Irán v roku 1979 zvrhol svojho šáha, ktorý bol zadobre so Západom, a odvtedy ho stíhajú väčšie či menšie ekonomické sankcie. Hoci sa s nimi teokratický režim naučil žiť, krajinu do značnej miery zmenili k horšiemu. Irán je ekonomicky slabší, uzavretejší a jeho obyvateľstvo už dávno neverí svojim vládcom tak, ako v dobách islamskej revolúcie.
Zatiaľ čo svoje veľké vojny Izrael prekonal do roku 1973, Irán bojoval najviac v 80. rokoch, keď ho napadol silný Irak. Irán síce ťažkú vojnu neprehral, utrpel však obrovské straty a z toho mála, čo zostalo z niekdajšieho silného šáhovho letectva, zostalo po iracko-iránskom konflikte ešte menej. Irán sa síce odvtedy snažil obnoviť leteckú výrobu, ale jeho nevýkonný priemysel produkuje najmä zastarané kópie starých amerických lietadiel (najmä F-5) a ich rôzne obskurné odvodeniny.
Izrael proti Iránu podnikol zrejme najväčší útok, akému islamská krajina čelila od vojny s Irakom v 80. rokoch 20. storočia.
Napriek tomu, že sa Iránci najmä v posledných rokoch snažili doviezť moderné lietadlá z Ruska, o celkovej kvalite ich letectva dostatočne vypovedá fakt, že letecké údery zo strany Izraela v posledných dňoch zasiahli priamo iránske územie vrátane hlavného mesta Teheránu.
Napriek tomu, že sa Iránci najmä v posledných rokoch snažili doviezť moderné lietadlá z Ruska, o celkovej kvalite ich letectva dostatočne vypovedá fakt, že letecké údery zo strany Izraela v posledných dňoch zasiahli priamo iránske územie vrátane hlavného mesta Teheránu.
Izrael dlhodobo stavia na technologickú kvalitu svojej armády. Jeho letectvo patrí k najmodernejším na svete. Disponuje napríklad neviditeľnými stíhačkami F-35 a ďalšími špičkovými lietadlami schopnými presných úderov na veľkú vzdialenosť. Izraelská armáda tiež ťaží z prepracovaného systému vojenského spravodajstva a prieskumu, ktorý jej umožňuje identifikovať ciele hlboko na území protivníka. Na obranu svojho územia Izrael nasadil viacvrstvový systém protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorý dokáže zostreľovať rakety a drony mieriace na izraelské mestá.
Popri technologickej vyspelosti má Izrael aj kvalifikovaný personál a bohaté bojové skúsenosti. Všetci dospelí Izraelčania prechádzajú vojenskou službou a v prípade konfliktu môže krajina rýchlo mobilizovať značné množstvo vycvičených stredopoliarov. Izrael je síce malá krajina (asi 9 miliónov obyvateľov) a jeho stála armáda má len okolo 170 tisíc vojakov, na obranu ale vydáva podstatne viac prostriedkov ako Irán. Vďaka podpore zo strany Spojených štátov amerických (Izrael z USA každoročne dostáva niekoľko miliárd dolárov, ktoré spravidla minú za americké zbrane) a vlastným investíciám do výskumu disponuje Izrael moderným arzenálom od bojových dronov cez pozemné systémy a výkonnú protivzdušnú obranu, až po vojenský jadrový program. Hoci Izrael nikdy vlastníctvo jadrových zbraní oficiálne nepotvrdil, panuje predpoklad, že nimi disponuje.
Irán sa naproti tomu spolieha na svoju veľkosť a množstvo ľudí i techniky. S populáciou okolo 85 miliónov má k dispozícii obrovskú zásobáreň ľudských zdrojov pre ozbrojené sily. V aktívnej službe má Irán niekoľko sto tisíc vojakov a ďalšie státisíce členov polovojenských jednotiek, ako sú Revolučné gardy a Basídž.
Výzbroj iránskej armády síce zahŕňa veľké počty tankov, delostrelectva a rakiet, avšak v mnohých ohľadoch sa opiera o zastaranú techniku. Iránske letectvo je vybavené prevažne strojmi z éry pred desiatkami rokov a jeho schopnosť čeliť izraelským moderným lietadlám je obmedzená. Krajina má síce niektoré pokročilé systémy protivzdušnej obrany, tie však doteraz neboli preverené v reálnom boji proti špičkovému letectvu, aké má Izrael. A ako je vidieť v posledných dňoch, ani na to nedostanú väčšiu príležitosť.
Silnou stránkou Iránu je však raketový a dronový arzenál, ktorý si krajina vybudovala napriek medzinárodným sankciám. Teherán disponuje stovkami balistických striel rôzneho doletu, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele v Izraeli aj v širšom regióne. Okrem toho vyvinul Irán účinné bezpilotné lietadlá vrátane „samovražedných“ dronov, ktoré vo veľkom počte poskytuje Rusku pre vojnu na Ukrajine. Týmto prostriedkom síce chýba presnosť a technologická úroveň západných zbraní, množstvom však môžu predstavovať vážnu hrozbu, najmä ak zasiahnu civilné ciele. Počas súčasnej eskalácie konfliktu Irán vypálil na izraelské mestá salvy rakiet a dronov, z ktorých časť cez izraelskú obranu prenikla a spôsobila straty na životoch aj materiálne škody.
Irán navyše môže využiť sieť spojeneckých milícií a skupín v regióne, známu ako os odporu. K nej patria napríklad libanonský Hizballáh či ozbrojené frakcie v Sýrii a Iraku, ktoré, hoci v posledných mesiacoch silne oslabené, by v prípade rozsiahlejšej vojny mohli otvoriť ďalšie fronty proti Izraelu. Taká asymetrická taktika by Izrael donútila rozdeliť pozornosť a zdroje na viac smerov, čo by pre neho predstavovalo vážnu výzvu.
Doterajší vývoj ukazuje, že izraelská armáda dokáže zasadiť Iránu citeľné údery aj ďaleko od vlastného územia a dočasne oslabiť jeho schopnosti, najmä pokiaľ ide o jadrové zariadenia. Zničiť celý iránsky jadrový program však pravdepodobne presahuje možnosti aj tak technologicky vyspelej armády, ako je izraelská. Kľúčové objekty môže Teherán ukryť do podzemia alebo rýchlo opraviť a straty v odbornom personále nahradiť. Izrael by k trvalému odstráneniu hrozby musel pristúpiť k pozemnej invázii, ktorá je z mnohých dôvodov úplne vylúčená, či sa pokúsiť zariadiť zmenu režimu v Iráne, čo však nevyzerá reálne.
Vojna medzi Izraelom a Iránom tak zrejme nemá rýchle ani jednoznačné riešenie. Každá strana má iné prednosti. Zatiaľ čo Izrael technológiu a precíznosť, Irán veľkú armádu a náboženské odhodlanie.
Napriek výraznej technologickej prevahe Izraela nie je víťazstvo v plnohodnotnej vojne proti oveľa väčšiemu Iránu zaručené. Izraelské letectvo a presné zbrane môžu spôsobiť vážne škody a zabrzdiť najnebezpečnejšie vojenské programy, nedokážu ich ale úplne eliminovať. Iránsky režim má dostatočné kapacity, aby pokračoval v odpore a prípadne obnovil poškodené projekty. Konflikt medzi týmito dvoma nesúrodými súpermi by sa tak mohol ťahať dlho bez toho, aby jedna strana dosiahla jasné víťazstvo.