Viaceré svetové médiá i politickí analytici už rozoberajú, aké sú možnosti ďalšieho vývoja izraelsko-iránskeho konfliktu. Jedným zo scenárov, o ktorom sa čoraz viac hovorí, je, že sa Spojené štáty rozhodnú zapojiť do vojny.
Ako už Pravda informovala, vo Washingtone nastal rozkol medzi dvoma politickými tábormi. „Jastrabi“, ktorí sú za rázne kroky, šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa prehovárajú, aby súhlasil s nasadením amerických vojsk proti Iránu, kým tzv. izolacionisti pripomínajú jeho volebné sľuby, že sa sústredí len na Ameriku a nezatiahne ju do ďalšej vojny v zámorí.
Trump sa napokon i v minulosti chválil tým, že jeho vláda nikdy vojnu nezačala, a rád sa štylizuje do postavy mierotvorcu.

Môžem a nemusím
Napriek tomu to vyzeralo, že sa začína prikláňať na stranu „jastrabov“. Podľa portálu Axios ho už Izrael žiadal, aby sa USA pridali k boju.
Vďaka americkému letectvu a ťažkým bombám, aké židovskému štátu chýbajú, by sa v takom prípade podarilo zničiť aj iránske zariadenie na obohacovanie uránu vo Fordú, kde sú priestory ukryté v hĺbke 80 až 90 metrov.
Šéf Bieleho domu by podľa odborníkov americký útok povolil, keby si bol istý, že povedie k víťazstvu. Už dávnejšie vyhlásil, že chce, aby Teherán kapituloval.
„Trump nechce, aby ho odsunuli do úzadia. Ak Izrael dosiahne vojenské víťazstvo, chce si aj on za to pripísať zásluhy,“ vysvetlil pre nemecký časopis Stern Trumpov bývalý bezpečnostný poradca John Bolton.
Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí USA včera vystríhal pred zasahovaním do konfliktu.
„Ak chcú Spojené štáty aktívne vstúpiť do hry v prospech sionistického režimu, Irán bude musieť použiť všetky nástroje, aby agresorom udelil lekciu a zároveň bránil svoju národnú bezpečnosť,“ odkázal.
Islamský štát by na úder USA mohol odpovedať útokom na americké ciele na Blízkom východe, ako sú tábory špeciálnych jednotiek v Iraku, vojenské základne v Perzskom zálive či diplomatické misie.
Po vojenskej stránke by sa spojeným izraelsko-americkým silám nevyrovnal, no vstup USA do vojny by predstavoval riziko veľkej eskalácie s ničivými následkami.
Trump pritom stále mlčí o tom, či chce bojovať proti Iránu. „Môžem to spraviť, nemusím to spraviť. Nikto nevie, čo spravím,“ vyhlásil pred novinármi.

Znova sa však ukázala jeho nepredvídateľnosť a charakteristické zmeny v názoroch. Kým v stredu sa ešte zdalo, že je americkej armáde ochotný dať zelenú na útok proti Iránu, vo štvrtok sa už vyjadroval oveľa opatrnejšie. Na rozhodnutie, či sa USA zapoja do konfliktu, si vybral dvojtýždňovú lehotu.
"Vzhľadom na to, že je veľká šanca na vyjednávanie, ktoré sa v blízkej budúcnosti môže, ale nemusí uskutočniť, o tom, či do toho pôjdeme alebo nie, rozhodnem v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov,“ prečítala vo štvrtok novinárom jeho stanovisko tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová.
Ako upozornila, Trump by uprednostnil diplomatické riešenie, no po konzultácii s Radou národnej bezpečnosti zvažuje i vojenskú intervenciu USA, aby zabránil Iránu získať jadrovú zbraň.
"Prezident dal jasne najavo, že chce vždy presadzovať diplomaciu, ale verte mi, že sa nebojí použiť silu v prípade potreby,“ uistila Leavittová.
Ústupky = kapitulácia?
Ako uviedol vedúci pracovník Inštitútu pre Blízky východ (MEI) Paul Salem, iba vzdušné útoky pád islamského vedenia v Iráne nezabezpečia.
„Zmena režimu by si vyžadovala buď rozsiahlu inváziu, ktorá nie je v pláne, alebo masové domáce povstanie, ktoré je v blízkom čase nepravdepodobné,“ napísal v analýze na portáli MEI.
Irán by tak mohol prežiť, keby súčasné útoky jednoducho vydržal a snažil by sa zachovať základné štruktúry režimu. Podľa Salema by to bol podobný vývoj ako v Iraku po prvej vojne v roku 1991, keď sa ešte režim Saddáma Husajna nezrútil, alebo v prípade Sýrie v roku 2012.
V oboch štátoch vtedy režim zostal pri moci, ale výrazne oslabený. V priebehu ďalších rokov by to v Iráne mohlo viesť k jeho definitívnemu kolapsu.

Vylúčiť nemožno ani to, že sa predsa len nájde diplomatické riešenie, no pre Teherán by znamenalo veľké straty. Ako Salem objasnil, Irán by musel uspokojiť Trumpa i Netanjahua.
S obohacovaním uránu by bol určite koniec, Izrael by zrejme trval aj na rozpustení regionálnych milícií v Libanone či v Jemene. „Pre islamskú republiku by také ústupky znamenali kapituláciu,“ zdôraznil.
Ďalšou možnosťou je, že keď Izrael alebo USA zničia zariadenia na obohacovanie uránu, čo je podľa Salema už iba otázkou času, izraelské útoky poľavia a konflikt pôjde takpovediac „do stratena“.

Možno by sa dalo dohodnúť i nejaké prímerie, tak ako vlani medzi Izraelom a Hizballáhom. Situácia by sa upokojila, ale Teherán by tak či tak prehral.
„Izrael prekreslil mapu regiónu. Islamská republika, kedysi impozantný a ambiciózny regionálny aktér, sa rýchlo stáva obkľúčenou a degradovanou mocnosťou. Je pravdepodobné, že v krátkodobom horizonte prežije, no v akej forme, zostáva nejasné,“ zhodnotil analytik MEI.