Informovala o tom televízia ta3. „Zdá sa, že ten útok bol obmedzený v tom zmysle, že Američania cielili na tie tri spomenuté iránske jadrové zariadenia – Fordo, Natanz a Isfahán – s tým, že prostriedky, ktoré použili, boli dosť masívne,“ vysvetlil Kríž.
Americké ozbrojené sily podľa dostupných informácií nasadili prenikavé bomby GBU – 57 A/B MOP (Massive Ordnance Penetrator) – ako aj riadené strely odpálené z ponoriek.
Prekvapenie a symbolická odveta
Motivácií pre tento krok mohlo byť viac. Kríž poukazuje najmä na snahu využiť moment prekvapenia a zároveň nadviazať na nedávne úspechy Izraela: „Rozhodnutie o vojenskom útoku má vždy viacero vrstiev. Jedna je aj moment prekvapenia, druhá je podľa môjho názoru to, ako sa mimoriadne efektívne podarilo Izraelu v priebehu pár dní ochromiť vojenské velenie Iránu.“
Zároveň pripomína, že americký exprezident Donald Trump sa netají chuťou po mediálnej pozornosti. „Nikto nemá radšej svetlá reflektorov a prípadný úspech vojenskej operácie ako on,“ poznamenal Kríž.

Nie je však vylúčené, že Irán medzičasom presunul časť svojho jadrového programu do bezpečia. „Medzičasom mohli Iránci presunúť časť komponentov, ktoré sú dôležité pre jadrový program, na iné bezpečné miesto,“ uviedol Kríž.
Na druhej strane však pripomína, že spravodajské kapacity USA a Izraela sú na veľmi vysokej úrovni: „Mimoriadne presnými a precíznymi informáciami“ podľa neho disponujú práve tieto dve krajiny, a preto nie je vylúčené, že útok zasiahol všetky kľúčové body.
Koordinácia s Izraelom a význam zasiahnutých cieľov
Kríž zároveň vyzdvihol mieru spolupráce medzi Washingtonom a Tel Avivom: „Ak sa Spojené štáty rozhodli do niečoho takého vstúpiť, tak len po konzultácii a koordinácii – nielen vojenských akcií, ale aj logistiky, spravodajstva a ďalších vecí s Izraelom.“
Na znak dohody podľa neho Izrael počas útoku prerušil vlastné nálety, čím potvrdil koordinovaný postup. Zásadné sú podľa Kríža aj otázky ohľadom iránskych zámerov. „Zámery Iránu dlhodobo nie sú veľmi transparentné… Neplánoval priamo zostrojiť bombu, ale blížil sa k tej hranici, že pokiaľ by sa ajatolláh alebo niekto z Revolučných gárd rozhodol, tak by to mohli urobiť veľmi rýchlo,“ tvrdí historik.
V tejto súvislosti pripomína aj jadrovú dohodu z roku 2015, jej zrušenie administratívou Donalda Trumpa a opätovné obohacovanie uránu zo strany Iránu.
Reakcie sveta: výzvy na mier a hrozba odvety
Na medzinárodnej scéne zazneli najmä výzvy na zdržanlivosť. „Generálny tajomník OSN vyzval na zdržanlivosť a na to, aby sa zabránilo eskalácii,“ informoval Kríž.
Podľa neho sa očakáva, že reakcie Ruska a Číny budú v duchu predchádzajúcich postojov – teda dôraz na mierové riešenie.

Hoci Irán hrozí tvrdou odvetou, zatiaľ sa obmedzuje len na útoky proti izraelským cieľom. „Ako keby sa stále vyhýbali priamej konfrontácii so Spojenými štátmi, pretože vedia, že odveta by bola ešte výraznejšia,“ upozorňuje Kríž.
Pripúšťa však, že Teherán môže ešte mobilizovať svojich spojencov v regióne, prípadne uzavrieť strategický Hormuzský prieliv. Zatiaľ sa však k týmto krokom neuchýlil.
Diplomacia ako posledná možnosť
Na záver Kríž pripomína, že nádej na diplomatické riešenie stále existuje, hoci je podmienená zmenou postoja na strane Iránu: „Všetko bude závisieť od iránskeho velenia, do akej miery si uvedomujú, aká je situácia vážna.“
Zatiaľ to však podľa neho nevyzerá, že by bol Teherán pripravený splniť základné požiadavky sprostredkovateľov: „Irán nemá veľa možností a nástrojov, ako veľmi výrazne odpovedať Spojeným štátom,“ uzatvára Kríž.
