Týždeň od začiatku úderov na Irán je zjavné, že Izrael sa na ne dlho a dôkladne pripravoval, čomu zodpovedajú doterajšie výsledky útočenia. Jeho tajná služba zverejnila na sociálnej sieti vtip: „Irán oznámil, že raketovým útokom zasiahol budovu Mosadu. Našťastie v nej nikto nebol… Všetci sú v Iráne." Je jasné, že Mosad výrazne prenikol do iránskych bezpečnostných zložiek, v ktorých od svojich spolupracovníkov získal cenné spravodajské informácie. Dá sa predpokladať, že v teréne mal nasadených aj vlastných ľudí nežidovského výzoru.
Ako je vôbec možné, že špionáž Izraelu v Iráne bola obdivuhodne úspešná? Môže ísť nielen o lákadlo v podobe peňazí pre miestnych ľudí, ktorých si Mosad vyhliadne ako potenciálnych agentov. Najviac výhodné býva, keď konkrétny človek má niekoľko takpovediac slabých miest. Napríklad potrebuje drahú liečbu pre milovaného člena rodiny, dokonca v zahraničí, ale nemôže si to finančne dovoliť.
Niektorých možných spolupracovníkov Irán v podstate ponúka Izraelu ako zákusky na tácni: v Iráne hrozí za homosexualitu trest smrti. Mosad má príležitosť osloviť s ponukou na spoluprácu gejov s tým, že sa im môže vyhrážať zverejnením kompromitujúcich dôkazov o ich sexuálnom živote. Tamojší režim si strieľa do vlastnej nohy: keby gejov a lesby netrestal (počnúc bičovaním a končiac popravou), tak by sa špionážny potenciál Izraelu zúžil.
Pripomeňme, že Mosad zaznamenal v minulosti viaceré úspechy v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Prenikol do objektu na obohacovanie uránu a vyradil ho na nejaký čas z prevádzky. Jeho agentom sa tiež podarilo ukradnúť cenné dokumenty, ktoré usvedčovali islamskú republiku, že o svojom atómovom programe veľa faktov zatajovala pred Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Mosad zároveň dokázal zabiť už niekoľko iránskych jadrových vedcov.
Izrael proti Iránu podnikol zrejme najväčší útok, akému islamská krajina čelila od vojny s Irakom v 80. rokoch 20. storočia.
Po snahe odhaliť úplnú pravdu o zámeroch Iránu s obohacovaním uránu a po úsilí spomaliť jeho predpokladanú cestu k výrobe zbraní hromadného ničenia sa Izrael rozhodol udrieť v plnej sile. Pripravil sa precízne s tým, že urobil maximum, aby eliminoval odpor nepriateľa. Mosad prepašoval (zrejme postupne po súčiastkach) na iránske územie takzvané samovražedné drony. Agentúra AP napísala, že židovský štát pripravoval podmienky pre útok priamo z iránskeho teritória najmenej tri roky.
„Izrael rozmiestnil vyškolených operatívcov v blízkosti zariadení protivzdušnej obrany a odpaľovacích zariadení rakiet," napísal s odvolaním na svoje zdroje denník Wall Street Journal. Následná operácia proti týmto vojenským cieľom takpovediac vyčistila iránske nebo pre útočiace izraelské stíhačky typu F-35, respektíve zmenšila kapacity revanšovať sa židovskému štátu. Wall Street Journal konkretizoval, že Mosad pašoval potrebné komponenty cestnou nákladnou dopravou, lodnými kontajnermi a tiež v aktovkách, čiže v príručnej batožine.
Pripomeňme aj to, že Izrael mohol dominovať nad Teheránom: 70 stíhačiek F-35 ovládalo vzdušný priestor nad hlavným mestom Iránu približne dve hodiny, keď 13. júna podnikli útoky.
Je možné, že agenti v teréne nemali ani izraelské občianstvo a neboli ani štátni príslušníci Iránu. Wall Street Journal totiž tvrdí, že Mosad ich vyškolil na území tretích krajín, takže mohlo ísť o rôznych cudzincov. Denník poukázal aj na to, že Izrael zlikvidoval veľa kamiónov, na ktorých Iránci prevážajú zo skladov rakety k odpaľovacím zariadeniam, čo zmenšilo kapacity protiúderu.
Rozsah a úspešnosť izraelskej operácie má aj vážne psychologické následky, upozornila podľa Wall Street Journal bývalá významná analytička Mosadu: „Je to nielen spôsobená škoda, ale aj vyvolaná úzkosť. Nikto z vrcholného vedenia Iránu nemôže mať istotu, že o ňom nevie izraelská spravodajská služba a že sa nestane terčom," zdôraznila Sima Šineová, ktorá v Mosade riadila sekciu vyhodnocovania získaných informácií.
Agentúra AP poznamenala, že židovskému štátu nahral aj moment prekvapenia. „Zdá sa, že iránski predstavitelia predpokladali, že Izrael nezaútočí v období keď Irán vedie rozhovory s USA o svojom jadrovom programe." Útok sa uskutočnil v piatok (13. júna), už v nedeľu (15. júna) bolo v Ománe naplánované ďalšie stretnutie vyjednávačov Washingtonu a Teheránu.
Izraelskí vojenskí plánovači sa mohli oprieť nielen o spravodajské informácie, mohli čerpať už aj zo skúseností. Súvisí to s udalosťami na jeseň minulého roku: v októbri 2024 najprv udrel Irán, potom prišla odplata Izraelu. (Konflikt vypukol po tom, čo Mosad zavraždil lídrov radikálnych hnutí Hamas a Hizballáh, čiže spojencov režimu v Teheráne.) „Terajší útok bol založený na poznatkoch, ktoré Izrael získal počas vlny náletov vlani v októbri, ktoré odhalili slabé miesta iránskej protivzdušnej obrany," povedala pre AP analytička Naysan Rafátíová z nezávislej organizácie s názvom Medzinárodná krízová skupina.