU-57 v roku 2007 (o štyri roky bombami tohto typu vybavili svoju armádu, o čom už bola zmienka). Keby ju Trump naozaj použil proti Iránu, bola by to jej premiéra v reálnom ozbrojenom konflikte.
Bombardéry B-2 Spirit majú dolet 11-tisíc kilometrov, pri tankovaní paliva vo vzduchu dokážu preletieť až 18,5-tisíca kilometrov. Fakticky sú schopné udrieť kdekoľvek na svete bez potreby medzipristátia. Do oblasti Blízkeho východu USA už presunuli tankovacie lietadlá, takže B-2 Spirit by mohol bez problémov absolvovať zničujúcu misiu aj po štarte zo základne vo veľkej vzdialenosti.

Kam by bomba spadla, keby Trump vydal rozkaz zaútočiť s ňou? Keď je reč o iránskom jadrovom programe, tak by to asi bolo Fordo, ktoré sa nachádza neďaleko posvätného šiitskeho mesta Kóm vzdialeného necelých 100 kilometrov od Teheránu. Fordo by sa dalo označiť za srdce iránskeho atómového programu. Síce je menšie v porovnaní s podobným objektom v Natanzi, kde už Izraelčania útočili, ale nemenej významné.
Predpokladá sa, že Irán začal budovať jadrové stredisko vo Forde okolo roku 2006 (možno však už o dva roky skôr), jeho existenciu priznal až v roku 2009. Z vlastnej vôle o tom neinformoval, prezradili ho satelitné snímky podozrivých stavebných prác. „Objekt sa nachádza 80 metrov pod zemským povrchom, pod skalným masívom. Chráni ho protivzdušná obrana iránskej a ruskej výroby," napísala agentúra AP. „Na satelitných záberoch sa dá zbadať päť tunelov vedúcich do hôr, rozsiahla podporná konštrukcia a široké bezpečnostné pásmo," poznamenala televízia CNN.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) uviedla, že Izrael útočil na Fordo, ale podľa všetkého nedokázal objekt pod zemou poškodiť (možno však už zlikvidoval tamojšiu protivzdušnú obranu). Bomba typu GBU-57 by to s veľkou pravdepodobnosťou zvládla. Veľké podozrenie, že Fordo neslúži výhradne na mierové účely, dal opakovane najavo nielen Izrael, ale v roku 2009 aj vtedajší prezident USA: „Veľkosť a konfigurácia tohto objektu nie je v súlade s mierovým programom," upozornil Barack Obama.
Keď svet zistil, že objekt vo Forde sa stáva realitou, Irán poskytol informáciu pre MAAE, že s výstavbou sa ešte len začína. Opak bol však pravdou. Americký expert na globálnu energetiku Richard Nephwe povedal pre denník New York Times, že odhaduje, že Fordo môže slúžiť pre vybudovanie až 3-tisícov centrifúg. „Nedá sa zničiť zo vzduchu, potrebná by bola pozemná operácia," dodal v narážke na kapacity izraelskej armády. Samozrejme, že inak by to vyzeralo, keby tam padli bomby typu GBU-57…
