Summit NATO rieši zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uvidíme, ako to bude fungovať, ale generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte povedal, že 3,5 percenta by malo byť, takpovediac, na tvrdú obranu a 1,5 percenta na súvisiace veci. Ako efektívne využiť takéto peniaze?
Sú to nevyhnutné investície. Posledných 30 rokov sme obranu zanedbávali. Keď sa skončila studená vojna, mylne sme sa domnievali, že zavládne pokoj, Rusko už nikdy nebude hrozbou a všetci sa môžeme odzbrojiť. Spojené štáty zásadným spôsobom obmedzili svoju vojenskú prítomnosť v Európe, čo bola chyba. Bojovali sme v Iraku a Afganistane a po našom boku stáli aj Slováci a Česi. Bol to však iný druh vojny. Je to viac ako 20 rokov a za ten čas jedna generácia v podstate stratila skúsenosti s vedením rozsiahlej konvenčnej vojny, akú vidíme na Ukrajine. Preto je potrebné investovať do odstrašenia. Z histórie vieme, že najlepším spôsobom, ako zabrániť konfliktu, je pripraviť sa naň. Je to aj oveľa lacnejšie, ako keby sme skutočne museli bojovať. Keď som bol v 80. rokoch dôstojníkom, takmer každá krajina bola pri obranných výdavkoch na úrovni piatich percent alebo aj viac. Bola to norma.
Takže naši politickí lídri teraz tiež musia vysvetliť ľuďom a daňovým poplatníkom, prečo je to potrebné. Samozrejme, tak ako ste sa pýtali, musíme vedieť, na čo tie peniaze pôjdu. Čiže tých 3,5 % by malo ísť na takzvanú tvrdú obranu – na modernizáciu vybavenia, muníciu, rozširovanie ozbrojených síl a všetky tieto veci. A potom je tu 1,5 percenta a myslím si, že je to dobrý nápad, keď ich využijeme na kybernetickú bezpečnosť či dopravnú infraštruktúru, ktorá pomôže armádam. Ale každý minister obrany a všetci velitelia ozbrojených síl musia v prvom rade myslieť na jednu vec – či majú na všetkých pozíciách v armáde dostatočný počet dobre pripravených žien a mužov. Je to prvoradé a do toho by sme mali investovať.
Myslíte si, že je možné nájsť dostatočný počet ľudí, ktorí sú ochotní slúžiť v ozbrojených silách?
Každá krajina sa musí sama rozhodnúť, ako to spraví. Štáty rozširujú svoje ozbrojené sily, aby splnili požiadavky – či už na vlastnú ochranu, alebo aby dodržali záväzky, ktoré vychádzajú z regionálnych obranných plánov NATO. S nimi súhlasili všetci spojenci vrátane Slovenska. Ale je na vás, či sa rozhodnete opäť zaviesť brannú povinnosť, alebo bude všetko na dobrovoľnom základe, prípadne to bude nejaká kombinácia. Všetky krajiny môžu mať vlastný prístup, ktorý vyhovuje ich kultúrnym tradíciám a vyčleneným zdrojom.
Ale myslím si, že vlády by mali povzbudzovať ženy a mužov, aby chceli slúžiť v armáde. Mali by o tom hovoriť ako o pozitívnej veci – či už by to bolo na jeden, dva roky, alebo ako životná kariéra. Pravdepodobne existuje veľa mladých žien, ktoré by chceli slúžiť v ozbrojených silách, ale možno sa to nie vždy vníma ako niečo vhodné. Ale viete, že takmer 20 % americkej armády tvoria ženy? Nemáme dostatok mužov, ktorí dokážu splniť normy, a tak sme sa museli viac otvoriť ženám – a ide im to fantasticky. Aj čoraz viac európskych krajín si uvedomuje, že ženy môžu hrať v armáde dôležité a potrebné úlohy. V USA tiež vieme ponúknuť najrôznejšie výhody ľuďom, ktorí chcú slúžiť v armáde.

Čo im viete poskytnúť?
Získajú občianstvo a vzdelanie. Ak ste už legálnym prisťahovalcom a držiteľom zelenej karty, vstup do ozbrojených síl je rýchla cesta k občianstvu. A samozrejme, vzdelanie v USA je veľmi drahé, ale vieme ho ľuďom zaplatiť.
Vidíme však, čo sa vo vašej krajine deje s prisťahovalcami. Myslíte si, že tieto výhody budú naďalej fungovať?
To, čo sa deje, je hrozné, a neviem vysvetliť, ako a prečo sme sa dostali do takej situácie. Ale realita je, že v USA máme vládu, ktorá umelo vyrába krízy, lebo to oslovuje časť voličov. Suverenita hraníc je dôležitá pre každú krajinu a vôbec to nespochybňujem. Nie je však správne, ako Biely dom zneužíva a neprimerane využíva armádu. Na druhej strane platí, že súčasnú vládu nebudeme mať večne. Predpokladám preto, že výhody, o ktorých som hovoril, budeme používať aj naďalej, hoci sa to možno na istý čas zastaví. Ale je to naša tradícia. Videl som fantastické ceremónie v Iraku, na ktorých desiatky vojakov získali občianstvo. A mimochodom, nie je to len otázka toho, čo potrebujú ozbrojené sily. Každý farmár a všetky stavebné firmy v USA vám povedia, že sú závislé od práce prisťahovalcov. Ak sa vrátim k vrcholnej schôdzke aliancie – naozaj budú štáty ochotné dávať viac peňazí na obranu? Verím, že sa na tom nájde dohoda. Samozrejme, nie všetky krajiny sú tým nadšené. Spojené kráľovstvo práve povedalo, že dosiahne 2,5 percenta a je na to hrdé, ale bude musieť pridať. Kanada sa konečne dostala k dvom percentám, ale aj ona bude musieť zrýchliť. No myslím si, že summit sa zapíše do histórie práve nejakou dohodou na posilnenie investícií do obrany.
Čo okrem debaty o zvýšených vojenských rozpočtoch od stretnutia v Haagu očakávate?
Generálny tajomník Rutte pokračuje v dobrej práci svojho predchodcu Jensa Stoltenberga pri udržiavaní jednoty aliancie napriek najrôznejším výzvam a obrovskému zasahovaniu a šíreniu dezinformácií zo strany Ruska. Ale úprimne povedané, niektorí členovia aliancie vrátane môjho prezidenta veľmi k súdržnosti NATO neprispievajú. Aj francúzska hlava štátu Emmanuel Macron pred niekoľkými rokmi povedal, že aliancia je v stave mozgovej smrti. Problémom je tiež to, že mnohí členovia NATO nerobili to, k čomu ich zaväzuje článok 3 aliančnej zmluvy – teda že každá krajina je zodpovedná za to, aby si zabezpečila vlastnú obranu, aby mohla pomáhať iným. Prezident Donald Trump má v tomto pravdu. Rovnako ako jeho predchodcovia pripomína spojencom, že nerobia to, čo sľúbili.
Generálny tajomník Rutte však dúfa, že si NATO – ako je to vždy v prípade summitov – dokáže zachovať jednotu. Samozrejme, že sme sa v aliancii v minulosti aj poriadne hádali o politike a o tom, čo ktorá krajina pokladá za problém. Ale dokázali sme spolupracovať zoči-voči Rusku a po teroristických útokoch 11. septembra 2001 sme dokonca prvý raz v dejinách aktivovali článok 5 o kolektívnej obrane. No myslím, že všetci v aliancii pred summitom tak trochu zadržiavajú dych.
Prečo?
Obávajú sa, aby Trump všetko nerozbil. Očakávam a dúfam, že americký prezident sa ukáže a pripíše si zásluhy za všetky zvýšené výdavky na obranu. Pravdupovediac, väčšina európskych lídrov je dostatočne bystrá na to, aby povedala: Ďakujeme, pán prezident, že ste nás k tomu inšpirovali. Len, prosím, neodchádzajte a nenarušte súdržnosť aliancie. V tomto kontexte je, samozrejme, dôležitá Ukrajina. Fakt, že Spojené štáty ju váhajú podporovať, je skutočný problém a bude to veľký bod diskusie. Dúfajme, že ostatní lídri aliancie budú tlačiť prezidenta k tomu, že sa nemôže postaviť na stranu Ruska, ktoré predstavuje hrozbu pre všetkých v Európe.

Čiže aj vy sa obávate toho, že ak Moskva na Ukrajine uspeje, hoci len čiastočne, mohla by sa pokúsiť zaútočiť na nejaký štát NATO alebo by sa minimálne usilovala otestovať odhodlanie aliancie brániť svojich členov?
Nepochybujem o tom ani na sekundu. Nepredpokladám však, že by sa Rusko pokúsilo o nejaký frontálny útok na NATO. Bude to vyzerať inak. Povedzme, že v najhoršom prípade Ukrajina kapituluje alebo stratí polovicu krajiny. Potom si Rusi povedia: o. k., dobre, kontrolujeme čiernomorské pobrežie vrátane Odesy a sme v Moldavsku. Nebudú čakať päť rokov na to, aby prebudovali ozbrojené sily a potom začnú odznova. Čo sa týka NATO, podľa mňa je cieľ Rusov iný ako v prípade Ukrajiny – alianciu chcú rozbiť. A môžu sa o to pokúsiť tak, že zaútočia napríklad na Lotyšsko alebo Litvu, obsadia časť územia a zastavia sa. Potom aliancii odkážu, či chce začať jadrovú vojnu pre nejaké pole vo východnej Európe. Ak by však Rusko niečo také skutočne urobilo, určite by sa rozhodlo zničiť aj dopravnú infraštruktúru, pretože vie, že ju potrebujeme na rýchly presun jednotiek.
Bola by to veľmi zlá situácia, ale tiež si myslím, že by sme si mali uvedomiť, že Rusi už sú s nami vo vojne – len v konflikte používajú rôzne nástroje, ako sú dezinformácie, sabotáže či narúšanie nášho vzdušného priestoru. Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius povedal, že je čas vojny, je čas mieru, ale teraz nastal čas pripraviť sa na obranu. Ľudia sa usilujú definovať situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Ale v prvom rade musia Európska únia a NATO prísť na to, ako Moskvu odradiť od toho, aby pokračovala vo svojich krokoch. A musíme to dokázať ešte predtým, ako sa veci dostanú do bodu, keď si Rusko bude skutočne myslieť, že môže napadnúť krajinu aliancie.