K ostrovu Guam smerujú americké bombardéry, Izrael zlikvidoval šéfa iránskych špeciálnych operácií (online)

Čítajte viac Izrael s útokmi neprestane, kým neodstráni jadrovú hrozbu. Náčelník hovorí o „zdĺhavej operácii“. Putin odmietol rolu mierotvorcu (online)

21:30 Izrael tvrdí, že sa podarilo zmariť iránsky plán na útok proti izraelským občanom na Cypre. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar na sieti X uviedol, že sa o útok pokúsili jednotky iránskych revolučných gárd a cieľom mali byť izraelskí občania na Cypre. Na tomto ostrove sa v posledných dňoch zhromaždili tisíce ľudí, ktorí buď čakajú na repatriáciu do Izraela, alebo krajinu opustili kvôli pokračujúcemu konfliktu, ktorý trvá už deviaty deň.

„Vďaka činnosti cyperských bezpečnostných orgánov v spolupráci s izraelskými bezpečnostnými službami bol teroristický útok zmarený,“ uviedol Saar.

Cyperská polícia dnes oznámila, že zadržala Brita, ktorý je podozrivý zo špionáže a terorizmu. Miestne médiá informovali, že podozrivý mal väzby na Irán a je azerbajdžanského pôvodu. Nie je však jasné, či zatknutie súviselo s akciou spomínanou Saarom. Cyperská polícia odmietla poskytnúť podrobnejšie informácie o prípade s odvolaním sa na národnú bezpečnosť, napísala agentúra AFP.

21:25 Irán sa za žiadnych okolností nemieni vzdať svojho jadrového programu, je ale pripravený spolupracovať na budovaní dôvery v jeho mierové využitie. Vyhlásil to v sobotu iránsky prezident Masúd Pezeškiján v telefonáte so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Zároveň pohrozil ešte „drvivejšími a rozhodnejšími“ odvetnými útokmi na Izrael v prípade, že bude pokračovať v bombardovaní Iránu, informovala agentúra AFP.

Izrael začal útočiť na Irán v noci na piatok 13. júna. Dôvodom podľa neho bolo predísť tomu, aby Teherán vyvinul jadrovú zbraň. S údermi pokračoval už deviaty deň aj v sobotu. Podľa izraelskej armády boli zabití traja ďalší iránsky velitelia a tiež sa podarilo zničiť tri stíhačky F-14 v strednej časti Iránu.

Teherán, ktorý Tel Avivu údery opätuje, popiera, že by sa usiloval získať jadrovú zbraň. Pezeškiján v telefonickom rozhovore Macronovi povedal, že Irán má právo na realizáciu civilného jadrového programu, ktoré „nemožno odňať… hrozbami alebo vojnou“.

„Sme pripravení diskutovať a spolupracovať na budovaní dôvery v oblasti mierových jadrových aktivít. Za žiadnych okolností však nesúhlasíme s obmedzením jadrových aktivít na nulu,“ povedal Pezeškiján podľa tlačovej agentúry IRNA. „Naša odpoveď na pokračujúcu agresiu sionistického režimu bude ešte ničivejšia,“ dodal súčasne.

20:10 Teheránom podporovaní jemenskí povstalci v sobotu pohrozili obnovením útokov na americké vojnové lode a plavidlá v Červenom mori v prípade, že sa Spojené štáty zapoja do izraelského bombardovania Iránu.

Vojenský hovorca húsíov Jahjá Sarí v zverejnenom videu tvrdil, že Izrael sa usiluje o „úplnú kontrolu nad regiónom“ a jeho údajným cieľom je „odstrániť islamskú republiku, pretože ju považuje za najväčšiu prekážku pri realizácii svojho plánu“. „Preto akýkoľvek americký útok a agresiu, ktorá podporuje izraelského nepriateľa proti Iránu… nemožno ignorovať,“ dodal.

19:45 Spojené štáty začali presúvať niekoľko svojich strategických bombardérov B-2 na ostrov Guam v Tichom oceáne, informovali v sobotu stanica NBC News aj agentúra Reuters. Bezprostredne nie je jasné, či je za tým príprava na útok na Irán. Tieto bombardéry sú však známe tým, že vedia dopraviť špeciálne bomby, ktoré ako jediné dokážu zničiť iránske podzemné zariadenie na obohacovanie uránu Fordó.

Dva až štyri bombardéry B-2 spolu so štyrmi lietadlami Boeing KC-46 Pegasus určenými na dopĺňanie paliva vo vzduchu vzlietli z leteckej základne Whiteman v americkom štáte Missouri a smerujú k ostrovu Guam, kde majú USA leteckú aj námornú základňu, napísal denník Haarec s odvolaním sa údaje aplikácie na monitoring lietadiel. Takisto dva nemenované zdroje z ministerstva obrany podľa NBC News hovorili o lete „niekoľkých“ bombardérov.

Tieto pokročilé stroje vybavené technológiou stealth sú schopné niesť viac než 13-tonové bomby GBU-57A/B MOP špeciálne vyvinuté na ničenie cieľov hlboko pod zemou. Tieto bomby by boli podľa Sky News potrebné na úspešný útok na zariadenie Fordó, ktoré je ukryté desiatky metrov pod horou.

Čítajte viac Rozhodne sa Trump použiť najťažšiu bombu na svete? Zasiahol by s ňou atómové srdce Iránu

Zdroje agentúry Reuters, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, sa odmietli poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti o presune bombardérov. Podľa jedného z nich zatiaľ nebol vydaný žiadny rozkaz o ďalšom pohybe mimo Guamu.

Odborníci podľa Reuters budú pozorne sledovať, či sa B-2 presunú na americko-britskú vojenskú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne, ktorá má podľa nich ideálnu polohu na pôsobenie na Blízkom východe.

Čítajte viac Označujú ho za novodobého Hitlera i vydesenú krysu. Kto je v Iráne hlavný terč židovského štátu?

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že sa do do dvoch týždňov rozhodne, či USA zaútočia na Irán, ktorý od 13. júna čelí úderom Izraela. V piatok potom Trump vyhlásil, že dal Teheránu „maximálne dva týždne“ na to, aby sa vyhol možným americkým náletom.

Nasadenie bombardérov podľa Sky News naznačuje, že Trump je možno pripravený zaútočiť skôr, ako sa očakávalo, Americký spravodajca televízie Mark Stone ale poznamenal, že presun B-2 by mohol byť prejavom sily voči Číne rovnako ako Iránu.

Trump, ktorý zriedkakedy trávi víkendy vo Washingtone, sa má v sobotu večer vrátiť do Bieleho domu na bližšie nešpecifikované „stretnutie o národnej bezpečnosti“, napísala agentúra AFP.

Čítajte viac Izraelská tajná služba zmenila Irán na svoje ihrisko. Čím si môže získať zradcov islamského režimu okrem peňazí?

18:08 Návrhy, ktoré európske mocnosti v piatok v Ženeve predložili Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom, boli nerealistické a trvanie na nich neprispeje k dohode, uviedol v sobotu pre agentúru Reuters vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

„V každom prípade Irán preskúma európske návrhy v Teheráne a na ďalšom stretnutí predloží svoje odpovede,“ uviedol zdroj.

Požiadavka na skončenie iránskeho zámeru obohacovať urán je podľa neho slepou uličkou a Teherán nebude rokovať ani o svojich obranných kapacitách vrátane raketového programu.

V piatok sa vo švajčiarskej Ženeve uskutočnili prvé priame rokovania šéfov diplomacie európskych krajín s Teheránom od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Zúčastnili sa na nich ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.

Podľa agentúry AP však rokovania priniesli nádej na pokračovanie dialógu, hoci bez známok okamžitého a konkrétneho pokroku.

16:20 Irán v sobotu po prvýkrát priznal, že pre podozrenia zo špionáže zadržal nemeckého turistu. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide zrejme o snahu Teheránu vyvíjať nátlak na Nemecko v čase konfliktu s Izraelom.

Zábery zo zadržania muža zverejnila v piatok neskoro večer polooficiálna tlačová agentúra Mehr, ktorá ho identifikovala ako nemeckého občana Mareka Kaufmanna. Neuviedla, kedy ho zadržali, podľa nej sa tak však stalo v provincii Markazí, kde sa nachádza iránsky ťažkovodný reaktor Arák.

Podľa informácií nemeckej agentúry DPA došlo k zadržaniu ešte minulý rok. Uviedla, že Nemec je zadržiavaný v obávanej teheránskej väznici Evín, kde sú umiestnení západní a politickí väzni.

Iránske úrady podozrievajú Kaufmanna zo zhromažďovania spravodajských informácií o citlivých vojenských pozíciách vrátane miest raketových síl, trás pre drony a leteckých základní. Mehr uviedla, že ho zadržali príslušníci tajnej služby elitných Revolučných gárd v oblasti označenej výstražnými značkami. Ďalšie podrobnosti o obvineniach a prípadných právnych krokoch podľa DPA nie sú známe.

Kaufmann, ktorý regiónom Markazí predchádzal na bicykli, na zverejnenom videu tvrdil, že si bol vedomý, že sa nachádza v blízkosti vojenskej oblasti a že fotografovanie alebo natáčanie videí nie je povolené. Svoju polohu podľa vlastných slov poslal priateľovi. Video, ktoré zverejnili v čase izraelsko-iránskeho konfliktu, je silne zostrihané a neobsahuje jasné priznanie, poznamenal exilový spravodajský portál Iran International.

16:05 Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi v sobotu vyhlásil, že iránsko-izraelský konflikt nesmie vyvolať ďalšiu utečeneckú krízu na Blízkom východe. Upozornil, že ak ľudia raz z krajiny utečú, niet rýchlej cesty späť. Intenzívne útoky v uplynulých dňoch spustili pohyby obyvateľstva v oboch štátoch.

„Tento región si už prežil viac než dosť vojen, obetí a vysídlení obyvateľstva. Nemôžeme dovoliť, aby sa tu rozmohla ďalšia utečenecká kríza,“ vyhlásil Grandi. „Je najvyšší čas na deeskaláciu. Keď sú ľudia raz nútení utiecť, neexistuje rýchla cesta späť a príliš často následky pretrvávajú po celé generácie,“ upozornil.

AFP pripomína, že Irán je krajinou s najväčším počtom utečencov na svete a nachádza sa ich tam až 3,5 milióna, najviac zo susedného Afganistanu. „Pokiaľ bude konflikt s Izraelom pretrvávať, pre utečencov to bude znamenať ďalšiu neistotu a ťažkosti,“ upozorňuje Grandiho úrad. Obe strany konfliktu vyzval na deeskaláciu a rešpektovanie práv ľudí, ktorí sa snažia dostať do bezpečia.

16:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu uviedol, že jeho krajina a jej európski partneri po viac než týždni nepriateľských akcií medzi Iránom a Izraelom zintenzívnia rokovania s Teheránom.

„Som presvedčený, že existuje cesta von z vojny a spôsob, ako sa vyhnúť ešte väčším nebezpečenstvám,“ povedal Macron na platforme X po telefonickom rozhovore s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

„Aby sme to dosiahli, zintenzívnime rokovania, ktoré s Iránom iniciovalo Francúzsko a jeho európski partneri,“ dodal.

Najvyššie postavení diplomati Francúzska, Británie, Nemecka a EÚ v piatok v Ženeve rokovali s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím. Vyzvali Irán, aby spoločne s USA oživil diplomatické úsilie o nájdenie riešenia patovej situácie ohľadom jeho jadrového programu. Teherán však varoval, že diplomatické riešenia môže zvážiť až po tom, čo Izrael zastaví útoky na jeho územie.

Macron v sobotu zopakoval, že „Irán nesmie nikdy získať jadrové zbrane.“ „Je na Iráne, aby poskytol plné záruky, že jeho úmysly sú mierové,“ dodal.

Francúzsky prezident zároveň opätovne požiadal, aby Irán prepustil francúzskych občanov Cécile Kohlerovú a Jacquesa Parisa, ktorých od mája 2022 zadržiava na základe obvinení z údajnej špionáže.

„Ich nehumánne zadržiavanie je nespravodlivé,“ povedal Macron a dodal, že očakáva ich návrat do Francúzska.

14:20 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval moslimské krajiny na väčšiu solidaritu s Iránom a Palestínčanmi, informovala agentúra Anadolu. Podľa šéfa tureckej diplomacie Hakana Fidana Izrael vedie región ku katastrofe. Obaja to povedali na zasadnutí ministrov zahraničia krajín Organizácie islamskej spolupráce (OIC) v Istanbule v deviaty deň izraelsko-iránskej vojny. Fidan tiež vyzval na ukončenie „neobmedzenej agresie“ voči Iránu a varoval pred špirálou násilia, ktorá by ohrozila regionálnu aj globálnu bezpečnosť.

„Izrael vedie región na pokraj totálnej katastrofy, keď útočí na nášho iránskeho suseda,“ povedal Fidan na rokovaní OIC, na ktorom sa zúčastňuje aj šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí. „Neexistuje žiadny palestínsky, libanonský, sýrsky, jemenský ani iránsky problém, ale je tu jasný izraelský problém,“ dodal turecký minister.

Erdogan na rokovaní ministrov krajín medzivládnej organizácie OIC, ktorá má 57 členov, kritizoval Izrael za útoky proti Iránu, ktoré trvajú od 13. júna a ktoré Teherán opätuje, ale aj za ofenzívu v Pásme Gazy, ktorú izraelská armáda začala v odvete za teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023.

Turecký prezident kritizoval Západ za podľa neho bezmedznú podporu Izraelu, ktorý podľa neho uvrhol región do nestability. Erdogan tiež povedal, že z Pásma Gazy sa stali ruiny za prizerania sa celého sveta. Podmienky na tomto palestínskom území, kde prežívajú v katastrofálnych podmienkach na dva milióny ľudí, označil za horšie, ako boli v nacistických koncentračných táboroch za druhej svetovej vojny.

12:25 Izraelsko-iránsky konflikt si v Iráne zatiaľ vyžiadal životy najmenej 430 ľudí a ďalších asi 3500 ich bolo zranených, uviedla dnes iránska štátna agentúra Núr News s odvolaním sa na iránske ministerstvo zdravotníctva. Vzdušná vojna medzi Iránom a Izraelom trvá od piatka 13. júna, keď Izrael začal útoky na iránske vojenské a jadrové objekty, jadrových vedcov a vojenské špičky, načo Irán začal vykonávať raketové a dronové útoky na Izrael. Vzájomné údery odvtedy pokračujú. Na izraelskej strane úrady informovali o 24 civilných obetiach od začiatku konfliktu, napísala agentúra Reuters.

Koľko presne si izraelské údery v Iráne vyžiadali obetí je ťažké nezávisle overiť. Napríklad mimovládna organizácia HRANA, ktorá dlhodobo monitoruje porušovanie ľudských práv v Iráne a ktorá sídli v Spojených štátoch, vo štvrtok uviedla, že v prvých šiestich dňoch konfliktu v Iráne zahynulo 639 ľudí a ďalších viac ako 1300 ich bolo zranených. Sú medzi nimi iránski vysokopostavení armádni velitelia, jadroví vedci, ale aj mnoho civilistov. HRANA vtedy uviedla, že medzi obeťami je 263 civilistov, 154 vojakov a 222 ľudí, pri ktorých nie je jasné, kam majú byť zaradení.

Izrael tvrdí, že cieľom jeho vojenskej operácie je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán popiera, že by na vývoji jadrových zbraní aktívne pracoval, a zároveň opakuje, že mieni pokračovať vo svojom mierovom jadrovom programe.

12:20 Izrael ťahá región Blízkeho východu svojím útokom na Irán do „totálnej katastrofy, uviedol v sobotu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Ako dodal, svetové mocnosti musia zabrániť tomu, aby táto vojna vyústila do širšieho konfliktu.

Fidan na schôdzke šéfov diplomacií Organizácie islamskej spolupráce (OIC) v Ankare ďalej vyzval moslimské krajiny, aby v tomto konflikte stáli na strane Iránu,

Turecký minister zahraničných vecí podotkol, že región má „problém s Izraelom“ vzhľadom na operácie tejto krajiny v Pásme Gazy a jej útoky na Libanon, Sýriu, Jemen a Irán.

Izrael na Irán zaútočil v noci na piatok 13. júna a islamská republika jeho útoky opätuje. Boje pokračovali aj v sobotu. Izraelská armáda uviedla, že jeden z iránskych dronov, pravdepodobne typu Šáhid, zasiahol dvojposchodový dom v meste Bejt Še'an na severe Izraela. Podľa tamojších záchranárov však nedošlo k žiadnym zraneniam.

Iránska polooficiálna tlačová agentúra Mehr medzitým uviedla, že počas izraelského útoku na metropolu Teherán zahynul iránsky jadrový vedec Ísar Tabatabaí Kámšáh a jeho manželka. Podľa správ prišiel vedec o život ešte pred dvoma dňami pri dronovom útoku na byt v iránskej metropole.

Irán zároveň uviedol, že od začiatku konfliktu s Izraelom 13. júna prišlo o život najmenej 430 ľudí a ďalších 3500 utrpelo zranenia, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske ministerstvo zdravotníctva. Izrael uvádza, že iránske útoky na jeho územie si doposiaľ vyžiadali životy 24 civilistov.

10:20 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok oznámila, že uvalila nové sankcie súvisiace s Iránom, namierené proti ôsmim subjektom, jednému plavidlu a jednej osobe za ich údajnú úlohu pri dodávaní citlivých zariadení pre iránsky zbrojný priemysel.

„Spojené štáty zostávajú odhodlané narušiť akékoľvek úsilie Iránu o získanie citlivej technológie, komponentov a zariadení dvojakého použitia, ktoré režimu pomáhajú realizovať jeho programy v oblasti balistických rakiet, bezpilotných lietadiel a asymetrických zbraní,“ povedal americký minister financií Scott Bessent.

„Ministerstvo financií bude naďalej znižovať schopnosť Iránu vyrábať a šíriť tieto smrtiace zbrane, ktoré ohrozujú stabilitu regiónu a globálnu bezpečnosť,“ dodal minister vo vyhlásení, oznamujúcom tento krok.

Dva z uvedených subjektov sú lodné spoločnosti so sídlom v Hongkongu: Unico Shipping Co Ltd a Athena Shipping Co Ltd, uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo financií USA v piatok tiež vydalo sankcie súvisiace s bojom proti terorizmu, zamerané na Iránom podporovaných jemenských húsiov kvôli údajnému nezákonnému obchodovaniu s ropou a jej preprave, uviedlo v samostatnom vyhlásení.

Tieto sankcie sa týkajú štyroch osôb, 12 subjektov a dvoch plavidiel kvôli dovozu ropy a iného nelegálneho tovaru na podporu húsiov, uviedlo ministerstvo.

9:55 Izraelská armáda potvrdila v sobotu zabitie Sajída Izádího, hlavného veliteľa palestínskej divízie elitných iránskych Revolučných gárd. O život podľa nej prišiel v noci na sobotu pri vzdušnom útoku na mesto Kóm.

„Izádí bol eliminovaný v bezpečnom dome v srdci Iránu po dlhom úsilí tajných služieb," uviedli izraelské ozbrojené sily vo vyhlásení.

Izraelská armáda ďalej spresnila, že Izádí zodpovedal za „vojenskú koordináciu medzi vyššími veliteľmi Zboru islamských revolučných gárd a iránskym režimom, ako aj kľúčovými postavami teroristickej organizácie Hamas“, najmä pred útokom palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023 a počas následného vojenského konfliktu, píše TOI s odvolaním sa na palestínske militantné hnutie v Pásme Gazy.

Izádí bol podľa izraelskej armády „jedným zo strojcov“ útoku Hamasu zo 7. októbra „a patril medzi tých, ktorí o ňom vedeli ešte pred jeho vykonaním.“

„Počas vojny bol zodpovedný za riadenie síl Hamasu v Libanone… (a) jeho úlohou bolo obnoviť vojenské krídlo Hamasu a zabezpečiť, aby táto skupina zostala vládnucou silou v Gaze,“ pokračovala armáda vo vyhlásení.

Podľa nej bol Izádí „jedným zo zakladateľov a vedúcich osobností plánu iránskeho režimu na zničenie Izraela“.

Zabitie Izádího potvrdil podľa agentúry DPA aj izraelský minister obrany Jisrael Kac, ktorý príslušný zásah označil za „veľký úspech pre izraelské tajné služby a letectvo“.

Podľa Kaca útočilo izraelské letectvo priamo na bydlisko Izádího v meste Kóm.

Palestínske brigády al-Kuds ako zahraničná divízia v rámci Revolučných gárd podliehajú priamo najvyššiemu iránskemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Ich oficiálnou úlohou je podpora Iránu naklonených politických zoskupení v zahraničí, ako aj podnikanie tajných operácií z poverenia Revolučných gárd, dodáva AFP.

Iránske štátne médiá v sobotu najprv informovali len o izraelskom útoku na mesto Kóm, pri ktorom údajne zahynula najmenej jedna 16-ročná osoba a dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia. Zasiahnutý bol pritom údajne bytový dom.

Kóm leží približne 50 kilometrov severne od zariadenia na obohacovanie uránu Fordó, ktoré je považované za aktuálne najvýznamnejší cieľ Izraela vo vojenskom konflikte s Iránom.

8:20 Izraelské vzdušné sily v sobotu oznámili, že na deviaty deň konfliktu spustili novú vlnu leteckých útokov na sklady a odpaľovacie základne rakiet v strednom Iráne.

V príspevku na platforme X izraelské letectvo uviedlo, že ich cieľom bola „infraštruktúra na skladovanie a odpaľovanie rakiet v strednom Iráne“.

Izrael minulý týždeň v noci na piatok podnikol útok na Teherán a odvtedy tieto štáty pokračujú vo vzájomných úderoch. Izraelskí predstavitelia tvrdia, že cieľom operácie proti Iránu je zničenie iránskeho jadrového programu. Počas pokračujúcich útokov v Iráne zasiahol Izrael tamojšie jadrové a vojenské zariadenia a zabil tiež niekoľko jadrových vedcov.

Izrael počas piatkového zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyhlásil, že jeho krajina neprestane s útokmi na Irán, pokým neodstráni súčasnú jadrovú hrozbu. Teherán zasa prisľúbil, že sa bude aj naďalej brániť.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v piatok varoval varoval, že Blízky východ riskuje jadrovú katastrofu, pokiaľ Izrael zaútočí na jadrovú elektráreň v meste Búšehr na juhu Iránu. Zdôraznil, že po útokoch zatiaľ nedošlo k zaznamenaniu radiácie, no potenciálny úder na elektráreň by mal najvážnejšie dôsledky vzhľadom na tisíce kilogramov jadrového materiálu, ktoré sa tam nachádzajú.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok kritizoval rozsah izraelskej vojenskej akcie, ktorá sa zamerala nielen na jadrové a balistické zariadenia. Varoval Izrael, že samotná vojenská akcia nebude dostatočná na zničenie iránskeho jadrového programu. „Existujú zariadenia, ktoré sú mimoriadne dobre chránené, nevieme presne, kde sa nachádza urán obohatený na 60 percent,“ uviedol Macron.

8:15 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Irán má „maximálne dva týždne" na to, aby sa vyhol možným americkým leteckým útokom.

Trump tým podľa AFP naznačil, že by mohol prijať rozhodnutie aj skôr než o dva týždne, čo je termín, ktorý stanovil deň predtým. Trump dodal, že Irán „nechce hovoriť s Európou“, čím odmietol šancu na úspech rozhovorov medzi európskymi mocnosťami a Iránom v Ženeve o riešení konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Trump tiež bagatelizoval možnosť požiadať Izrael o zastavenie útokov po tom, čo iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal, že Teherán neobnoví rokovania so Spojenými štátmi, pokým budú izraelské útoky pokračovať.

„Dávam im čas, povedal by som tak maximálne dva týždne,“ odpovedal Trump novinárom na otázku, či by mohol rozhodnúť o zaútočení na Irán už pred týmto termínom. Dodal, že cieľom je „zistiť, či ľudia prídu k rozumu“.

Čítajte viac Rozhodne sa Trump použiť najťažšiu bombu na svete? Zasiahol by s ňou atómové srdce Iránu

Trump vo štvrtok uviedol, že sa o vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, nakoľko podľa neho stále existuje veľká šanca na rokovania s Iránom.

Táto poznámka bola podľa AFP všeobecne pochopená ako „otvorenie dvojtýždňovej lehoty na rokovania o ukončení vojny medzi Izraelom a Iránom" a preto sa európske mocnosti ponáhľali rokovať s Teheránom. Jeho najnovšie vyjadrenia však naznačili, že Trump by mohol svoje rozhodnutie urobiť ešte skôr, ak by mal pocit, že nedošlo k pokroku smerom k zastaveniu iránskeho jadrového programu.

Trump odmietol šance Európy zohrať významnú úlohu v tomto smere a vyhlásil, že rozhovory medzi Britániou, Francúzskom, Nemeckom a diplomatmi EÚ a teheránskym ministrom zahraničných vecí „nepomohli“.

„Irán nechce hovoriť s Európou. Chcú hovoriť s nami. Európa nám v tomto nebude schopná pomôcť,“ povedal Trump novinárom po príchode do Morristownu v štáte New Jersey.

Na otázku, či by požiadal Izrael o zastavenie útokov, ako to žiadal Irán, Trump odpovedal, že je „veľmi ťažké takú žiadosť predložiť v tomto momente“. „Ak niekto vyhráva, je to o niečo ťažšie, ako keď niekto prehráva, ale sme pripravení, ochotní a schopní, rozprávali sme sa s Iránom, a uvidíme, čo sa stane,“ uviedol americký prezident.

Čítajte viac Izraelská armáda má na muške Chameneího. Netanjahu: Meníme tvár celého sveta. Trump o útoku rozhodne do 14 dní (online)

7:53 Polícia v iránskej provincii Kóm v sobotu uviedla, že zadržala dovedna 22 ľudí „s väzbami na izraelské špionážne služby“. K zadržaniam podľa nej došlo od piatka 13. júna, informovala iránska tlačová agentúra Fars podľa agentúry AFP.

„Dvadsaťdva ľudí bolo identifikovaných a zatknutých pre obvinenia z väzieb na špionážne služby sionistického režimu, zo znepokojovania verejnosti a podporovania zločineckého režimu, uvádza Fars s odvolaním sa na vedenie tajnej služby polície v iránskej provincii Kóm.

Od vypuknutia konfliktu došlo na oboch stranách k zadržaniam viacerých osôb pre údajné podozrenia zo špionáže.

7:15 Izrael sa stal v noci na sobotu terčom ďalšieho raketového útoku z Iránu. Informovala o tom izraelská armáda. Oznámila tiež, že začala novú vlnu útokov na zariadenia na skladovanie a odpaľovanie rakiet v Iráne.

Podľa agentúry DPA sa zrejme izraelskej protivzdušnej obrane podarilo všetky iránske rakety zachytiť. Armáda nedlho po vyhlásení poplachu informovala Izraelčanov, že môžu opustiť kryty. V piatok v izraelskom meste Haifa v dôsledku iránskeho raketového útoku utrpelo zranenia najmenej 23 ľudí.

Terajší konflikt medzi Izraelom a Iránom sa začal minulý týždeň v piatok rozsiahlym izraelským úderom na iránske jadrové prevádzky, vojenské objekty, jadrových vedcov a armádnych predstaviteľov. Izrael tvrdí, že cieľom jeho vojenskej operácie je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán popiera, že by na vývoji jadrových zbraní aktívne pracoval, a zároveň opakuje, že mieni pokračovať vo svojom mierovom jadrovom programe.

7:00 Izrael v piatok uviedol, že jeho útoky proti Iránu zdržali vývoj jadrovej bomby v Iráne o niekoľko rokov. Informuje agentúra DPA.

„Podľa hodnotení, ktoré počúvame, si myslím, že sme už oddialili ich schopnosť získať jadrovú bombu najmenej o dva alebo tri roky,“ povedal izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v rozhovore pre denník Bild.

„Skutočnosť, že sme eliminovali tých jednotlivcov, ktorí viedli a presadzovali používanie jadrovej energie na vojenské účely, je mimoriadne dôležitá z hľadiska výsledkov,“ povedal.

„Už sme dosiahli veľa a urobíme všetko, čo bude v našich silách. Nezastavíme sa, kým neurobíme všetko pre to, aby sme eliminovali túto hrozbu,“ povedal Saar.

V inom rozhovore pre japonskú televíznu stanicu NHK Saar uviedol, že Izrael „nedovolí, aby sa Irán stal tým, čím je Severná Kórea. Irán sa snaží nasledovať cestu Severnej Kórey, pretože verí, že bezpečnosť jeho režimu je garantovaná jadrovými zbraňami. Ale my to Iránu nedovolíme,“ vyhlásil. Na otázku, či by bol Izrael ochotný akceptovať diplomatické riešenie konfliktu s Iránom, Saar odpovedal: „Ja osobne neverím, že Irán hľadá [diplomatické] riešenie. Irán sa snaží oklamať medzinárodné spoločenstvo“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý sa v piatok v Ženeve stretol so svojimi britskými, francúzskymi a nemeckými partnermi, vyhlásil, že Irán nebude rokovať, kým Izrael neprestane útočiť na jeho krajinu. Saar to odmietol s tým, že v rokovaniach nebol dosiahnutý žiadny pokrok ani pred izraelskými útokmi, ktoré sa začali 13. júna.