
21:50 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľnom vyhlásení uviedlo, že americké a izraelské údery na ciele v Iráne boli opodstatnené, keďže ich cieľom bolo zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní. Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“.
„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.
Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.
„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Ukrajina vzdala sovietskych jadrových zbraní na svojom území výmenou za garancie svojej suverenity a územnej celistvosti od svetových mocností. (tasr, afp)
21:48 Spojené štáty nie sú vo vojne s Iránom, ale s jeho jadrovým programom, vyhlásil viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu po amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia. Tieto nálety podľa neho „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu.
Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.
„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. „Nie sme vo vojne s Iránom – sme vo vojne s iránskym jadrovým programom,“ dodal s tým, že USA a ich spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu.
Hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu medzitým podľa AFP povedal, že pri amerických náletoch došlo k škodám, no nie je to po prvýkrát. Vyjadril presvedčenie, že poznatky v oblasti jadrovej energetiky sa nedajú zničiť. „Mali by vedieť, že (jadrový) priemysel má korene v našej krajine, ktoré nemožno zničiť,“ tvrdil. (afp, tasr)
20:33 Iránske Islamské revolučné gardy v nedeľu po útokoch na nukleárne zariadenia vyslali varovanie americkým základniam na Blízkom východe. „Útokom na mierové jadrové zariadenia sa (americké sily) de facto vystavili priamemu nebezpečenstvu,“ uviedli gardy podľa tlačovej agentúry Fars.
USA majú svoje sily nasadené na viacerých základniach v regióne Blízkeho východu. Najbližšie k Iránu, a tým v prípade útoku aj najohrozenejšie, sú základne v Bahrajne a Katare. Podľa satelitných snímok už z letiskovej plochy na vojenskom letisku al-Udajd v Katare stiahli lietadlá. Ďalšie americké sily sa nachádzajú v Iraku, Kuvajte, Sýrii alebo Ománe. Celkovo je na Blízkom východe nasadených asi 40-tisíc amerických vojakov. (tasr, dpa)
19:15 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo svojej prvej reakcii odsúdil v nedeľu americké útoky na iránske jadrové zariadenia. Útoky podľa neho odhalili, že Washington stojí aj za izraelským vojenským ťažením v islamskej republike.
„Táto agresia ukázala, že Amerika je hlavným faktorom nepriateľských akcií sionistického režimu voči Iránskej islamskej republike,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA iránsky prezident. Ako dodal, Spojené štáty podľa neho konali po tom, čo videli „zjavnú neschopnosť“ Izraela.
Iránske médiá medzitým priniesli informáciu, že provinciou Búšehr, kde sa nachádza jediná jadrová elektráreň v Iráne, otriasla mohutná explózia. O výbuchu informovala tlačová agentúra Šark, pričom podľa agentúry Fars išlo o útok Izraela, ktorý cielil na dve lokality v rovnomennej provinčnej metropole.
Iránske médiá tiež hlásili útoky v provincii Jazd. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) ešte v sobotu upozornila, že útok na elektráreň v Búšehri by mohol spôsobiť „veľmi veľký únik rádioaktivity“. (afp, tasr)
18:44 Pakistan len niekoľko hodín pred americkými útokmi na iránske jadrové zariadenia nominoval amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier za rok 2026. Pakistanská diplomacia vzápätí operáciu USA s krycím názvom „Polnočné kladivo“ ostro odsúdila a varovala pred destabilizačným účinkom útokov pre celý región.

17:35 Iránsky parlament údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroj iránskej štátnej televízie Press TV.
Iránsky poslanec a generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters zdôraznil, že možnosť uzavretia prielivu je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“.
Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Od začiatku roka 2022 do mája 2025 bolo cez prieliv denne prepravených približne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív, uviedla analytická spoločnosť Vortexa. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.
Prepravná spoločnosť Maersk medzičasom informovala, že jej lode sa naďalej plavia Hormuzským prielivom. Je však pripravená prijať potrebné opatrenia na základe dostupných informácií. Britská organizácia pre námorný obchod uviedla, že hrozbu pre americkú obchodnú lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive v blízkosti Iránu hodnotí ako „vysokú“. (tasr, reuters)
16:57 Satelitné snímky zhotovené v nedeľu naznačujú poškodenie vchodov do iránskeho podzemného jadrového zariadenia Fordó po tom, čo na túto prevádzku v noci zaútočilo americké letectvo. USA ohlásili aj zničenie ďalších dvoch jadrových komplexov v Isfaháne a Natanze, kde sa nachádza hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Iránski predstavitelia dopady úderu bagatelizujú.

16:07 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo „nezodpovedné“ americké údery na jadrové zariadenia v Iráne a označilo ich za hrubé porušenie medzinárodného práva. Súčasne vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN na reakciu. Odsúdenie vyjadrila aj čínska diplomacia. Turecko medzitým varovalo, že údery riskujú eskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom na globálnu úroveň s možnými katastrofickými dôsledkami.

16:04 Pápež Lev XIV. vyzval v nedeľu v reakcii na útoky Spojených štátov na jadrové ciele v Iráne na ukončenie tragédie vojen. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne.
„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“. Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy.
„V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev. „Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal.
Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“. Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, dodal.
„Vojna problémy nerieši… Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov – rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev. Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!… Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV. (afp, tasr, vaticannews.va)
14:06 Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyzval v urýchlený návrat k diplomacii po tom, čo USA v noci zaútočili na tri jadrové zariadenia na území Iránu. Oznámil to jeho hovorca Stefan Kornelius. Irán musí „okamžite vstúpiť do rokovaní so Spojenými štátmi a Izraelom a nájsť diplomatické riešenie tohto konfliktu,“ povedal Merz.
Ako zároveň dodal, nemecká vláda verí, že počas útokov, ku ktorým došlo v noci na nedeľu v jadrových zariadeniach Fordó, Natanz a Isfahán, „boli poškodené rozsiahle časti iránskeho jadrového programu“.
Český premiér Petr Fiala v reakcii na nočný útok Spojených štátov na jadrové zariadenia v Iráne uviedol, že tamojší jadrový program je ohrozením medzinárodnej bezpečnosti. Americký útok je preto podľa neho pochopiteľnou snahou zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane, napísal Fiala na platforme X. V podobnom duchu sa vyjadrila aj česká ministerka obrany Jana Černochová a šéf rezortu diplomacie Ján Lipavský. (tasr, novinky.cz, afp)
14:00 Akýkoľvek konflikt treba riešiť na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) a nie prostredníctvom zbraní, nech ide o akýkoľvek dobrý úmysel. V reakcii na nočné útoky USA na Irán to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).
„Je neprípustné, aby ktorýkoľvek štát na území iného zvrchovaného štátu vykonával vojenské operácie. Konzistentne apelujeme, že región Blízkeho východu urgentne potrebuje mier a stabilitu, k čomu je nevyhnutná deeskalácia situácie a predovšetkým návrat diplomacie a dialógu,“ uviedol Blanár a doplnil, že SR opakovane upozorňuje na nedodržiavanie medzinárodného práva.
Ako dodal, slovenská diplomacia vždy reaguje aktívnymi krokmi k zaisteniu bezpečnosti občanov SR nachádzajúcich sa v regióne. Ochrana ich života a zdravia je podľa neho prioritou ministerstva. (tasr)
13:55 Katar vyjadril v nedeľu obavy z vážnych následkov amerického útoku na iránske jadrové zariadenia. V Katare sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa na Blízkom východe. Katarské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom varuje, že „súčasná nebezpečná eskalácia v regióne môže viesť ku katastrofálnym následkom na regionálnej aj medzinárodnej úrovni“.
Zároveň obe strany vyzvalo, aby „prejavili múdrosť, zdržanlivosť a vyhli sa ďalšej eskalácii.“ Aj Saudská Arábia vyjadrila v nedeľu „veľké znepokojenie“ po amerických útokoch na zariadenia zamerané na obohacovanie uránu v susednom Iráne.
Tamojší rezort diplomacie na platforme X uviedol, že kráľovstvo „s veľkými obavami sleduje vývoj v sesterskej islamskej republike Irán". Zároveň vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia situácie. Americké útoky na ciele v Iráne odsúdil aj Omán, ktorý je sprostredkovateľskou krajinou v jadrových rokovaniach.
Povstalecká vláda v Jemene v nedeľu medzitým vyslovila podporu predchádzajúcemu vyhláseniu svojho ozbrojeného krídla o obnovení útokov na americké lode v Červenom mori po tom, čo USA útočili na ciele v Iráne.
Jeden z iránskych poslancov, šéf parlamentného výboru pre zahraničnú politiku Abbás Golrú, v nedeľu vyhlásil, že po útokoch USA má Irán zákonné právo odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Podľa neho tak Teherán môže urobiť na základe jej článku 10., podľa ktorého má členská krajina „právo odstúpiť od zmluvy, ak rozhodne, že mimoriadne udalosti ohrozili jej najvyššie záujmy,“ napísal na platforme X. (afp, tasr)
13:34 Nočné útoky USA na Irán sú zlomovým momentom v snahe zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. Irán naďalej predstavuje hrozbu pre región svojou agresívnou politikou a podporou terorizmu. V reakcii na nočné útoky to uviedol člen predsedníctva opozičného hnutia PS a exminister zahraničných vecí Ivan Korčok. Zásah podľa neho prichádza po neúspešných diplomatických rokovaniach, no riziko eskalácie je vysoké.
„S ohľadom na toto riziko a dosah na bezpečnosť je nevyhnutné, aby USA konzultovali ďalšie kroky so spojencami. Najbližšou príležitosťou bude samit NATO. Súčasná kríza zároveň ukazuje potrebu silnejšej spoločnej európskej obrany,“ uviedol.
Ako dodal, napriek násiliu je podľa neho potrebné trvať na diplomatickom riešení. Vyzval všetkých aktérov na návrat za rokovací stôl. (tasr)
13:21 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu oznámil, že sa chystá odcestovať do Moskvy, kde sa v pondelok ráno stretne s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Schôdzka sa uskutoční deň po tom, čo Spojené štáty na pokyn prezidenta Donalda Trumpa zaútočili na Irán. Arákčí americké údery odsúdil a vyhlásil, že Trump oklamal svojich vlastných voličov sľubmi o nezapájaní sa do „večných vojen“.
„Dnes popoludní odchádzam do Moskvy a zajtra ráno mám stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Arákčí na tlačovej konferencii v Istanbule s tým, že ho čakajú „veľmi vážne konzultácie“. Moskvu označil za „priateľa Iránu“ a povedal, že s Ruskom sa vždy navzájom radia. Teherán podľa jeho slov za posledné mesiace rokovaní s USA vždy informoval Rusko o ich priebehu.

„Irán neurobil nič zlé. Nechápeme, prečo by mal byť Irán napadnutý za falošné obvinenie, že sa snaží získať jadrové zbrane,“ povedal ďalej šéf iránskej diplomacie, ktorý Trumpa označil za „tyrana“ nedodržiavajúceho zákony.
„Zatiaľ čo prezident Trump bol zvolený s heslom ukončiť nákladnú účasť Ameriky na večných vojnách v našej časti sveta, zneužitím nášho záväzku k diplomacii zradil nielen Irán, ale oklamal aj svojich vlastných voličov,“ tvrdil Arákčí v Istanbule.
Zopakoval tiež predchádzajúce výzvy Iránu, aby Bezpečnostná rada OSN odsúdila americké útoky a varoval, že „ticho uvrhne uvrhne svet do bezprecedentnej úrovne nebezpečenstva a chaosu“. (tasr, news.sky.com)
12:38 Americké strategické bombardéry B-2 Spirit zohrali kľúčovú úlohu pri nočnom útoku USA na tri jadrové zariadenia v Iráne. Tieto lietadlá, považované za technologický vrchol amerického vojenského letectva, sú zároveň najdrahšími lietadlami, aké boli kedy zaradené do služby – cena jedného presahuje dve miliardy dolárov.

11:51 Spojené štáty podnikli rozsiahly útok na tri iránske jadrové zariadenia, čo môže predstavovať zásadný bod obratu v napätom izraelsko-iránskom konflikte. Podľa historika a publicistu Juraja Kríža išlo o premyslenú a presne zameranú operáciu, ktorej cieľom bolo ochromiť alebo eliminovať jadrové kapacity Teheránu.

11:35 Najmenej 86 ľudí utrpelo zranenia po tom, čo Irán v nedeľu odpálil na Izrael dve raketové salvy, informuje portál Times of Israel (TOI). Iránske ozbrojené sily v nedeľu uviedli, že zaútočili na viacero lokalít na území Izraela vrátane Medzinárodného letiska Bena Guriona v Tel Avive.
K najnovším úderom na Izrael došlo po útokoch Spojených štátov, ktoré v noci na nedeľu zasiahli tri jadrové zariadenia na území Iránu. Armáda islamskej republiky vo vyhlásení spresnila, že medzi ďalšie ciele v Izraeli patrili „biologické výskumné centrum“, logistické základne a rôzne úrovne veliteľských a riadiacich stredísk, citovala agentúra Fars.
Podľa stanice Sky News bola v Tel Avive zasiahnutá časť rozsiahlej budovy, o čom kolovali aj zábery na sociálnych sieťach. Na mieste sa nachádzali záchranári a prehľadávali trosky. Podľa Sky News ide o odvetné útoky Iránu za údery USA na tri jeho zariadenia na obohacovanie uránu. Terčom iránskeho raketového útoku bolo podľa TOI aj mesto Haifa. (news.sky.com, timesofisrael.com, tasr)
11:29 Koaličná strana Hlas vyzýva na urýchlené, ale diplomatické riešenie situácie na Blízkom východe, na Ukrajine aj všade inde, kde sa spory riešia zbraňami. Na sociálnej sieti to uviedol predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
„Nikdy nesmieme rezignovať na diplomatické riešenie sporných otázok medzi štátmi a národmi. Ak sa sila a zbrane stanú normou, následky môžu byť katastrofálne pre celý svet,“ dodal.
11:04 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že útokom Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia bol splnený jeden z jeho hlavných prísľubov ohľadne vojny proti Iránu. Netanjahu vo videoposolstve občanom Izraela vyhlásil, že dodržal sľub, ktorý dal ľuďom, keďže na začiatku ofenzívy proti islamskej republike oznámil, že „iránske jadrové zariadenia budú tak či onak zničené“. „Tento sľub bol dodržaný,“ povedal izraelský premiér.
Útok USA na tri zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordó, v Natanze a Isfaháne bol podľa Netanjahua koordinovaný medzi ním a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa Trumpa boli všetky spomenuté zariadenia vrátane dobre opevneného podzemného komplexu vo Fordó „kompletne zničené“.
Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí útok zo strany USA ukázal, že „Washington sa nezastaví pred žiadnou nelegálnosťou alebo zločinom“ v záujme podpory Izraela.
„Teraz je všetkým úplne jasné, že samotný režim, ktorý má stále členstvo v Bezpečnostnej rade (OSN), sa neriadi žiadnymi zásadami ani morálkou a nezastaví sa pred žiadnou nezákonnosťou ani zločinom, aby slúžil cieľom genocídneho okupačného režimu,“ uviedlo ministerstvo v Teheráne vo vyhlásení s odkazom na Spojené štáty a Izrael. (afp, dpa, tasr)
10:56 Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová vyzvala v nedeľu na deeskaláciu a návrat k rokovaniam po tom, čo Spojené štáty podnikli útoky na iránske jadrové zariadenia. „Vyzývam všetky strany, aby ustúpili o krok späť, vrátili sa k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii,“ napísala Kallasová na platforme X.
Ako dodala, Iránu nesmie byť umožnené vyvinúť jadrovú zbraň. Ministri zahraničných vecí EÚ budú o situácii diskutovať v pondelok.
10:16 Britský premiér Keir Starmer vyzval v nedeľu Irán na návrat k rokovaniam po tom, čo Spojené štáty zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia určené na obohacovanie uránu. Podľa Starmera je iránsky jadrový program „závažnou hrozbou“, ktorú by americký vojenský zásah mohol „zmierniť“.
„Situácia na Blízkom východe zostáva nestabilná a stabilita v regióne je prioritou. Vyzývame Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a dosiahol diplomatické riešenie na ukončenie tejto krízy,“ uviedol v reakcii Starmer. (tasr)
10:11 Prezident Peter Pellegrini vyjadril znepokojenie nad narastajúcim napätím vo svete. Verí, že na Blízkom východe, ale čím skôr aj na Ukrajine a vo všetkých krízových regiónoch, si znepriatelené strany sadnú za rokovací stôl. Uviedol to v nedeľu na sociálnej sieti v reakcii na útok Spojených štátov amerických na Irán.
„Čím ďalej, tým viac rezignujú viaceré štáty, vrátane demokratických krajín a svetových veľmocí, na diplomatické riešenia krízových situácií a dávajú prednosť silovým riešeniam, pri ktorých zomierajú ľudia,“ poznamenal prezident. Je presvedčený, že jedinou možnosťou dlhodobého prežitia ľudskej civilizácie je mierové spolunažívanie národov.
9:30 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu potvrdila, že po útokoch zo strany Spojených štátov nezaznamenala zvýšenú úroveň radiácie v kľúčových jadrových zariadeniach v Iráne. „Po útokoch na tri jadrové zariadenia v Iráne… môže MAAE potvrdiť, že doteraz nebolo hlásené žiadne zvýšenie úrovne radiácie mimo týchto zariadení,“ uviedla agentúra na platforme X.
Jej vyhlásenie prišlo len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že útoky „úplne zničili“ hlavné iránske jadrové zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordó, v Isfaháne a Natanze.
Šéf MAAE Rafael Grossi však v noci na nedeľu vyjadril v súvislosti s útokmi „hlboké znepokojenie“ a označil ich za „nebezpečnú eskaláciu“ a „priamu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“.
Teherán útoky potvrdil, no ich dosah nateraz bagatelizuje. Tamojšie úrady tvrdia, že v zasiahnutých oblastiach nespozorovali „známky kontaminácie“ a ľudia v ich okolí nie sú vystavení „nijakému nebezpečenstvu“.
Iránske Národné centrum pre jadrovú bezpečnosť, spadajúce pod Iránsku organizáciu pre atómovú energiu (AEOI), uviedlo, že jeho detektory nezaznamenali zvýšenú úroveň radiácie, respektíve nijaký takýto únik, informuje stanica Sky News. Zo „spoluúčasti“ na týchto útokoch obvinila AEOI Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). Účinky zvýšenej radiácie neeviduje ani saudskoarabská komisia pre jadrový a rádiologický dozor, ako potvrdila v nedeľu na platforme X. (afp, tasr, news.sky.com)
8:44 Iracká vláda odsúdila americké útoky na jadrové zariadenia v Iráne. Označila ich za vojenskú eskaláciu, ktorá vážne ohrozuje bezpečnosť a stabilitu regiónu. Informovala o tom agentúra AFP. „Vojenské riešenia nemôžu nahradiť dialóg a diplomaciu,“ uviedol hovorca irackej vlády. Dodal, že americké útoky na jadrové zariadenia v Iráne ohrozujú bezpečnosť a mier na Blízkom východe.
Hamas označil útoky za agresiu a nebezpečnú eskaláciu, ktorá ohrozuje bezpečnosť v regióne. Dodal, že USA slepo sledujú agendu Izraela. S ním má Hamas, rovnako ako Irán, dlhodobý konflikt.
8:27 Irán v sobotu vypálil niekoľko ďalších rakiet na Izrael krátko po tom, ako sa Spojené štáty zapojili do izraelsko-iránskej vojny. V Tel Avive sa ráno rozozneli sirény protivzdušnej obrany, ktorá podľa agentúry Reuters zasahovala aj nad Jeruzalemom. Podľa denníka Haarec bolo zničených niekoľko budov v Tel Avive, záchranári informovali o 16 zranených, väčšina z nich je zranená ľahko. Izraelská armáda oznámila, že pokračuje v útokoch na Irán, konkrétne na západ krajiny.
Iránske rakety ráno zasiahli podľa serveru The Times of Israel viaceré miesta v strednom Izraeli, jedna dopadla do oblasti prístavu Haifa na severe krajiny, kde predtým nezneli sirény.
7:58 Jemenskí povstalci Húsíovia sľúbili odvetu za americké útoky na Irán. Ich činiteľ podľa agentúry Reuters povedal, že sa končí prímerie s Washingtonom. Odpoveď na nočné americké útoky na Irán je „len otázkou času“, povedal hovorca politického vedenia Húsíov televízii Al-Džazíra.
Šiitskí povstalci Húsíovia, ktorí ovládajú severozápad Jemenu a sú spojencami Iránu, od novembra 2023 útočili na obchodné lode v Červenom mori, čo odôvodňovali solidaritou s Palestínčanmi v reakcii na izraelskú ofenzívu v Gaze, ktorá sa začala 7. októbra 2023 v odvete za teroristický útok Hamasu na Izrael.
Spojené štáty kvôli tomu potom útočili na pozície Húsíov v Jemene a minulý mesiac Húsíovia s USA uzavreli prímerie a sľúbili, že prestanú narúšať medzinárodnú námornú dopravu v Červenom mori. Vtedy tiež uviedli, že toto prímerie sa ale nevzťahuje na Izrael.
7:15 V USA niektorí demokratickí zákonodarcovia odsudzujú útoky, tvrdia, že boli vykonané bez súhlasu Kongresu, uviedla BBC. Kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová hovorí, že ide o „vážne porušenie“ ústavy a vojnových právomocí Kongresu a „absolútny a jasný dôvod na impeachment“. „Impulzívne riskoval rozpútanie vojny, ktorá nás môže spútať na celé generácie,“ uviedla na sieti X.
Kongresmanka Rashida Tlaibová podobne odsudzuje to, čo nazýva „do očí bijúcim porušením“ americkej ústavy a vyzýva Kongres, aby okamžite zasiahol. "Videli sme, kam nás doviedli desaťročia nekonečnej vojny na Blízkom východe – všetko založené na lži o ‚zbraniach hromadného ničenia‘. Už na to neskoro naletíme.“
Kongresman Jim McGovern medzitým označuje situáciu za „šialenú“. „Trump práve bombardoval Irán bez súhlasu Kongresu a nelegálne nás zatiahol do vojny na Blízkom východe. Nepoučili sme sa z toho?“, informovala o jeho slovách BBC.
6:58 V Tel Avive sa v nedeľu ráno rozozneli sirény protivzdušnej obrany, ktorá podľa svedkov agentúr Reuters a AFP zasahovala nad Jeruzalemom. Izraelská armáda krátko predtým varovala, že Irán vypustil smerom na Izrael balistické strely. Agentúra Reuters následne uviedla, že explózie boli počuť na viacerých miestach stredného Izraela.
6:55 Irán si vyhradzuje všetky možnosti obrany vlastnej suverenity a záujmov na základe Charty OSN. V reakcii na americké útoky na tri jadrové prevádzky v Iráne to na sociálnej sieti X napísal šéf jeho diplomacie Abbás Arakčí.
„Udalosti z dnešného rána sú poburujúce a budú mať trvalé následky,“ napísal Arakčí. Správanie Spojených štátov označil za nebezpečné a zločinné. „Na základe Charty OSN a jej ustanovení umožňujúcich legitímnu reakciu si Irán vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej suverenity, záujmov a obyvateľov,“ uviedol tiež iránsky minister zahraničia.
6:30 Izrael po amerických útokoch na jadrové prevádzky v Iráne uzavrel svoj vzdušný priestor. Agentúra DPA píše, že tak urobil kvôli možnej ďalšej eskalácii konfliktu s Iránom.
Izraelský letecký úrad oznámil, že v súvislosti s aktuálnym dianím sa neplánujú žiadne prílety do krajiny ani odlety z nej. Cestujúci sa majú informovať u svojich aerolínií. Hraničné priechody s Egyptom a Jordánskom zostávajú otvorené ako zvyčajne.
Izrael svoj vzdušný priestor uzavrel 13. júna bezprostredne po začiatku svojich útokov na Irán. DPA píše, že odvtedy do Tel Avivu mimoriadne priletel určitý počet lietadiel, uskutočnili sa aj nejaké odlety. Lietadlá privážali do vlasti Izraelčanov, ktorí po uzavretí vzdušného priestoru uviazli v zahraničí. Tento týždeň mali byť obnovené niektoré pravidelné letecké spoje z Tel Avivu.
Izrael tiež sprísnil opatrenia civilnej ochrany. S okamžitou platnosťou sa zatvorili školy, začal platiť zákaz všetkých zhromaždení a otvoriť môžu len podniky nevyhnutné pre chod krajiny.
6:05 Iránski činitelia citovaní štátnymi médiami dnes potvrdili, že tri jadrové prevádzky v krajine sa stali terčom útokov. Stalo sa to po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty udreli na tieto objekty. Iránsky jadrový úrad podľa agentúr informoval, že neeviduje známky kontaminácie. Spojené štáty zasiahli komplexy Fordo, Natanz a Isfahán.
Hovorca úradu pre zvládanie krízových situácií v provincii Kom, v ktorej leží Fordo, povedal, že časť jadrovej prevádzky sa stala cieľom náletu. Podľa iránskych činiteľov v provincii Isfahán sa terčom útokov stali tiež jadrové komplexy v mestách Natanz a Isfahán. Uviedli, že odtiaľ odznelo niekoľko výbuchov, informovala britská BBC.
„Neboli zaznamenané žiadne známky kontaminácie,“ cituje agentúra AFP iránsky úrad pre jadrovú bezpečnosť. „Preto nehrozí žiadne nebezpečenstvo ľuďom žijúcim v okolí“ zasiahnutých miest, dodal úrad. Iránska štátna televízia uviedla, že jadrový materiál bol ešte pred útokom z komplexov odstránený, uvádza Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda na svojej internetovej stránke.
5:50 Spojené štáty zaútočili na tri iránske jadrové objekty, oznámil na sociálnej sieti Truth Social americký prezident Donald Trump.
„Podnikli sme veľmi úspešný útok na tri jadrové prevádzky v Iráne, vrátane toho vo Forde,“ napísal Trump. Dodal, že všetky lietadlá sú mimo iránskeho vzdušného priestoru.
Spojené štáty sa tak priamo zapojili do izraelských útokov, ktorých cieľom je zničenie iránskeho jadrového programu aj oslabenie iránskeho štátu. Teherán pohrozil odvetou, ktorá by mohla na Blízkom východe vyvolať širší konflikt, uvádza agentúra AP.
Iránske jadrové prevádzky boli pri amerických útokoch úplne zničené, povedal neskôr americký prezident Donald Trump v prejave k národu.
„Irán čaká buď mier alebo tragédia,“ vyhlásil Trump. „Pamätajte si, že zostáva veľa cieľov… A ak mier nepríde rýchlo, pôjdeme po týchto cieľoch presne, rýchlo a šikovne,“ povedal Trump v krátkom príhovore, počas ktorého za ním stál viceprezident J.D.
Neskôr Trump Teheránu odkázal, že „akákoľvek odplata zo strany Iránu proti Spojeným štátom sa stretne s výrazne väčšou silou, než aké sme boli svedkami dnes večer“.
Trump potvrdil, že Spojené štáty zasiahli jadrové objekty Fordo, Natanz a Isfahán. Spojené štáty na operácii spolupracovali „ako tím“ s Izraelom a jeho premiérom Benjaminom Netanjahuom, aby vymazali túto „strašnú hrozbu pre Izrael“, povedal šéf Bieleho domu.
Generálny tajomník OSN António Guterres americký útok na iránske jadrové prevádzky označil za nebezpečnú eskaláciu v regióne, ktorý už je na hrane, a za priamu hrozbu medzinárodnej bezpečnosti a mieru. Narastá podľa neho riziko, že sa konflikt môže vymknúť kontrole, čo by malo katastrofálne následky pre civilistov, región i svet.
„V tejto nebezpečnej hodine je nutné zabrániť špirále chaosu. Vojenské riešenie neexistuje. Jedinou cestou je diplomacia. Jedinou nádejou je mier,“ napísal Guterres v príspevku na sociálnej sieti X.