1212. deň: Putin sa stretne aj so Zelenským, ale až na záver. Taurusy vojnu nezmenia, len zničia vzťahy s Nemeckom, tvrdí

Čítajte aj 1211. deň: Merz nesúhlasí s Trumpom, že Rusko nemali vyhodiť z G8: Pre Putina pri tomto stole nie je miesto

**22:58 Lotyšský parlament Saeima schválil návrh zákona, ktorý zakazuje ruským a bieloruským občanom nákup nehnuteľností v krajine. Zákaz sa vzťahuje aj na právnické osoby so sídlom v dvoch susedných krajinách. TASR o tom píše podľa agentúry DPA.

Vláda toto opatrenie odôvodnila zdôraznením hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickým nezávislým štátom podporujúcim Ukrajinu. Nadobúdanie nehnuteľností v iných krajinách považuje Riga za nástroj ruského vplyvu a súčasť hybridnej vojny.

Rusko tiež využilo prítomnosť ruskojazyčných občanov v zahraničí ako zámienku na vojnu a ospravedlňovalo svoje vojenské akcie ochranou svojich občanov, uvádza sa vo vyhlásení parlamentu.

Lotyšsko má pozemnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom a na jeho území žije veľká ruskojazyčná menšina. Členská krajina EÚ a NATO sa cíti ohrozená Moskvou najmä po ruskej invázii na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. V dôsledku invázie vláda v Rige už do značnej miery pozastavila vydávanie víz a povolení na pobyt pre ruských občanov.

22:23 Severná Kórea zvažuje vyslanie až 25-tisíc pracovníkov do Ruska, aby pomohli s masovou výrobou útočných dronov typu Šáhid. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedol to vo štvrtok japonský verejnoprávny vysielateľ NHK s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje na Západe a v Rusku.

Severokórejskí pracovníci by boli vyslaní do špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga v ruskej Tatárskej republike, kde Moskva má závod na produkciu dronov. Pchjongjang údajne na oplátku žiada o výcvik v obsluhe dronov.

Drony Šáhid sú známe svojou nízkou cenou a schopnosťou niesť veľké množstvo výbušnín. Rusko ich na útoky na ukrajinské mestá využíva už od konca roka 2022.

16:33 Dánsko bude pokračovať v prípravách Ukrajiny na členstvo v Európskej únii napriek tomu, že Maďarsko blokuje rokovania. Vo štvrtok to oznámila ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Dánsko od 1. júla preberá šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ. „Žiaľ, Maďarsko (rokovania) blokuje a my sa snažíme vyvinúť čo najväčší tlak a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina pokračovala v potrebných reformách,“ povedala Bjerreová na tlačovej konferencii v Kodani.

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že vstup Ukrajiny do EÚ by zničil maďarských farmárov a poškodil ekonomiku. Kyjev pritom už začal potrebné reformy a je pripravený urýchliť rokovania, pripomína Reuters.

15:18 Rusko a Ukrajina si vo štvrtok v súlade s dohodou z mierových rokovaní v Istanbule vymenili ďalšiu skupinu vojnových zajatcov. Jedna ani druhá strana zatiaľ neoznámili ich počet, píše TASR podľa agentúry AFP.

„Naši ľudia sa vracajú domov z ruského zajatia,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach. Ukrajinský úrad, ktorý dohliada na takéto výmeny, doplnil, že ide o vážne chorých a zranených vojakov. Väčšinu z nich zajali už v prvých mesiacoch ruskej invázie, ktorá sa začala vo februári 2022. Podľa Kyjeva sa u nich objavili „vážne zdravotné ťažkosti a ochorenia“ vrátane dystrofie, vredov, problémov so zrakom, porúch pohybového aparátu a kardiovaskulárnych ochorení.

Najnovšiu výmenu potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany a zverejnilo fotografie vojakov zahalených do ruských vlajok, ako pri príchode jasajú a mávajú. Zelenskyj zverejnil obdobné fotografie prepustených Ukrajincov, usmievajúcich sa, plačúcich či volajúcich svojim blízkym.

15:12 Témami tretieho kola rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule by mohla byť výmena vojnových zajatcov a ruské memorandum k možnostiam ukončenia štvrtý rok trvajúcej vojny medzi oboma krajinami. Dnes to podľa ruskojazyčného servisu BBC povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podmienky pre ukončenie konfliktu predložilo Rusko Ukrajine počas druhého kola rozhovorov začiatkom mesiaca, Kyjev ich označil za súbor starých ultimát.

„Ide o pokračovanie humanitárnych výmien, prepúšťanie zajatcov, pokračovanie výmen tiel padlých,“ povedal Peskov. „Samozrejme si budeme musieť vymeniť názory na reakciu na návrhy memoranda,“ dodal.

13:30 Ruský vodca Vladimir Putin prvýkrát priznal, že má vnučku. Tvrdí, že hovorí plynule po čínsky a má doučovateľa z Pekingu. Šéf Kremľa hovoril o narastajúcom záujme o čínsky jazyk v Rusku. Poznamenal, že čínštinu sa učila aj jeho dcéra.

Čítajte viac Putin prvýkrát priznal, že má vnučku. Vraj hovorí plynule po čínsky

11:44 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Moskva nepovažuje vyzbrojovanie NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu. Rusko je podľa neho sebestačné, pokiaľ ide o zaistenie vlastnej bezpečnosti, píše TASR podľa správ agentúr DPA a Reuters.

„Neustále zdokonaľujeme naše ozbrojené sily a obranné schopnosti. Čokoľvek NATO robí, samozrejme, vytvára určité hrozby, ale my zastavíme všetky tieto hrozby, ktoré sa objavia,“ povedal šéf Kremľa zástupcom medzinárodných tlačových agentúr pri príležitosti Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF).

Podľa Putina nemá zmysel akékoľvek prezbrojovanie a zvyšovanie rozpočtu na päť percent HDP členských krajín NATO.

Ruský prezident konštatoval, že zvyšovanie rozpočtu krajín NATO nikomu neprospeje a vytvoria tým ďalšie riziká. „Myslím si, že je to úplne iracionálne a nezmyselné. A, samozrejme, z Ruska nepochádzajú žiadne hrozby. To sú jednoducho nezmysly,“ povedal Putin, ktorý podľa DPA vyvrátil tvrdenia predstaviteľov Západu, že Rusko by napadlo krajinu Aliancie. „Je mýtus, že Rusko sa pripravuje na útok na Európu alebo štáty NATO,“ uzavrel Putin.

9:58 Argentína v stredu oznámila, že odhalila ruskú špionážnu sieť pôsobiacu na svojom území, ktorá sa snažila viesť dezinformačnú kampaň proti tamojšej vláde. TASR o tom informuje na základe štvrtkových správ agentúr DPA a AFP.

Sieť známa pod názvom La Compaňía (spoločnosť) sa mala v Argentíne snažiť „zoskupovať osoby lojálne voči ruským záujmom s cieľom viesť dezinformačné kampane a operácie proti argentínskemu štátu,“ uviedol v stredu hovorca argentínskej vlády Manuel Adorni.

La Compaňía je údajne financovaná Kremľom a prepojená s tzv. Projektom Lachta, a síce ruskou dezinformačnou kampaňou na sociálnych sieťach, ktorú spustil medzičasom už zosnulý ruský oligarcha Jevgenij Prigožin a stala sa známou vďaka vyšetrovaniu v USA v roku 2018.

Sieť v Argentíne údajne viedol ruský občan Lev Konstantinovič Andriašvili spolu so svojou manželkou Irinou Jakovenkovou, taktiež Ruskou. Podľa argentínskej tajnej služby SIDE i vyjadrení Adorniho, nadviazal pár v krajine kontakty, dostával a distribuoval finančné prostriedky určené na šírenie dezinformácií.

Dvojica podľa slov Adorniho vytvárala a šírila dezinformačný obsah na sociálnych sieťach, ovplyvňovala miestne občianske či mimovládne organizácie, vytvárala tzv. fokusové skupiny s Argentínčanmi a pre Rusko získavala politické informácie.

9:17 Rusko už viac než tri mesiace odmieta americký a ukrajinský návrh na bezpodmienečné zastavenie bojov na Ukrajine, uviedol vo štvrtok Kyjev. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Je to presne 100 dní, čo Ukrajina bezpodmienečne prijala mierový návrh USA na úplné zastavenie paľby, ukončenie zabíjania a pokračovanie v skutočnom mierovom procese. Je to presne 100 dní, čo Rusko odmieta tento základný prvý krok k mieru,“ uviedol vo vyhlásení ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Priame rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska o prímerí prebehli doposiaľ v dvoch kolách v tureckom Istanbule. Posledné kolo sa uskutočnilo 2. júna.

8:36 V Rusku začal prekvitať „obchod so smrťou“. Straty ruskej armády na ukrajinskom fronte sú také vysoké, že každý mesiac potrebuje naverbovať 30– až 40-tisíc vojakov. Z prieskumov pritom vyplýva, že to rodinám príliš neprekáža – až 40 percent Rusov by podporilo, aby ich príbuzný či blízky priateľ narukoval. Ako je to možné? Šéf Kremľa Vladimir Putin si ich jednoducho kupuje. Rodina, ktorej člen padne vo vojne, dostane neraz vyššie odškodné, ako by dotyčný v živote zarobil.

Čítajte viac Putinov obchod so smrťou. Ak zomrie ruský vojak, rodina zbohatne

6:25 Ruský prezident Vladimir Putin je ochotný rokovať s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ak mu zavolá. Putin tiež podľa agentúry Reuters spochybnil možnosť, že by Nemecko mohlo byť sprostredkovateľom v riešení konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. Uviedol tiež, že ak by Nemecko dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus, považovalo by to Rusko za priame zapojenie Nemecka do vojny. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, a to aj vďaka západnej pomoci vrátane tej nemeckej.

„Ak spolkový kancelár chce zavolať a konať, už som to povedal veľakrát, tak my neodmietame žiadny kontakt. Sme na to vždy otvorení, "povedal Putin. Poznamenal, že to boli európski partneri, kto s Ruskom prerušil kontakt. "V určitom momente, keď sa naši európski partneri rozhodli uštedriť nám strategickú porážku na bojisku, tak tieto kontakty sami zastavili,“ uviedol.

Putin ďalej povedal, že pochybuje o tom, že by Nemecko mohlo ako prostredník prispieť k rokovaniam s Ukrajinou viac ako Spojené štáty. „Prostredník musí byť neutrálny. A keď vidíme nemecké tanky a leopardy na bojisku a teraz pozeráme na to, že spolková republika zvažuje dodanie taurusov k útokom na ruské územie s využitím nielen techniky, ale aj dôstojníkov bundeswehru, tak to samozrejme vyvoláva otázky,“ uviedol Putin.

5:55 Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený stretnúť sa so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, avšak iba počas „záverečnej fázy“ rokovaní o ukončení viac ako tri roky trvajúceho konfliktu. Povedal to vo štvrtok novinárom z popredných svetových agentúr vrátane DPA a AFP na stretnutí, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF) zorganizovala ruská štátna agentúra TASS.

„Povedal som, že som pripravený stretnúť sa s každým, vrátane Zelenského. To nie je problém – ak ukrajinský štát dôveruje niekomu konkrétnemu, že bude viesť rokovania, môže to byť, preboha, aj Zelenskyj,“ vyhlásil Putin.

„Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu,“ pokračoval Putin. Dodal však, že sa tak stane až v „nejakej záverečnej fáze, aby sme tam nesedeli a donekonečna niečo nerozdeľovali, ale aby sme to ukončili.“

Otázkou pre Rusko však podľa neho je to, kto nakoniec podpíše mierovú dohodu. „Podpísať to musia legitímne autority. Inak príde niekto ďalší … a všetko to vyhodí do koša. Ale to nie je možné, riešime vážne problémy,“ konštatoval šéf Kremľa.

Putin opakovanie spochybňuje Zelenského legitimitu, keďže jeho päťročné funkčné obdobie sa skončilo minulý rok. Ukrajinská vláda však zdôrazňuje, že pre stanné právo sa nemôžu konať voľby a Zelenskyj má naďalej všetky právomoci.

„Musíme nájsť riešenie, ktoré by nielen ukončilo súčasný konflikt, ale vytvorilo aj podmienky, aby sa zabránilo opakovaniu podobných situácií v dlhodobom horizonte,“ povedal Putin.

Podporil tiež pokračovanie priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Rozhovory, ktoré sa tento rok konali dvakrát v Istanbule vďaka sprostredkovaniu tureckej vlády, majú pokračovať po 22. júni. Nedávne stretnutia priniesli podľa Putin výsledky v humanitárnej oblasti vrátane výmeny väzňov a padlých vojakov.

Putin tiež povedal, že ruské sily majú na Ukrajine „strategickú výhodu“ a neustále postupujú pozdĺž celej línie kontaktu. Deje sa tak každý deň „a postup bude pokračovať“. Straty ukrajinských ozbrojených síl na bojisku podľa neho prevyšujú úroveň mobilizácie. Konštatoval tiež, že ak sa Rusku nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami.

Putin vyhlásil, že ak Nemecko poskytne Ukrajine svoje rakety dlhého doletu Taurus, „úplne“ to zničí bilaterálne vzťahy a nebude to mať žiadny vplyv na priebeh ruskej ofenzívy: „Každý vie, že ak sa to stane, neovplyvní to priebeh bojov. To neprichádza do úvahy. Ale úplne to zničí naše vzťahy“. Putin dodal, že tieto rakety nemožno použiť bez pomoci nemeckých vojakov, čo by znamenalo, že „nemecká armáda zasiahne ruské územie nemeckými raketami“.

Ruský prezident s novinármi hovoril aj o zbrojení NATO. Aliancia sa k väčším výdavkom na obranu rozhodla práve v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. „Vyzbrojovanie NATO nepovažujeme za hrozbu pre Ruskú federáciu, pretože vo veciach bezpečnosti sme sebestační. A neustále zlepšujeme naše ozbrojené sily a obranné kapacity,“ uviedol Putin.

Putin však uviedol, že kroky NATO síce znamenajú isté hrozby, ale Rusko je schopné ich zastaviť. „Niet o tom pochýb. V tejto veci akékoľvek vyzbrojovanie a zvyšovanie rozpočtu na päť percent HDP krajín NATO nedáva žiadny zmysel,“ povedal.

Aliančné krajiny chcú v reakcii na ruskú agresiu navýšiť výdavky na zbrojenie z existujúceho cieľa vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) na päť percent. Plán počíta s tým, že 3,5 percenta budú priame výdavky na armádu a 1,5 percenta budú investície spojené s bezpečnostnou, ako sú infraštruktúra či kybernetická bezpečnosť.