Minister obrany Israel Kac označil Chameneího doslova za novodobého Hitlera, ktorý už nesmie zostať nažive. „Diktátor, ktorý vedie krajinu, ako je Irán, si stanovil za svoj cieľ zničenie Izraelu. Tento strašný zámer nesmie vyjsť," pokračoval Kac.
Inými slovami sa do ajatolláha obul Réza Pahlaví, syn iránskeho panovníka Mohammada Pahlavího, ktorého v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia: „Islamská republika dospela k svojmu koncu, nachádza sa v procese rozpadu. Chameneí sa ako vydesená krysa skryl do podzemia," napísal na sociálnej sieti X a vyzval Iráncov, aby vyšli do ulíc, od čoho si sľubuje pád režimu.
Odkiaľ Chameneí pochádza, ako vyzerala jeho cesta k moci a potom narábanie s ňou? Na jeho webovej stránke sa dá o ňom dozvedieť, že vyrastal v chudobných pomeroch: „Niekedy sme mali na večeru len chlieb a hrozienka. Náš dom mal rozlohu okolo 65 štvorcových metrov, tvorila ho jediná izba a pochmúrna pivnica." Jeho otec bol duchovný. „Keď ho niekto prišiel navštíviť, aby sa s ním poradil o problémoch, rodina sa musela presunúť do suterénu," pokračoval Chameneí.
O niekoľko rokov nejakí ľudia (zrejme moslimskí veriaci) urobili zbierku, vďaka ktorej otec mohol kúpiť priľahlý pozemok a postaviť na ňom dve izby ako doplnok k malému domu. Zjavne si to vyžadovala existencia viacčlennej rodiny. Chameneí bol druhý najstarší z ôsmich detí. Narodil sa a vyrastal v Mašhade, čo je druhé najväčšie mesto v Iráne. Nachádza sa ďaleko od Teheránu: vzdialené je od neho až 850 kilometrov.
Chameneí študoval teológiu, pričom už v ranej v mladosti sa stal odporcom svetského šacha z vládnucej dynastie Pahlavíovcov (titul šach sa používal v Iráne pre monarchov). „Prvé iskry týkajúce sa islamských revolučných myšlienok a povinnosti bojovať proti šachovmu despotizmu a jeho britským podporovateľom zažiarili v mojej duši, keď som mal 13 rokov," ozrejmil na svojej webovej stránke. Bolo to v roku 1952, keď do Mašhadu prišiel rečniť duchovný Navvab Savafi, ktorého o štyri roky popravili po jeho neúspešnom atentáte na predsedu vlády Husajna Alu.
O necelé tri desaťročia sa Chameneímu splnil sen: v januári 1979 šach utiekol do zahraničia, vo februári sa k moci dostali islamskí revolucionári. Duchovným vodcom Iránu sa stal ajatolláh Rúholláh Chomejní, Chameneí patril medzi jeho hlavných dôverníkov. Chomejní sa mu odvďačil tým, že mu umožnil, aby ho v auguste 1981 zvolili za prezidenta. Veľa však nechýbalo, aby sa ním nestal: v júni toho roku prežil atentát, keď vybuchla bomba skrytá v zvukovom nahrávacom zariadení. K explózii došlo pri modlitbe v mešite. Odvtedy má Chameneí čiastočnej ochrnutú pravú ruku.
Keď Chomejní zomrel, v júni 1989 imámovia zvolili za nového duchovného lídra Chameneího. V tom istom roku naposledy cestoval do zahraničia (ešte ako prezident). Znamená to, že 36 rokov, čo je pri moci, ani raz neprekročil iránske hranice.
Jeho posledná zahraničná cesta v roku 1989 viedla do Pchjongjangu. Vtedajší severokórejský diktátor Kim Ir-sen mu pripravil veľkolepé privítanie: počkal ho na letisku, odkiaľ sa presunuli v kabriolete do centra mesta, pričom cestu im lemovali davy miestnych obyvateľov. Kim udelil jeden deň voľna pracujúcim i žiakom, aby milión Severokórejčanov mohlo pozdraviť ajatolláha.
Čítajte viac Chameneí mal byť už mŕtvy, Trump však povedal nie. Izrael prezradil svoje ciele
Paradox, že ateistický komunistický režim vítal silného vyznávača islamu? V skutočnosti nie. Kim totiž rôznymi spôsobmi (vrátane dodávok zbraní) podporoval režim v Teheráne počas iránsko-irackej vojny, ktorá trvala od septembra 1980 až do augusta 1988. Krajina na Kórejskom polostrove to robila, aby získala tvrdé valuty a s Iránom ju spájal spoločný nepriateľ: Západ, ktorý, mimochodom, v tom čase podporoval irackého vládcu Saddáma Husajna. Spojenectvo s dynastiou Kimov pretrvalo aj v ostatných viac ako troch desaťročiach.
Hassan Námí, ktorý Chameneího sprevádzal ako člen delegácie, neskôr napísal, že vtedajšieho iránskeho prezidenta fascinoval severokórejský režim: „Ohúrilo ho, že všetko tam fungovalo ako hodinky, zaujalo ho, že jednotlivec sa tam takpovediac rozplynul v kolektíve symbolizovanom vodcom Kimom." Slovo o fungovaní zjavne súviselo s tým, ako diktátor kontroloval dianie v štáte. Námí poznamenal, že Chameneí videl v Kimovom režime ideálne politické zriadenie s tým, že jediné, čo mu v ňom chýbalo, bol náboženský obsah. S ním sa však doma mohol ľahko pohrať, keď nahradil Chomejního, pretože k oficiálnemu názvu Iránu patrí označenie islamská republika.
Benjamin Dodman, analytik serveru France 24, napísal, že Chameneí si zobral ponaučenie z iránsko-irackej vojny: „Pretrvávajúca trauma z tejto vojny ho presvedčila k vybudovaniu koalície síl v regióne, ktorá by sa zapojila do asymetrickej vojny, a čo je kľúčové, odradila by nepriateľov Iránu od priameho útoku na jeho územie. Pre ďalšie odstrašenie sa islamská republika ponáhľala s výstavbou kapacít na výrobu rakiet. Získala to, čo sa považuje za najväčší raketový arzenál v regióne."
Chameneí stavil na spojenectvo s radikálnymi hnutiami Hamas a HIzballáh, ktoré nenávidia Izrael, a tiež na súčinnosť s režimom v Sýrii. Po páde sýrskeho diktátora Bašara Asada a po silných úderoch židovského štátu na militantov oboch zmienených hnutí sa však pozícia Chameneího oslabila. Dodman túto skutočnosť spája s tým, že Izrael sa teraz mohol odhodlať uskutočniť vzdušné údery priamo na iránskom teritóriu.
V zahraničnej politike sa Chameneí rozhodol pozerať takpovediac na dva svety na zemeguli: „Protizápadná vízia sa odzrkadľuje v celkovej koncepcii Chameneího, založená je na islamistickom postoji a na myšlienke, že islam a Západ sú prirodzene nezlučiteľné," podotkol na svojom blogu sociológ iránskeho pôvodu Farhad Chosrochavar, ktorý žije vo Francúzsku. Dlhotrvajúce a opakované radikálne názory tohto ajatolláha, respektíve aj jeho odpor proti reformám v Iráne, slová sociológa jednoznačne potvrdzujú.