Cieľom zmien v zákone o sámskom parlamente je zosúladiť legislatívu, ktorou sa toto zhromaždenie riadi, so záväzkami Fínska v oblasti ľudských práv. Zmeny upravujú volebný systém Sámov i kritériá pre účasť v takýchto voľbách. Zároveň sa nimi objasňuje povinnosť fínskych orgánov konzultovať so Sámami záležitosti, ktoré sa ich týkajú.
Úradujúci predseda sámskeho parlamentu Tuomas Aslak Juuso AFP povedal, že dlho očakávaná reforma obsahuje dôležité prvky, ktoré „posilňujú právomoci sámskeho ľudu rozhodovať o svojom vlastnom spravovaní“. Dodal, že Sámovia vo Fínsku už vyše 14 rokov bojujú za to, aby mali svoj vlastný „slobodný hlas“.

Reforma reaguje na dlhodobú kritiku zo strany Organizácie Spojených národov, ktorá tvrdila, že Fínsko doterajším zákonom porušovalo práva Sámov. Išlo pritom o kritéria uplatňované voči voleným zástupcom do ich zhromaždenia, ktoré boli príliš široké. Po novom musí byť materinským jazykom daného kandidáta jeden zo sámskych, prípadne aspoň niektorého z jeho predkov – rodiča, prarodiča či praprarodiča.
Vo Fínsku žije približne 10 500 pôvodných Sámov, ktorí hovoria troma rozdielnymi sámskymi jazykmi. Okrem toho žije toto etnikum koncentrovane aj v severných častiach Nórska, Ruska či Švédska.

Celosvetovo sa počet Sámov odhaduje na 75-tisíc až 100-tisíc, hoci mnohí z nich žijú aj mimo uvádzaných oblastí.
Vo fínskej časti Laponska majú právo prijímať politické rozhodnutia týkajúce sa svojej kultúry a jazyka. Ich hlavným rozhodovacím orgánom je tam práve sámsky parlament.
