Štáty NATO by na obranu mali dávať päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Je to naozaj to, čo Severoatlantická aliancia potrebuje?
Sú to dostatočné investície. Zvýšenie obranných rozpočtov bude postupné a máme sa k nemu dostať do roku 2032. Mimochodom, presne to zodpovedá rozhodnutiu českej vlády. Tá chce každý rok dávať do obrany o 0,2 percenta HDP viac. Akurát sa tým dopracuje k hranici 3,5 percenta. Okrem toho tu máme 1,5 percenta na veci súvisiace s obranou. Teda na posilnenie našej odolnosti v oblasti kritickej infraštruktúry, dopravných koridorov, čo je spojené s potrebou lepšej vojenskej mobility, kyberbezpečnosti, ale aj integrovaného záchranného systému. Je to komplexný prístup k obrane vo svete, v ktorom sa do určitej miery vymazali hranice medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou, a zároveň čelíme dlhodobej a veľkej výzve v podobe Ruska, ktoré zbrojí.
K tomu, čo robí šéf Kremľa Vladimir Putin, sa ešte dostaneme. No krajiny NATO sa už roku 2014 dohodli, že na obranu budú dávať dve percentá HDP a z toho 20 percent na modernizáciu ozbrojených síl. Ani toto však všetky štáty nesplnili. Bude to teraz iné?
Veľká väčšina štátov dve percentá zvládla. Rovnako dávajú minimálne 20 percent na modernizáciu, niektoré krajiny dokonca ešte oveľa viac. Dôležitú rolu v tom zohrala veľká ruská invázia na Ukrajinu roku 2022. Kyjevu sme masívne začali pomáhať dodávkami munície a zbraňových systémov. Prinútilo nás to nahradiť veci v postupne sa vyprázdňujúcich skladoch. Od roku 2022 narástli aj v Európskej únii až o 30 percent výdavky spojené s obranou. NATO je teraz na začiatku ďalšieho plánovacieho cyklu. Znamená to, že členské štáty už v zásade vedia, aké vojenské spôsobilosti majú v istom časovom horizonte vybudovať. Zodpovedá to aj rozpočtovým ambíciám a je v tom vysoký stupeň harmonizácie s tým, čo robí EÚ. Únia vytvára systém finančných programov, ktoré majú pomôcť členským štátom, obrannému priemyslu a podporia projekty dvojakého využitia. Výsledkom by mala byť prehĺbená spolupráca medzi spojencami, čo by tiež mal byť pozitívny impulz pre obranný sektor.
Čítajte viac Rusko sa pozerá, ako sa NATO snaží uspokojiť Trumpa. Je to hrozný prístup, tvrdí generál z USA
Mala by sa Európa spoliehať na Američanov? Alebo by sa mala viac zamerať na autonómiu obranného priemyslu?
Európania viac nakupujú od zahraničných partnerov. Máme však už program SAFE, čo je 150 miliárd eur vo forme pôžičiek, a celkovo môže byť na stole až 650 miliárd. Ako som vravel, výsledkom má byť prehĺbená spolupráca medzi členskými štátmi a podpora európskeho obranného priemyslu. Ten nedokáže byť úplne autonómny, ale môže fungovať lepšie a byť odolnejší voči problémom s dodávkami materiálov, komponentov či čipov. Nikto v EÚ nebráni krajinám rozvíjať vzťahy a podporovať vzájomné investície so Spojenými štátmi. Robí to aj Česko v prípade nákupu stíhačiek piatej generácie F-35, čo prinesie ďalšiu priemyselnú a technologickú spoluprácu s USA. Je dôležité, aby sa tie rôzne prístupy dopĺňali a aby smerovali k vytvoreniu nejakého logického celku vojenských schopností, ktoré Európa potrebuje.
Ktoré to sú?
Tie sme už identifikovali v rámci európskeho plánu na rozvoj spôsobilostí, ktorý spoločne s členskými štátmi vypracovala Európska obranná agentúra, ktorú som donedávna viedol. Na základe toho ich ďalej definuje Biela kniha európskej obrany. Asi najzásadnejší problém máme v protivzdušnej a protiraketovej obrane. Jej budovanie by mal byť jeden z prierezových európskych projektov. Ďalej je to oblasť elektromagnetického boja a spravodajských, sledovacích a prieskumných prostriedkov, ktoré musia tvoriť systém. EÚ by tiež projektom spoločnej platformy bojového plavidla mohla spojiť aspoň štáty, ktoré majú námorné sily. A, samozrejme, zásadne sa zvyšuje nevyhnutnosť budovať kvalitnú kybernetickú ochranu a obranu.
A čo drony?
Samozrejme, že sa na ne musíme zamerať. Vnímame najmä vzdušné drony, ktoré sa rýchlo vyvíjajú. Aj na Ukrajine už vidíme nasadenie nielen leteckých, ale aj pozemných a námorných bezpilotných strojov. Bude veľmi dôležité sledovať rýchly vývoj v tejto oblasti a usilovať sa predvídať, čo prinesie budúcnosť. V tejto chvíli to vyzerá tak, že sa pri dronoch nebudeme sústreďovať na veľké platformy, ale skôr na menšie stroje. Tie by mohli plniť rôzne úlohy – od sledovania až po útoky. Hlavnou výzvou potom bude ich prepájanie a vytváranie a riadenie rojov týchto dronov. A tu už hovoríme o využití nových technológií a hlavne umelej inteligencie. V týchto oblastiach tiež musíme vytvoriť základy pre lepšie plánovanie, velenie a riadenie v rámci EÚ, aby sme zbytočne viackrát nevytvárali v podstate rovnaké štruktúry. Platí to aj v prípade budovania podporných vojenských logistických kapacít či systémov, ktoré nám zaistia prehľad o bojisku. Európanom to hovoria aj Američania. Musíme si vybudovať strategické spôsobilosti podpory operácií pre situácie, keď budeme musieť riešiť nejaký problém, ktorý však nebude na úrovni veľkej akcie kolektívnej obrany podľa článku 5 NATO. Čiže vo svojom okolí musí Európa dokázať riešiť veci bez zapojenia USA.
Keby som vám dal miliardu dolárov, investovali by ste ju do dronov alebo do tankov? Lebo debatuje sa o tom, či obrnence už nebudú v budúcnosti na bojiskách zastarané, a že v prvom rade potrebujeme produkovať plnoautomatické vojenské systémy.
Miliarda dolárov nie je až tak veľa, je to približne 20 miliárd českých korún. V prvom rade si myslím, že v dohľadnom čase uvidíme na bojiskách kombináciu rôznych generácií zbraňových systémov a platforiem. Dôležité bude ich prepájanie. Umožniť by nám to mali nové technológie. Takže potrebujem správne uchopiť kombináciu tradičnejšieho hardvérového prístupu so softvérovým. Fakt je, že investície do tankov sú už naplánované. V čom Európa vo všeobecnosti zaostáva za Spojenými štátmi, Čínou, Izraelom, v niektorých vojenských oblastiach aj za Indiou, je práve využívanie a integrácia prelomových technológií a digitalizácie.
Máte obavy, že v tom Európa zaostáva aj za Ruskom, ktoré momentálne môže tieto veci skúšať v reálnom boji?
Je očividné a prirodzené, že Rusi sa rýchlo učia. To isté platí pre Ukrajincov. Kyjev vyvažuje početnú prevahu nepriateľa inteligentnými a inovatívnymi prístupmi. Vidíme však, že Rusko v zásade prešlo na systém vojnovej ekonomiky. Vyrába veci rýchlejšie ako napríklad západoeurópsky obranný priemysel. Generálny tajomník NATO Mark Rutte povedal, že Rusi za tri mesiace vyprodukujú toľko vojenského materiálu ako spojenci za rok. Neviem, či je to naozaj až taký veľký rozdiel, ale Moskva skutočne dokáže vyrábať veci rýchlejšie. Rusko už čoskoro pri vojenských výdavkoch bude na úrovni 10 percent HDP. Je tiež dobré to porovnať s paritou kúpnej sily. Nominálne nie je vojenský rozpočet Rusov až taký vysoký. Ale musíme vziať do úvahy, že majú nižšie ceny. Majú lacnejšie energie aj pracovnú silu. Rusi teda skutočne vyrábajú veľmi veľa a majú naštartovanú vojenskú ekonomiku. Nemyslím si však, že v oblasti využívania technológií majú pred nami nejaký náskok. Ako som už spomenul, najmä od roku 2022 sa hlavne v Európe podstatne zvýšili výdavky a investície týkajúce sa obrany a bude to pokračovať. V celej transatlantickej oblasti máme obrovský inovačný potenciál. Teraz je dôležité harmonizovať a prepájať veci do veľkých spoločných projektov, ktorých súčasťou bude aj spoločné využívanie technológií. Uznávam však, že to nie je jednoduchý proces.
Zbrojí Európa preto, aby sa pripravila na vojnu s Ruskom?
Nie, nie je to tak, že to robíme, aby sme sa pripravili na to, že ideme vyhrať vojnu nad Ruskom alebo nad kýmkoľvek iným. Investujeme do obrany, aby sme posilnili odstrašenie prípadného protivníka. Rusko nám dlhodobo posiela veľmi agresívne odkazy. Počas manévrov Západ si precvičovalo scenáre invázie v Pobaltí, ale napríklad hovorí aj o jadrovom útoku na Štokholm. Napriek tomu všetkému som presvedčený, že keď zostane Severoatlantická aliancia jednotná, odstrašenie bude fungovať. K tomu smeruje aj záväzok dávať na obranu päť percent HDP, ktorý by spojenci mali prijať na summite v Haagu.
Čítajte viac Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov