1213. deň: Ruské drony napadli Charkov, Odesu a Sumy. Rusko je existenčnou hrozbou pre Nemecko i celú Európu, tvrdí Bundeswehr

Čítajte aj 1212. deň: Putin sa stretne aj so Zelenským, ale až na záver. Taurusy vojnu nezmenia, len zničia vzťahy s Nemeckom, tvrdí

**22:52 Nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr) označili Rusko za „existenčnú hrozbu“ pre krajinu i pre celú Európu. Informáciu priniesol týždenník Der Spiegel s odvolaním sa na najnovší utajovaný strategický dokument armády, píše TASR na základe piatkovej správy agentúry Reuters.

Podľa dokumentu Kremeľ údajne prispôsobuje svoje priemyselné i riadiace štruktúry „špeciálne na plnenie požiadaviek na rozsiahly konflikt proti Severoatlantickej aliancii do konca tohto desaťročia“.

„Rusko sa preukázateľne pripravuje na konflikt s NATO, a to najmä posilňovaním jednotiek na západe Ruska na hraniciach s NATO,“ píše Der Spiegel citujúc oficiálny dokument, podľa ktorého by Rusko mohlo mať do budúceho roka v aktívnej službe približne 1,5 milióna vojakov.

Dokument uvádza, že Nemecko dokáže takejto hrozbe čeliť jedine „dôsledným rozvojom svojich vojenských a celospoločenských spôsobilostí“. Der Spiegel tvrdí, že na stratégii pracovali zástupcovia armády a experti posledných 18 mesiacov s cieľom vypracovať návod pre budúce smerovanie nemeckej armády.

Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti

Kancelár Friedrich Merz nedávno podporil ideu amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť výdavky krajín NATO na obranu na päť percent HDP.

17:32 Zdroje, ktoré umožnili ruskej ekonomike v ostatných dvoch rokoch rásť napriek rozsiahlej vojne proti Ukrajine a medzinárodným sankciám, sú teraz vyčerpané. Povedala do na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre guvernérka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál The Moscow Times.

„Zaznamenali sme počas dvoch rokov pomerne vysoký rast, pretože boli zapojené nevyužité zdroje,“ povedala Nabiullina s odkazom na pracovnú silu, výrobnú kapacitu, kapitálové rezervy bankového systému a ruský Fond národného bohatstva, ktorý ruská vláda používa na zaplátanie rozpočtových dier a financovanie megaprojektov v hodnote biliónov rubľov.

Čítajte viac Slová ministra, ktoré Putina nepotešia. Rusko je na prahu recesie, od národnej banky žiada „trochu lásky“

„Teraz musíme pochopiť, že mnohé z týchto zdrojov sú skutočne vyčerpané,“ dodala Nabiullina. Nezamestnanosť v Rusku klesla na historické minimum 2,3 %. Zároveň masová emigrácia a mobilizácia mužov do vojny spôsobili, že ruskej ekonomike chýbajú dva milióny pracovníkov. Likvidné aktíva ruského Fondu národného bohatstva od začiatku vojny klesli na tretinu. Zisky firiem v Rusku sa v marci znížili o tretinu a v ropnom a plynárenskom sektore až o polovicu a rast priemyslu sa takmer zastavil.

Čítajte viac Rusko sa o kapituláciu Ukrajiny nesnaží, prekvapil Putin. Hneď ale dodal: Je to náš národ. Sybiha: Vyšinuté výroky zločinca

15:12 V dôsledku útokov Ruska na ukrajinské energetické zariadenia plánuje Ukrajina zvýšiť dovoz zemného plynu do konca tohto roka zhruba šesťnásobne. Údaje, ktoré zverejnila ukrajinská vláda v piatok, priniesla agentúra DPA.

Ukrajina plánuje doviezť tento rok minimálne 4,6 miliardy kubických metrov (m3), povedal na pôde parlamentu ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Ukrajina zatiaľ podpísala kontrakty na dovoz 2,9 miliardy m3 suroviny.

Na základe údajov z roku 2023 spotrebováva Ukrajina ročne približne 19 miliárd m3 plynu. V roku 2022 doviezla krajina 1,2 miliardy m3 suroviny, vlani však iba 0,7 miliardy m3. Tento rok sa dopyt výrazne zvýšil. Čiastočne pre ruské útoky a čiastočne v dôsledku toho, že potom, ako začiatkom roka prestala platiť dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, musí Ukrajina zabezpečovať technický plyn pre svoj systém plynovodov, aby v ňom udržala tlak. Podľa štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz ruské útoky na energetické zariadenia, najmä vo februári, ovplyvnili približne 50 % ukrajinskej produkčnej kapacity.

Dodávky plynu si Kyjev zabezpečuje prostredníctvom susedných štátov – Slovenska, Poľska a Maďarska. Časť plynu dostáva z Nórska a ďalší objem suroviny očakáva z USA, a to prostredníctvom LNG terminálov v Grécku.

Zdroje z energetického priemyslu však predpokladajú, že časť plynu dodávaného na Ukrajinu je ruského pôvodu. Surovina je najskôr dodaná prostredníctvom plynovodu TurkStream cez Čierne more do Turecka a následne cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko putuje na Ukrajinu.

Čítajte viac Saková: Slovensko bude mať na ďalšiu zimnú sezónu dostatok plynu v zásobníkoch

15:06 Predstavitelia ruskej vlády a centrálnej banky sa rozchádzajú v názoroch, ako podporiť ekonomiku, keďže jej rast sa spomaľuje viac ako tri roky od začiatku ofenzívy na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Ruské hospodárstvo preukázalo v rokoch 2023 a 2024 nečakanú odolnosť, a to aj napriek rozsiahlym sankciám Západu. Masívne štátne výdavky na armádu poháňali jeho mohutnú expanziu. Ekonómovia však už dlho varujú, že veľké verejné investície do obranného priemyslu už nestačia na to, aby ekonomika ďalej rástla.

Firmy a niektorí vládni predstavitelia naliehajú na centrálnu banku, aby viac znížila svoje úrokové sadzby s cieľom stimulovať hospodársku aktivitu.

„Ukazovatele signalizujú potrebu znížiť sadzby,“ povedal podpredseda vlády Alexander Novak na ruskom ekonomickom fóre v Petrohrade. „Musíme prejsť od riadeného ochladzovania k otepľovaniu ekonomiky,“ vyhlásil Novak, ktorý vo vláde dohliada na kľúčové ruské energetické portfólio. Súčasnú ekonomickú situáciu, ktorej krajina čelí, označil za „bolestnú“.

Výzva na ďalšie zníženie nákladov na pôžičky prichádza deň po tom, ako minister hospodárstva Maxim Rešetnikov varoval, že krajina je „na pokraji recesie“. „Jednoduché a rýchle zníženie kľúčovej sadzby v súčasnosti pravdepodobne nič veľmi nezmení, okrem zvýšenia cenovej hladiny,“ reagoval šéf odboru menovej politiky centrálnej banky Andrej Gangan.

Ruská centrálna banka začiatkom tohto mesiaca znížila úrokové sadzby z dvadsaťročného maxima 21 % na 20 %. Išlo o ich prvé zníženie od septembra 2022. Banka pritom uviedla, že vysoká miera inflácie sa začína dostávať pod kontrolu, ale menová politika „zostane dlhšiu dobu prísna“.

14:42 Rusko a Ukrajina si v piatok vymenili ďalšiu skupinu vojnových zajatcov. Ani jedna zo strán neuviedla, koľko vojakov bolo odovzdaných v rámci najnovšej výmeny, na ktorej sa Moskva a Kyjev dohodli na mierových rokovaniach v Istanbule. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa počas dvoch kôl rokovaní v Turecku nedohodli na pozastavení bojov vo viac ako tri roky trvajúcej vojne a jediná dohoda, ktorá vzišla s rozhovorov, sa týkala výmeny približne 1000 zajatcov – zranených, chorých, alebo vo veku pod 25 rokov – a zhruba 6000 tiel padlých na každej strane.

„Skupina ruských vojakov sa vrátila z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou bola odovzdaná skupina ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Rusko zverejnilo na platforme Telegram video svojich vojakov v uniformách a ruskými vlajkami okolo pliec či v rukách, ktorí pokrikovali: „Rusko, Rusko“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že väčšina z prepustených vojakov bola v ruskom zajatí viac ako dva roky. Na sociálnych sieťach zverejnil zábery, na ktorých sa ukrajinskí vojaci s oholenými hlavami a ukrajinskými vlajkami zvítavajú so svojimi blízkymi. „Pracujeme na tom, aby sme zabezpečili pokračovanie výmen, kým neprivedieme všetkých späť,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 vykonali obe strany desiatky takýchto výmen, ktoré sú jednou z mála oblastí dialógu medzi Moskvou a Kyjevom, konštatuje AFP.

13:40 Ruský súd poslal na 22 rokov do väzenia aktivistku Nadin Gejslerovú, ktorá v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou pomáhala utečencom zo susednej krajiny. Ruskojazyčný servis stanice BBC informuje, že dostala tiež pokutu vo výške 320 000 rubľov (asi 3 550 eur).

Nadin Gejslerová, vlastným menom Nadežda Rossinská, sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zapojila do iniciatívy nazvanej Armáda krások, ktorá pomáhala ukrajinským utečencom. Mladú ženu zadržali vlani vo februári v Belgorode a spočiatku ju obvinili z verejného nabádania na vykonávanie činnosti vedúcej proti bezpečnosti štátu. Neskôr proti nej úrady začali trestné stíhanie kvôli podpore teroristickej činnosti a vlastizrade. Podľa ruských vyšetrovateľov zbierala peniaze pre ukrajinskú armádu. Predvlani v lete vraj na instagrame zverejnila príspevok, v ktorom vyzývala ľudí, aby prispeli na ukrajinský pluk Azov, ktorý je v Rusku považovaný za teroristickú organizáciu.

Gejslerová ale odmietala, že by jej tento účet patril a v čase, keď bola zadržaná, už bol zrušený. Pred súdom žena i jej právni zástupcovia tvrdili, že nevedia, čo to bolo za účet a kto ho spravoval. Upozorňovali tiež na to, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by nejaké peniaze Azovu poslala.

Prokuratúra pre túto ženu navrhovala trest odňatia slobody v trvaní 27 rokov. Gejslerová počas procesu povedala, že súd požiada o uloženie trestu v dĺžke 27 rokov a jedného dňa, aby prekonala „rekord“ Darji Trepovovej, ktorú súd poslal na 27 rokov do väzenia kvôli atentátu na provojnového blogera. Ide o najdlhší trest pre ženu v moderných dejinách Ruska, píše agentúra Reuters.

BBC píše, že vo väzbe sa u Gejslerovej prejavili zdravotné problémy. Ide o tachykardiu, ťažkosti so zrakom, ostré bolesti hlavy a slabosť, kvôli ktorej nemôže stáť.

Do začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Gejslerová pracovala ako fotografka. Po 24. februári 2022 začala zbierať peniaze pre utečencov a pomáhala s odvozom zvierat z Ukrajiny. Podieľala sa na dobrovoľníckom hnutí Armáda krások a spolu s ďalšími dobrovoľníkmi dovážala Ukrajincom jedlo a lieky alebo ich pomáhala evakuovať z miest bojov. BBC píše, že istej žene z Charkovskej oblasti pomohla nájsť deti, ktoré sa v dôsledku bojov ocitli na opačnej strane frontu. Rodinu sa podarilo spojiť.

12:02 Vládne hlasovanie o členstve Ukrajiny v Európskej únii VOKS 2025, na ktorom sa občania Maďarska mohli zúčastniť od 15. apríla v papierovej i online forme, sa v piatok končí. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďari sa môžu ešte do piatkovej polnoci vyjadriť k tomu, či by chceli, aby Ukrajina urýchlene vstúpila do EÚ. Vládny formulár vyplnilo už vyše dvoch miliónov Maďarov.

Premiér Viktor Orbán v piatok ráno v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió opäť vyzval k účasti na hlasovaní.

Hlasovanie k tejto otázke avizoval Orbán na summite EÚ v Bruseli začiatkom marca. Postoj jeho vlády je, že urýchlené pristúpenie Ukrajiny so sebou nesie množstvo rizík. Prijatie Ukrajiny by znamenalo finančný bankrot pre Úniu a bolo by nevýhodné predovšetkým pre Maďarsko a stredoeurópsky región. Maďarskí farmári by prišli o poľnohospodárske dotácie, vojna by predstavovala bezpečnostné riziká a ohrozila by trh práce, zdravotníctvo a dôchodkové systémy, tvrdí maďarský kabinet.

11:30 Európska únia sa snaží odložiť plány na postupné ukončenie dovozu ruských jadrových technológií. Referuje o tom web The Financial Times. Práve tento segment sa ukázal ako najťažšie nahraditeľný.

Čítajte viac FT: Únia sa snaží odložiť postupné ukončenie dovozu ruských jadrových technológií

9:50 Multikultúrne centrum Praha pomáha od začiatku vojny ukrajinským utečencom, T-mobile ho podporil v grantovej výzve.

Utečenci z Ukrajiny tvoria teraz takmer tretinu ľudí zasiahnutých predsudzujúcim násilím, ktorí sa obracajú na organizáciu In IUSTITIA. Mnoho z nich ale nevie o tom, že nie sú v takýchto chvíľach sami, a že im niekto zadarmo a profesionálne pomôže. Projekt Multikultúrneho centra Praha (MKC) podporil T-Mobile v rámci grantovej výzvy Česko bez predsudkov v spolupráci s Nadáciou VIA a organizáciou In IUSTITIA. MKC s utečencami komunikoval o možnostiach podpory na mieste, kde bežne hľadali informácie – v prostredí sociálnych sietí.

9:23 Lotyšský parlament vo štvrtok prijal zákon, ktorý zakazuje občanom Ruska a Bieloruska kupovať v krajine nehnuteľnosti. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedli to lotyšské médiá,

Cieľom nového zákona je chrániť národnú bezpečnosť. Výnimky platia pre občanov EÚ, ľudí s trvalým pobytom v Lotyšsku či pre bieloruských utečencov. Nová lotyšská legislatíva zakazuje kupovať nehnuteľnosti aj firmám, v ktorých najmenej 25-percentný podiel vlastnia ruskí alebo bieloruskí štátni príslušníci.

„Toto je krok s cieľom obmedziť v Lotyšsku vplyv a prítomnosť osôb a firiem, ktoré sú nepriateľské voči krajine,“ povedala estónska poslankyňa Agnese Krastová, ktorá bola jedným z iniciátorov zákona.

9:05 Ministri zodpovední za vnútornú bezpečnosť pobaltských štátov, severských krajín a Poľska, ktorí sa vo štvrtok stretli v Tallinne, v spoločnom vyhlásení potvrdili rozhodnutie zablokovať vstup ruských občanov, ktorí sa zúčastnili na agresii proti Ukrajine, do schengenského priestoru. Referuje o tom web estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa zúčastnil aj Magnus Brunner, eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu, a zástupca organizácie Frontex.

„Existujú státisíce ruských občanov, ktorí bojovali proti nezávislému európskemu štátu, a mali by sme zaujať veľmi jasné stanovisko, že títo ľudia nemôžu voľne cestovať v Schengene – nedáme im povolenia na pobyt, nedáme im víza, pretože celá táto skupina, ktorá tam zabíjala a ničila, predstavuje pre nás všetkých veľmi významnú bezpečnostnú hrozbu,“ povedal estónsky minister vnútra Igor Taro.

Zákaz vstupu do schengenského priestoru pre osoby zapojené do agresie by mal zostať v platnosti aj po skončení aktívnych nepriateľských akcií. Počet schengenských víz vydaných držiteľom ruských pasov v roku 2024 sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 25 %.

9:02 Pri masívnom nočnom nálete ruských dronov na Odese na juhu Ukrajiny jeden človek zomrel a ďalších 14 utrpelo zranenia, uviedli dnes ukrajinskí vyšetrovatelia a úrady. Medzi zranenými sú hasiči. Dva dronové útoky ruská armáda podnikla na Charkov, odkiaľ sú hlásení štyria zranení. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin informoval, že protivzdušná obrana zostrelila ukrajinské drony mieriace na ruské hlavné mesto.

„Napriek aktívnej práci protivzdušnej obrany vznikli škody na civilnej infraštruktúre, vrátane obytných domov, vzdelávacej inštitúcie, plynového potrubia a áut,“ napísal ešte v noci šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper na telegrame.

Na najväčší ukrajinský prístav v Čiernom mori útočilo najmenej desať dronov, ktoré na zasiahnutých miestach spôsobili veľké požiare. Traja hasiči utrpeli zranenia, keď sa zrútil horiaci štvorpodlažný dom, z ktorého vyslobodili troch ľudí a ďalších šiestich evakuovali, uviedla DSNS. Drony poškodili tiež výškový obytný dom, v ktorom horeli byty na troch z 23 podlaží. Z domu záchranári evakuovali šesť stoviek ľudí. Ukrajinské dráhy oznámili, že počas útoku bolo poškodené nádraží v Odese, škody sú na vedení a na koľajniciach. Podľa telegramového účtu RBK Ukrajiny ale dráhy ubezpečili, že vlaky jazdia podľa cestovného poriadku.

Štyroch zranených, vrátane dvoch dievčat vo veku 12 a 17 rokov, si vyžiadali počas noci útoky ruských bezpilotných lietadiel na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, oznámili úrady. Po zásahu ruským dronom začala horieť strecha doteraz neobývanej novostavby, iný dron zasiahol dvor obytného domu, kde explózia rozbila okná a poškodila automobily, informoval starosta Ihor Terechov. Ukrajinská pravda píše, že rozsiahly požiar vznikol v dôsledku útoku tiež v troch hangároch bližšie neurčeného civilného podniku.

7:43 Zástupca gubernátora Leningradskej oblasti, ktorá obklopuje druhé najväčšie ruské mesto Petrohrad, bol nájdený mŕtvy vo svojom dome so strelným zranením.

Vicegubernátor sa „náhodou“ zastrelil, napísal na sociálnej sieti server The Moscow Times, zakázaný ruskými úradmi.

Petrovovu smrť potvrdila správa regiónu: hodnostár „náhle zomrel“, uviedla bez uvedenia príčiny smrti. Zdroj blízky správe oblasti povedal RBK, že za príčinu smrti je považovaný náhodný výstrel pri čistení zbrane. Petrovovo telo sa podľa serveru 78.ru našlo v jeho dome v dedine Jukki.

7:37 Slovenská spoločnosť DefTech a.s. vyslala na Ukrajinu svoj najnovší mobilný protivzdušný systém Wolf 25 AD, ktorý sa v súčasnosti nachádza v štádiu bojového testovania. Ide o sofistikovanú zbraňovú platformu určenú na likvidáciu bezpilotných lietadiel, vrtuľníkov a ľahko obrnených cieľov, ktorá podľa slov spoločnosti reflektuje dynamicky sa meniace podmienky moderného bojiska.

Čítajte viac Vlk spod Tatier loví ruskú korisť: Ukrajinci testujú nový zbraňový systém zo Slovenska a chvália si ho

7:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval svojich spojencov na uvalenie tvrdších sankcií voči Rusku pre jeho podporu režimu v Iráne. Moskva sa podľa neho snaží zachrániť iránsky jadrový program. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

„Keď jeden z ruských komplicov stratí schopnosť vyvážať vojnu, Rusko je oslabené a snaží sa zasiahnuť. Je to cynické a zas a znovu to dokazuje, že agresívnym režimom nemožno dovoliť, aby sa spojili a stali sa partnermi,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom posolstve na margo Iránu. „Rusko sa teraz snaží zachrániť iránsky jadrový program. Pre ich verejné signály a neverejné aktivity v tejto oblasti nemôže existovať žiadne iné vysvetlenie,“ vysvetlil.

Ukrajinský prezident tvrdí, že nasadenie iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid a severokórejskej munície na Ukrajine je dôkazom, že spojenci Kyjeva nevyvíjajú dostatočný tlak na Moskvu.

6:53 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 090 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 009 330, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 46 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 954 tankov, 22 860 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 374 delostreleckých systémov a 1 421 raketometov.

5:55 Najmenej troch ranených, vrátane dvoch dievčat vo veku 12 a 17 rokov, si vyžiadal počas noci nálet ruských dronov na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Pri masívnom nálete ruských dronov na Odesu na juhu Ukrajiny bolo zranených 13 ľudí, vrátane troch hasičov, oznámila ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS). Šéf oblastnej správy Oleh Kiper predtým informoval, že boli zranení dvaja ľudia a tiež zverejnil snímky panelového domu, poškodeného požiarom po zásahu dronom.

V Charkove po zásahu ruským dronom začala horieť strecha doposiaľ neobývanej novostavby, iný dron zasiahol dvor obytného domu, kde explózia rozbila okná a poškodila automobily, informoval starosta Ihor Terechov.

Terčom útoku ruských dronov sa vo štvrtok večer stalo aj ďalšie oblastné centrum na severovýchode krajiny, Sumy, kde vypukol požiar obytného domu, ktorý hasiči medzitým uhasili. Nálet sa obišiel bez obetí a ranených, napísal šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov na telegrame. Vyzval ľudí zostať v krytoch, pretože nebezpečenstvo nepominulo a letecký poplach trvá.

Charkov a Sumy ležia len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a ruským útokom čelia často. Ukrajina sa ruskej agresii bráni s pomocou Západu štvrtý rok.