Islamská republika varovala, že je pripravená revanšovať sa: „Irán prijme všetky opatrenia na ochranu svojej bezpečnosti v takom rozsahu, ako uzná za potrebné," citovali agentúry šéfa diplomacie Abbása Arakčího. Dodal, že nateraz zostane pri tomto všeobecnom vyhlásení, komentáru o možnom zablokovaní prielivu sa vyhol. Americké útoky označil za faktické vyhlásenie vojny.
Medzitým iránsky parlament apeloval na zastavenie plavby v prielive. Záväzné rozhodnutie vo veci môže prijať bezpečnostná rada štátu a duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Prieliv je pomenovaný po matke v poradí desiateho perzského kráľa, ktorý vládol v 4. storočí. Volala sa Ifera Hormiz. Táto spojnica medzi Perzským zálivom a Indickým oceánom sa v námornej doprave využíva veľmi dlho. Napríklad už v stredoveku sa cezeň plavili lode, ktoré do Európy dovážali porcelán z Číny. Novodobý rozmach globálneho obchodu a zvlášť export takzvaného čierneho zlata, čiže ropy, zvýraznil dôležitosť Hormizského prielivu.
Čítajte viac B-2 Spirit: Najdrahší bombardér všetkých čias opäť v akcii. USA ho nasadili proti Iránu, prvýkrát poslúžil v Juhoslávii
Energetický význam prielivu spočíva vo vývoze ropy a skvapalneného zemného plynu. „Až pätina celosvetovo vyťaženej ropy sa preváža v tankeroch cez Hormuzský prieliv," upozornila agentúra Reuters. V prípade skvapalneného plynu sa tadiaľ transportuje viac ako tretina jeho objemu na celom svete. Trasu využívajú na tieto účely Irán, Irak, Kuvajt, Bahrajn, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
V minulosti sa vyskytlo niekoľko prípadov vyostrenej situácie v prielive. Napríklad po vypuknutí iránsko-irackej vojny, ktorá trvala v rokoch 1980 – 1988, sa oba znepriatelené štáty snažili potopiť tankery patriace druhej strane. Malo to dopad na všetkých: poisťovne zdvihli cenu za poistenie lodí až o 400 percent.
Južné pobrežie v oblasti prielivu patrí Ománu a Spojeným arabským emirátom, severné brehy sú iránske. Námorná tepna má dĺžku 167 kilometrov. Jej šírka je rozmanitá: pohybuje od 33 kilometrov do bezmála 100 kilometrov. Mnohé úseky majú malú hĺbku, respektíve mohutné tankery s hlbokým ponorom sa tadiaľ nesmú plaviť. V najužšej časti slúži lodnej doprave pásmo široké len tri kilometre.
Keby sa Irán pokúsil akýmkoľvek spôsobom obmedziť dopravu v medzinárodných vodách prielivu, porušil by konvenciu OSN o námornej plavbe. Zasiahnuť by však mohol vo svojich výsostných vodách, tie sú pásom mora, ktorý susedí s daným štátom a podlieha jeho suverenite (je to 12 námorných míľ od základnej línie odlivu). Iránska legislatíva zakotvuje, že výsostné vody islamskej republiky končia vo vzdialenosti 22 kilometrov od pobrežia.
Hlavní odberatelia ropy prevážanej cez Hormuzský prieliv sa nachádzajú v Ázii (vedie cezeň k nim až 80 percent všetkého čierneho zlata exportovaného z krajín v regióne Perzského zálivu). Najväčší importéri sú Južná Kórea, Japonsko a Čína. Existujú náhradné trasy v prípade, že doprava v prielive by bola paralyzovaná? Áno, ale sú obmedzené. „Prístup k týmto ropovodom majú iba Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a tiež Irán," poznamenala agentúra RIA-Novosti. Iránci môžu transportovať ropu cez potrubie v neveľkom objeme: 300-tisíc barelov za deň, Saudská Arábia má až 16-násobne väčšie kapacity.
Narušenie lodnej dopravy alebo jej úplné zastavenie by sa nepochybne stretlo s veľkou nevôľou nielen USA, ale aj ropných mocností v regióne. Pochopiteľne by to muselo nahnevať aj Čínu ako veľkého importéra. A dramatický vývoj v prielive by sa odzrkadlil na skokovom raste cien ropy na svetových trhoch. Aktuálne stojí jeden barel približne 77 amerických dolárov (USD).
Na jeseň 2023, keď existovala obava, že Irán nejakým spôsobom uzavrie na revanš prieliv po izraelských útokoch na svojich nepriateľov na Blízkom východe, Bank of America varovala, že barel ropy by mohol stáť 150 USD, v najčernejšom scenári počítala dokonca s 250 USD, čo by bol už neprijateľný extrém. Aké sú teraz odhady v prípade vypuknutia vážnej ropnej krízy? „Banka JP Morgan predpovedala, že cena ropy by mohla dosiahnuť 130 USD za barel v prípade, že pretrvávajúci konflikt povedie k uzavretiu Hormuzského prielivu na dlhšie obdobie," napísal denník Guardian.
Čítajte viac Izraelská tajná služba zmenila Irán na svoje ihrisko. Čím si môže získať zradcov islamského režimu okrem peňazí?
Irán by zrejme nepotreboval disponovať veľkou vojenskou silou, aby paralyzoval dopravu v prielive. Vo svojom arzenáli má lacné protilodné strely s krátkym doletom, mohol by nasadiť tiež motorové člny s výbušninami, prípadne sa môže rozhodnúť zamínovať dôležité pásmo vôd. Dvaja americkí experti Dennis Blair a Kenneth Liberthal však upozornili na prekážku, na ktorú by iránske údery natrafili: „Väčšina moderných tankerov má dvojité trupy," napísal pre časopis Foreign Affairs. Je to konštrukčný prvok, ktorý sa skladá z dvoch vrstiev trupu. Výrobcovia týmto spôsobom znižujú riziko úniku ropy pri haváriách.
Analytici z Euroasia Group, ktorí sa venujú poradenstvu v oblasti politických rizík, sa nazdávajú, že Irán sa nakoniec neodhodlá vážne narušiť lodnú dopravu v prielive. Dávajú to do súvislosti s tým, že americká armáda je v regióne silno zastúpená a preto by prezident USA Donald Trump neváhal proti iránskemu režimu tvrdo zasiahnuť. Ktovie, možno ešte dôraznejšie v porovnaní s útokmi proti ich objektom atómového programu.
Čítajte viac Iránsky režim sa len tak nezosype. Vybudovali ho tak, aby prežil