"Nálada v hlavnom meste je rozporuplná. Mnohí ľudia majú z izraelských útokov radosť, lebo túto diktatúru musia znášať už celé desaťročia. Zároveň je však veľmi rozšírený pocit, že nás napadol vonkajší nepriateľ.
Stojíme medzi ním a vnútorným nepriateľom – diktatúrou, ktorá takmer polstoročie oberá našu krajinu o všetky hodnoty. Táto vojna nie je našou vojnou," uviedla v rozhovore pre nemecký denník Welt právnička a jedna z najznámejších iránskych aktivistiek za ľudské práva Nasrín Sotúdeová.
Pád diktatúry ešte neznamená demokraciu
Krutosť domáceho režimu poznala na vlastnej koži. Už v roku 2011 ju za „ohrozovanie národnej bezpečnosti“ odsúdili na šesť rokov väzenia, kde potom držala 49-dňovú protestnú hladovku.
Po prepustení obhajovala Iráncov, ktorí bojovali za ľudské práva, vrátane žien protestujúcich proti povinnému noseniu hidžábu. V júni 2018 ju znova zatkli a odsúdili na 38 rokov odňatia slobody a 148 rán bičom. Po medzinárodnom tlaku ju však nedávno prepustili.
Ako priznala, aj ona je vnútorne rozorvaná podobne ako mnohí jej krajania. Na jednej strane vedenie iránskeho štátu neustále opakuje heslá ako „Smrť Amerike!“ či „Smrť Izraelu!“, a na druhej strane je preň dôležitejší vývoj jadrových zbraní než hospodársky rozvoj, sloboda alebo právo na vzdelanie.
Čítajte viac Aké sú scenáre vývoja na Blízkom východe? Irán prehrá tak či tak, odhadujú experti
Sotúdeová neschvaľuje ani politiku Izraelu, ktorý zabíja toľko detí v Pásme Gazy a teraz aj v Iráne. "Nepochybujem, že drvivá väčšina obyvateľstva sa chce režimu zbaviť. To sme už videli počas protestov. Neviem však predpovedať, či títo ľudia teraz niečo podniknú.
Zvrhnúť režim by dnes určite bolo možné. Vedenie stratilo veľký vplyv a momentálne sa zdá celkom bezmocné, no môže to byť klamlivé," zhodnotila právnička, ktorej v roku 2012 Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodné myslenie.
V spoločnosti podľa nej prevláda strach, že keby pokus o prevrat zlyhal a islamský režim by si opäť upevnil moc, mohlo by to mať ešte horšie následky pre odporcov diktatúry ako v súčasnosti.
„Ten režim musíme nejako zvrhnúť. A vojenský tlak môže vládnuci systém oslabiť. Ale na druhej strane: vedie pád diktatúry automaticky k demokratickému systému? V posledných rokoch sme v tejto časti sveta zažili jedno – že vojenské intervencie zvonka ani zďaleka nepriniesli demokraciu,“ zdôraznila 61-ročná iránska aktivistka.
Riešenie vidí v tom, aby sa dodržiavalo medzinárodné právo. Irán ho neprestajne porušuje alebo jednoducho ignoruje, ale to robí aj Izrael a mnohé ďalšie štáty.
„Kto si dnes napríklad ešte spomenie na medzinárodný zatykač na Benjamina Netanjahua? Rozhodujúce slovo má len moc. Musíme sa konečne vrátiť k pravidlám medzinárodného práva a k ľudským právam,“ uviedla pre Welt Sotúdeová.
Mŕtvych veliteľov nahradia noví
Na to, aby Západ nemal veľké očakávania, čo sa týka vzbury proti iránskemu režimu, upozornila v komentári pre časopis Time i Narges Bajoghliová, expertka na Blízky východ z Univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom Baltimore.
„Nie je to prvý raz, čo si zahraničné mocnosti predstavujú Irán ako rozpadajúci sa dom – taký, ktorý potrebuje len jemne postrčiť alebo sériu vzdušných útokov, aby sa dostal do nových rúk,“ varovala.
Ako chybný predpoklad sa to podľa nej prejavilo už v auguste 1953, keď americká a britská tajná služba (CIA a MI6) v Teheráne pripravili štátny prevrat, aby zvrhli nacionalistickú vládu Mohammada Mosaddeka, ktorý v krajine znárodnil ropné spoločnosti. Vďaka tomu sa ujal moci autokratický režim šáhu Mohammada Rezá Pahlavího.
V septembri 1980 zaútočil zase na Irán susedný Irak, kde stál na čele diktátor Saddám Husajn. Západ veril, že sa Irán následkom tejto vojny do niekoľkých mesiacov zrúti, a preto podporoval Irak. Ozbrojený konflikt trval až do roku 1988, ale islamský režim v Teheráne nepadol.
„Irán nie je Sýria, Líbya ani Irak. Ak sa prezident Trump zapojí do vojny proti Iránu a zaviaže Spojené štáty k odstráneniu iránskeho režimu, výsledky budú pravdepodobne katastrofálnejšie ako vojna proti Iraku v roku 2003, ktorá zabila vyše 1,2 milióna ľudí, vyhnala z domovov viac ako deväť miliónov Iračanov, prispela k vzniku Islamského štátu a USA stála približne tri bilióny dolárov,“ pripomenula Bajoghliová.
Čítajte viac Izrael mal šancu zabiť Chameneího. Zabránila mu v tom jediná vec, píše Axios
Ako podotkla, americkí analytici často robia chybu, keď podceňujú silu iránskeho štátu. Podľa nej má totiž takú štruktúru, aby prežil.
Aj iránsku armádu navrhli tak, aby odolala prevratom a inváziám. Okrem ozbrojených síl s asi 420-tisíc vojakmi pôsobia v krajine tiež islamské revolučné gardy, čo je elitné a ideologicky riadené vojsko so zhruba 190-tisíc mužmi, a polovojenská organizácia Basídž.
Bajoghliová je presvedčená, že hoci sa Izrael chváli tým, koľko zlikvidoval vysokých veliteľov iránskych revolučných gárd, na situácii to nič nemení, lebo uvoľnené miesta hneď zaplnia nové kádre.
A tie bývajú často ešte agresívnejšie ako ich predchodcovia, takže atentáty na vplyvné osobnosti iránsky systém nezničia. A to vraj ani v prípade, že by zabili najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Čítajte viac Rozhodne sa Trump použiť najťažšiu bombu na svete? Zasiahol by s ňou atómové srdce Iránu
„Iránu nevládne jediný muž alebo klika, ktorej by sa dala sťať hlava. Iránsky štát je konkurenčný autoritársky systém s inštitúciami, ktoré sa vyvíjali viac ako storočie. Aj uprostred kríz systém generuje nových vodcov, frakcie a mocenské centrá,“ objasnila odborníčka.
„Vojna s Irakom Irán zasiahla, no naučila ho, že prežitie si vyžaduje vytrvalosť. V nasledujúcich desaťročiach sa iránsky štát zreorganizoval nie pre mier, ale pre obliehanie. Jeho vojenská doktrína nie je postavená na dobývaní, ale na odpore,“ vysvetlila Bajoghliová.