Izrael oznámil opätovný útok na zariadenie Fordó. Putin prijal šéfa iránskej diplomacie a vyjadril sa k útokom na Irán (online)

Čítajte viac USA zaútočili na Irán. Teherán chce uzavrieť dôležitý prieliv, americké základne v regióne vníma ako cieľ (online)

22:10 Rusko nemá v pláne dodať Iránu jadrové zbrane, uviedol v pondelok bývalý prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Čítajte viac Irán vyslal rakety na americké základne v Katare a Iraku: Trump: Čakali sme odpoveď, Irán nás včas varoval

21:04 Špirála chaosu musí skončiť, uviedol dnes francúzsky prezident Emmanuel Macron po iránskom útoku na americkú vojenskú základňu v Katare. Všetky strany vyzval na maximálnu zdržanlivosť a návrat k rokovaniam.

„Vyjadrujem solidaritu Francúzska s Katarom, ktorý bol na svojom území napadnutý Iránom,“ uviedol na X tiež Macron po útoku, ktorý si nevyžiadal žiadne obete.

Krátko predtým francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot v rozhovore s televíziou France 2 iránsky útok označil za nebezpečnú eskaláciu a vyzval všetky strany na zdržanlivosť.

20:20 Izrael pred pár hodinami dokončil zatiaľ najrozsiahlejšiu sériu svojich útokov na Teherán, uviedol dnes podľa agentúry Reuters hovorca izraelskej armády Effie Defrin. Izrael podľa neho bude pokračovať v úderoch proti každej úrovni iránskeho režimu, ktorá je zapojená do plánov ohrozujúcich Izrael.

„Naše posolstvo týmito údermi je jasné: máme pripravených mnoho ďalších útočných plánov,“ poznamenal Defrin.

19:16 Iránska agentúra Tasním uviedla, že Irán vyslal rakety na americké základne v Katare a Iraku, napísala agentúra Reuters. Podľa oznámenia iránskej televízie ide o odvetu za americký úder v noci na nedeľu.

Čítajte viac Irán vyslal rakety na americké základne v Katare a Iraku: Trump: Čakali sme odpoveď, Irán nás včas varoval

18:01 Vyšetrovacia misia Organizácie Spojených národov dnes uviedla, že niektoré z izraelských útokov na Irán mohli porušiť medzinárodné humanitárne právo. Poukázala predovšetkým na zabitie desiatok civilistov v bytovom dome v Teheráne a tiež troch humanitárnych pracovníkov v iránskej metropole. Informuje o tom agentúra Reuters.

Vo výpočte prípadov dnes v Ženeve vyšetrovacia misia spomenula tiež poškodenie objektov, medzi ktorými bola klinika pre deti s autizmom a nemocnice v meste Kermánšáh na západe krajiny. Spolu s údajne nedostatočným predbežným varovaním zo strany Izraela, ktoré môže ovplyvniť schopnosť obyvateľov dostať sa do bezpečia, to podľa misie „vyvoláva vážne obavy vo vzťahu k zásadám primeranosti, rozlišovania a opatrnosti podľa medzinárodného humanitárneho práva.“

Vyšetrovacia misia tiež poznamenala, že z Teheránu už pred útokmi ušli milióny ľudí, ktorým situáciu komplikuje nedostatok núdzových prístreškov a tiež obmedzenie fungovania internetu. Zároveň vyjadrila znepokojenie kvôli správam o svojvoľnom zatýkaní aktivistov, novinárov a užívateľov sociálnych sietí zo strany Iránu pre údajné podozrenie zo špionáže pre Izrael, čo je zločin, za ktorý v 90-miliónovej blízkovýchodnej krajine hrozí trest smrti.

17:40 Izraelská armáda vyzvala obyvateľov iránskej metropoly Teherán, aby sa v záujme vlastnej bezpečnosti nepohybovali v blízkosti vojenských objektov, ktoré by sa v najbližších dňoch mohli stať terčom izraelských útokov. Informovali o tom v pondelok agentúra AP a spravodajský web The Times of Israel (TOI), píše TASR.

Izraelská armáda na svojom účte na sieti X vedenom v perzštine upozornila Teheránčanov, že v nasledujúcich dňoch bude pokračovať v útokoch na vojenské ciele v oblasti Teheránu.

„Pre vašu osobnú bezpečnosť vás žiadame, aby ste sa vyhýbali centrám na výrobu zbraní, vojenským veliteľstvám a bezpečnostným inštitúciám spojeným s režimom,“ uvádza v statuse na sieti X.

17:37 Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví vyzval v pondelok 23. júna na zosadenie režimu v Teheráne a ponúkol sa za dočasného vodcu krajiny. Zvrhnutie súčasnej diktatúry v Iráne Pahlaví prirovnal k pádu berlínskeho múru v roku 1989. Informovali o tom televízia BFM a denník The Jerusalem Post, píše TASR.

Čítajte viac Iránsky korunný princ plánuje prevrat: Pahlaví vyzval armádu, aby sa pridala k ľudu. Sľubuje novú republiku

16:16 Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v pondelok povedala, že americký prezident Donald Trump si myslí, že Iránci by mali zvrhnúť svoju vládu, ak tá odmietne rokovať o jadrovom programe. Prezident USA má podľa Leavittovej naďalej záujem o diplomaciu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Ak iránsky režim odmieta pristúpiť k mierovému diplomatickému riešeniu, o ktoré má prezident naďalej záujem a angažuje sa oň, prečo by iránsky ľud nemal vziať moc tomuto neuveriteľne násilnému režimu, ktorý ho už desaťročia utláča?“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu pre stanicu Fox News.

Spojené štáty sa domnievajú, že by Irán mohol čoskoro v odvete zaútočiť na amerických vojakov na Blízkom východe, napísala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov. Washington však podľa nich stále usiluje o diplomatické riešenie, ktoré by takýmto útokom zabránilo. USA v noci na nedeľu vykonali údery na tri iránske jadrové prevádzky a priamo sa tak zapojili do izraelsko-iránskeho konfliktu.

Ten vypukol 13. júna rozsiahlym izraelským úderom na iránske jadrové zariadenia, vojenské objekty, jadrových vedcov a armádnych predstaviteľov. Izrael aj USA tvrdia, že cieľom je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán popiera, že by na vývoji jadrových zbraní aktívne pracoval.

Jeden zo zdrojov Reuters oznámil, že k odvetným iránskym úderom by mohlo dôjsť už v najbližších dvoch dňoch.

Šéf amerického zboru náčelníkov štábov Dan Caine v nedeľu upozornil, že USA posilnili ochranu svojich síl na Blízkom východe, okrem iného v Iraku a Sýrii. USA majú na Blízkom východe podľa Reuters takmer 40-tisíc vojakov. Niektorí z nich obsluhujú systémy protivzdušnej obrany, stíhacie lietadlá a vojnové lode, ktoré dokážu detekovať a zostreliť prilietajúce nepriateľské rakety, ale ich pozície sú zraniteľné voči útoku, poznamenala agentúra.

15:27 Nemecký kancelár Friedrich Merz nevidí jediný dôvod, prečo by mal kritizovať Izrael a Spojené štáty za útok na Irán a jeho jadrové zariadenia. Povedal to v prejave na dnešnej hospodárskej konferencii v Berlíne. Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa USA a Izrael útokom odvrátili veľké ohrozenie. Minister zahraničia Johann Wadephul vyzval na diplomatické riešenie konfliktu.

Čítajte viac Merz: Nevidím dôvod kritizovať útoky na Irán. Izrael a USA odviedli špinavú prácu za nás

14:35 Velebia ho ako spasiteľa, osvedčil sa im ako najsilnejší spojenec. Izraelčania vychvaľujú Donalda Trumpa za jeho útoky na iránske jadrové zariadenia. Z reakcií sa dá vycítiť, že keby niekto iný šéfoval v Bielom dome, možno by sa neodhodlal priamo vstúpiť do konfliktu medzi židovským štátom a islamskou republikou.

Čítajte viac Trump zažiaril v Izraeli. Kto ho zo židovského štátu presvedčil, aby kladivom udrel v Iráne na tri ciele?

14:13 Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že vyčlenila 202 miliónov eur pre Agentúru OSN na pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a Palestínsku samosprávu, informuje TASR.

Z tejto sumy je 150 miliónov eur určených na podporu Palestínskej samosprávy pri zabezpečovaní kľúčových verejných služieb, vrátane platov učiteľov, úradníkov a zdravotníckych pracovníkov. Finančná podpora je viazaná na realizáciu reformného plánu, upozorňuje EK v tlačovej správe.

UNRWA obdrží 52 miliónov eur na podporu kritických služieb, vrátane vzdelávania, primárnej zdravotnej starostlivosti a humanitárnej pomoci palestínskym utečencom v Pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu a v krajinách ako Jordánsko, Libanon a Sýria.

„Naša podpora palestínskemu ľudu zostáva pevná. Týmto vyplatením 202 miliónov eur Palestínskej samospráve a agentúre UNRWA potvrdzujeme náš neochvejný politický a finančný záväzok. Ide o súčasť širšieho balíka pomoci EÚ, ktorý zdôrazňuje našu trvalú podporu úlohy UNRWA ako humanitárneho aj rozvojového aktéra,“ zdôraznila eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová.

14:03 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok vyjadril záujem o zachovanie zmluvy o partnerstve medzi Európskou úniou a Izraelom, napriek možnému porušovaniu tejto dohody. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Potrebujeme dobré vzťahy s Izraelom,“ povedal šéf nemeckej diplomacie popri stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. „Izrael je demokratickým ústavným štátom Blízkeho východu,“ vyhlásil.

EÚ po nedávnom preskúmaní situácie dospela k záveru, že kroky Izraela v Pásme Gazy nie sú v súlade so zásadami stanovenými dohodou o spolupráci Izraela a Európskej únie. Medzi ne patrí aj dodržiavanie ľudských práv medzi stranami dohody. Ministri EÚ v Bruseli diskutujú o tom, ako na zistenia reagovať.

14:00 Izraelská armáda dnes v Teheráne zaútočila na ciele spojené s iránskym režimom a bezpečnostnými zložkami, vrátane nechvalne známej väznice Evín, kde sú držaní politickí väzni, ľudskoprávni aktivisti alebo zahraniční občania. Vyplýva to z oznámenia izraelskej armády a ministra obrany Jisraela Kaca, ktorý hovoril o útoku bezprecedentnej sily. Terčom izraelského úderu sa znovu stal aj jadrový komplex Fordó.

Izraelská armáda podľa serveru The Times of Israel (ToI) spresnila, že počas dvojhodinovej vlny útokov letectvo zhodilo na ciele v Teheráne vyše 100 kusov munície. Zasiahlo veliace centrum iránskych revolučných gárd, ktoré má na starosť obranu Teheránu pred bezpečnostnými hrozbami. Cieľom útokov boli tiež oddiely revolučných gárd zodpovedné okrem iného za potláčanie vnútorného ohrozenia, vrátane protestov a nepokojov.

13:55 Americké bomby Iráncom slobodu a demokraciu neprinesú, uviedla iránska držiteľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová, ktorá strávila mnoho rokov v iránskom väzení za kritiku režimu vo svojej vlasti. V textovej správe nórskemu denníku Klassekampen kritizovala Spojené štáty aj Izrael za útoky na jej krajinu. Mohammadíová je aj jednou zo signatárok listu, v ktorom iránski a izraelskí aktivisti spoločne vyzývajú na okamžité prímerie v tejto vojne svojich krajín a o ktorej v nedeľu informoval denník Haarec.

„Vojna nikdy neprinesie demokraciu, ľudské práva ani slobodu,“ napísala 53-ročná Mohammadíová, ktorú režim vlani koncom roka dočasne prepustil z väzenia zo zdravotných dôvodov. Teraz býva asi dve hodiny cesty od Teheránu, kam ale išla 12 hodín kvôli zápcham na cestách spôsobených chaotickým útekom ľudí z desaťmiliónovej metropoly. Nórskemu denníku tiež oznámila, že okolo počuje explózie po izraelských úderoch.

Mohammadíová, ktorá celý život bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv a slobodu pre všetkých, opísala politické zriadenie vo svojej vlasti ako misogynný a náboženský režim, ktorý Iráncov" zaviedol do pekla, zatiaľ čo sľubuje nebo". „Tiež (izraelský premiér Benjamin) Netanjahu nás vedie do pekla, zatiaľ čo sľubuje slobodu a demokraciu,“ dodala.

13:42 Veľvyslanectvo SR v Tel Avive bude od utorka (24. 6.) pre verejnosť dočasne zatvorené. Dôvodom je zhoršujúca sa a neprehľadná bezpečnostná situácia v Izraeli. Ambasáda o tom informovala na sociálnej sieti. Konzulárne oddelenie veľvyslanectva zostáva naďalej plne k dispozícii Slovákom, ktorí sa ocitli v núdzi a potrebujú konzulárnu asistenciu.

„Núdzová linka rezortu diplomacie je k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete. Občania SR, ktorí majú záujem o repatriáciu z Izraela, sa musia zaregistrovať v registračnom formulári,“ poznamenalo veľvyslanectvo s tým, že iba zaregistrovaní občania budú informovaní o možnostiach evakuácie z Izraela, ak takéto rozhodnutie bude prijaté.

13:33 Pri izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, ktorá je odvetou za teroristický útok Hamasu s asi 1200 obeťami, zomrelo od októbra 2023 takmer 56-tisíc Palestínčanov, väčšina z nich boli ženy a deti, uviedli dnes podľa palestínskej agentúry WAFA tamojšie úrady ovládané Hamásom.

Za posledných 24 hodín priviezli do tamojších nemocníc 39 mŕtvych Palestínčanov a 317 zranených. Podľa odhadov OSN je celkový počet mŕtvych v tejto vojne vyšší, tisíce ľudí sú totiž zrejme stále v troskách budov zničených izraelským bombardovaním.

13:17 Európska únia má viesť s Izraelom otvorený dialóg a baviť sa s ním o všetkých otázkach, teda aj o ľudských právach, povedal dnes v Bruseli český minister zahraničia Jan Lipavský. Pokiaľ ide o prehodnotenie asociačnej dohody, český minister čaká, aké zaznejú v Bruseli návrhy. Napríklad Španielsko presadzuje pozastavenie asociačnej dohody EÚ s Izraelom.

„Komisia predstavila určitý report a uvidíme, aké budú padať ďalšie návrhy. Dnes nečakám žiadny (podstatný) posun v tejto agende,“ povedal Lipavský novinárom. Dodal, že s hodnotiacou správou na adresu Izraela sa členské štáty zatiaľ zoznamujú. Poznajú ju totiž len od piatku.

Únioví ministri sa budú dnes popoludní zaoberať práve revíziou asociačnej dohody. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová im predstaví výsledok preskúmania, najmä pokiaľ ide o porušenie článku 2, ktorý sa týka ľudských práv. Podľa portálu Politico EÚ dospela k záveru, že postup Izraela v palestínskom Pásme Gazy mohol porušiť podmienky asociačnej dohody. Pozastavenie alebo úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu štátov únie, čo sa nezdá ako pravdepodobné, keďže Izrael má v únii niekoľko spojencov. Patrí k nim napríklad Česko, Maďarsko či Rakúsko.

Niektoré krajiny preto presadzujú obmedzenia aspoň obchodných väzieb, čo by mohlo byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Proti obmedzeniu obchodu sa ale podľa zdroja ČTK stavajú aj ďalšie krajiny, napríklad Nemecko či Taliansko, čo by mohlo znamenať, že sa nepodarí dať dokopy ani onu kvalifikovanú väčšinu.

Ministri sa dnes budú zaoberať aj izraelsko-iránskym konfliktom. „Hľadáme spoločnú pozíciu, hľadáme spôsob, ktorým sa k tomu môže vyjadriť Európa ako celok,“ uviedol Lipavský. Česko podľa neho podporuje úsilie Nemecka, Francúzska, Británie a šéfky úniovej diplomacie, ktorí sa už minulý týždeň v Ženeve stretli so šéfom iránskej diplomacie a rokovali s ním o jeho jadrovom programe.

13:10 Maďarský minister hospodárskeho rozvoja Márton Nagy v príspevku na Facebooku upozornil na vplyv napätia medzi Izraelom a Iránom na Európu. Nagy identifikoval tri hlavné oblasti, v ktorých eskalácia blízkovýchodného konfliktu môže mať následky pre Európu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister menoval riziká energetickej bezpečnosti, ohrozenie globálnych obchodných trás a ďalšiu vlnu migrácie.

„Pätina svetovej ropy prechádza Hormuzským prielivom pri Iráne, takže jeho prípadné uzavretie alebo obmedzenie dopravy by mohlo viesť k drastickému nárastu cien energií a k prerušeniu dodávok,“ napísal Nagy.

12:37 Ruský prezident Vladimir Putin pri dnešnom prijatí šéfa iránskej diplomacie Abbása Arakčího v Kremli odsúdil útoky Spojených štátov a Izraela na Irán ako nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú agresiu. Rokovania s iránskym ministrom označil podľa tlačových agentúr za príležitosť spoločne hľadať východiská zo situácie v regióne. Teherán je pokladaný za blízkeho spojenca Moskvy, pripomenula agentúra AFP.

„Je to absolútne nevyprovokovaná agresia proti Iránu, neopiera sa o žiadny základ, o žiadne opodstatnenie,“ vyhlásil Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi rozpútali vojnu proti Ukrajine. Kyjev a Západ označujú ruskú agresiu za neopodstatnenú a nevyprovokovanú.

„Máme s Iránom dlhodobé, dobré a spoľahlivé vzťahy. Snažíme sa iránskemu ľudu poskytovať pomoc,“ uviedol Putin podľa agentúry TASS.

Arakčí vyhlásil, že Rusko „stojí na správnej strane dejín a medzinárodného práva“. Upozornil, že eskalácia na Blízkom východe rastie „každým dňom“, a to vinou toho, že na Irán a iránske objekty útočia okrem Izraela aj Američania.

12:34 Pri izraelských úderoch na ciele v Iráne zahynulo najmenej 950 ľudí a ďalších 3450 bolo zranených. Vyplýva to z najnovších zistení washingtonskej ľudskoprávnej skupiny Human Rights Activists, píše TASR podľa pondelňajšej správy agentúry AP.

Podľa organizácie z celkového počtu úmrtí civilisti tvorili najmenej 380 a 253 boli príslušníci bezpečnostných síl. Iránske útoky v Izraeli si na základe informácií skupiny vyžiadali aspoň 24 životov a zranili vyše 1000 ľudí.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Situácia eskaluje, raketové útoky neutíchajú

Izrael 16. júna 2025.

Fotogaléria 18 fotiek

+15

12:27 Iránske podzemné zariadenie na obohacovanie uránu vo Fordó bolo v pondelok opäť zasiahnuté, zatiaľ čo Teherán odpálil rakety a drony na Izrael a varoval Spojené štáty, že jeho vojenské sily majú „voľnú ruku“ na útoky na americké ciele. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

Útoky na Fordó nasledovali deň po tom, čo Spojené štáty uskutočnili bezprecedentné nálety na iránske jadrové zariadenia vrátane Fordó, Natanzu i Isfahánu. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že tieto útoky „zničili“ jadrové kapacity Iránu, no ďalší predstavitelia varovali, že je ešte priskoro na vyhodnotenie skutočného dopadu na iránsky jadrový program. Irán útok odsúdil a pohrozil odvetou. Zdôraznil, že po náletoch nezaznamenali „žiadne známky kontaminácie“.

12:18 Americké vzdušné údery na iránske jadrové prevádzky neovplyvnia vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Vyplýva to z dnešnej reakcie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova na posledný vývoj na Blízkom východe. Rusko je podľa neho pripravené pomôcť svojmu spojencovi Iránu rôznymi spôsobmi, záležať vraj bude na tom, čo potrebuje Teherán. Informovali o tom dnes ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti.

„Ponúkli sme naše sprostredkovateľské úsilie. To je konkrétne. Vyjadrili sme svoj postoj. Ďalší bude závisieť od toho, čo teraz Irán potrebuje,“ povedal dnes Peskov novinárom. Moskva americký útok na iránske jadrové prevádzky už skôr odsúdila. „Sú to nezávislé procesy,“ reagoval dnes Peskov na otázku RIA Novosti, či americké útoky na Irán ovplyvnia vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

Rusko a Irán v januári podpísali zmluvu o strategickom partnerstve, avšak tá neobsahuje klauzulu o vzájomnej obrane, upozornila agentúra Reuters. Moskva už skôr varovala Washington pred zapojením do konfliktu. Rusko zároveň vyjadrovalo ochotu robiť v súčasnej kríze sprostredkovateľa medzi Izraelom a Iránom.

Hovorca Kremľa dnes ďalej novinárom podľa agentúry TASS povedal, že Rusko vyjadruje hlbokú ľútosť v súvislosti s rozšírením počtu účastníkov konfliktu na Blízkom východe a odsudzuje americké údery na Irán. Americký prezident Donald Trump podľa Peskova neinformoval dopredu ruského prezidenta Vladimira Putina podrobnejšie o plánovaných úderoch, hoci všeobecnejšie diskutovali o možnosti zapojenia americkej armády, napísala agentúra Reuters.

12:15 Iránske jadrové zariadenie Fordó, ktoré cez víkend spolu s ďalšími dvoma iránskymi jadrovými prevádzkami bombardovali Spojené štáty, bolo zrejme značne poničené, povedal dnes na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) šéf tejto organizácie Rafael Grossi. Dodal ale, že presný rozsah škôd vo Forde nepozná nikto, ani MAAE. Vyzval tiež všetky strany konfliktu na návrat k rokovaniam.

„Vzhľadom na extrémnu citlivosť centrifúg na vibrácie sa očakáva, že vznikli značné škody,“ povedal dnes Grossi s odvolaním sa na americký útok na Fordó. Dodal, že v tejto chvíli nikto, ani MAAE, nie je schopný plne posúdiť škody v tomto jadrovom zariadení. Pentagon v nedeľu uviedol, že americké útoky zničili iránsky jadrový program.

K ďalším dvom zariadeniam, na ktoré USA cez víkend útočili, Grossi uviedol, že v Isfaháne bolo zasiahnutých niekoľko budov a v Natanzi americké útoky zasiahli zariadenia na obohacovanie uránu. MAAE už v nedeľu uviedla, že v okolí týchto zariadení po amerických útokoch neevidovala zvýšenú úroveň radiácie. Grossi dnes zopakoval, že inšpektori MAAE sú pripravení skontrolovať tieto zariadenia hneď, ako s tým bude Teherán súhlasiť.

Podľa jedného iránskeho činiteľa bol obohatený urán pred americkými údermi presunutý inam. Šéf MAAE dnes podľa agentúry AFP povedal, že Teherán mu 13. júna, v deň začatia izraelských útokov na Irán, zaslal list, v ktorom naznačil zavedenie osobitných opatrení na ochranu jadrového zariadenia a materiálu.

Na začiatku mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov MAAE vo Viedni Grossi tiež varoval, že systému nešírenia jadrových zbraní, ktorý existuje už vyše pol storočia, hrozí kvôli vojenskému konfliktu okolo iránskeho jadrového programu kolaps.

„Stále existuje cesta k diplomacii… musíme sa do toho pustiť. Inak by násilie a ničenie mohli dosiahnuť nepredstaviteľné úrovne a režim nešírenia jadrových zbraní, ktorý je už viac ako pol storočia základom medzinárodnej bezpečnosti, by sa mohol rozpadnúť,“ varoval Grossi s odvolaním sa na zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), podpísanú v roku 1968.

Čítajte aj Operácia "Polnočné kladivo" zasypala vchody do jadrového zariadenia Fordó. Naznačujú to satelitné snímky

12:00 Opozičné hnutie Slovensko hovorí o nových dopravných lietadlách Bombardier Global 5000 ministerstva obrany ako o vyhodených peniazoch. Šéfovi rezortu Robertovi Kaliňákovi (Smer) opäť vyčíta ich nákup.

Čítajte viac Prečo Kaliňák neposlal nové Bombardiery? Matovičovci kritizujú rezort obrany: Vyhodené peniaze

11:57 Poľské ministerstvo zahraničných vecí v súčasnej fáze konfliktu na Blízkom východe neplánuje úplnú evakuáciu diplomatických misií v Tel Avive a Teheráne. V pondelok to oznámila štátna tajomníčka rezortu Henryka Moščicka-Dendys. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa nej sa v nedeľu skončila evakuácia poľských občanov z oblasti Blízkeho východu, v rámci ktorej sa uskutočnili tri repatriačné lety, jeden z Egypta a dva z Jordánska. Do Poľska sa vrátilo približne 300 osôb vrátane 30 občanov iných členských štátov EÚ a Ukrajiny. Evakuovaní boli podľa jej slov najmä tí, ktorí uviazli v Izraeli a nemali možnosť bezpečne sa dostať domov.

Moščicka-Dendys uviedla, že poľská ambasáda v Izraeli funguje v obmedzenom režime. „V súvislosti s aktuálnou situáciou nevykonáva niektoré konzulárne úkony, napríklad vízové či právne služby,“ spresnila. Zameriava sa predovšetkým na pomoc poľským občanom a zaistenie ich bezpečnosti. Zároveň apelovala na občanov, aby necestovali do rizikových oblastí Blízkeho východu, vrátane Izraela, Iránu, Iraku, Jemenu a Jordánska.

11:40 Pakistan v nedeľu ostro odsúdil letecké útoky Spojených štátov na Irán. Stalo sa tak necelých 24 hodín po oznámení Pakistanu, že amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhne na Nobelovu cenu za mier pre úlohu pri zmiernení napätia medzi Islamabadom a Naí Dillí. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

Vzťahy medzi Pakistanom a Indiou sa v apríli prudko zhoršili po teroristickom útoku na turistov v Indiou kontrolovanej časti Kašmíru. Obe jadrové mocnosti sa ocitli na pokraji vojny, no po sérii vzájomných útokov nasledovalo prímerie ako výsledok intenzívnej diplomacie vedenej Spojenými štátmi, pripomína AP.

„Pakistanská vláda sa rozhodla oficiálne odporučiť prezidenta Donalda J. Trumpa na udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2026 pre jeho rozhodný diplomatického zásah a vedúcu úlohu, ktorú zohral počas nedávnej indicko-pakistanskej krízy,“ napísalo v sobotu večer ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X.

V nedeľu už Pakistan ostro kritizoval americké útoky na Irán. Označil ich za „vážne porušenie medzinárodného práva“ a štatútu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom vyjadril znepokojenie nad tým, že terčom útokov sa stali aj zariadenia pod dohľadom MAAE.

11:37 Spojené štáty v noci z nedele na pondelok uskutočnili rozsiahly a koordinovaný letecký a raketový útok na tri kľúčové iránske jadrové zariadenia, ktoré podľa amerických vojenských predstaviteľov vážne narušili iránsky jadrový program. Operácia niesla názov Midnight Hammer (Polnočné Kladivo). Ako presne prebehla táto operácia?

Čítajte viac Úder neviditeľných bombardérov a Tomahawkov: Ako prebiehal útok na iránske jadrové bunkre? Pentagón odhaľuje detaily

11:32 Izraelská armáda s bezprecedentnou silou útočí na ciele spojené s iránskym režimom a vládou v centre Teheránu, oznámil dnes izraelský minister obrany Jisrael Kac podľa serveru The Times of Israel. Dodal, že čoskoro zverejní zábery z útokov.

„Izraelská armáda v súčasnosti s bezprecedentnou silou útočí na ciele režimu a vládne represívne úrady v centre Teheránu,“ povedal Kac. Za každú raketu odpálenú proti izraelskému územiu príde podľa neho tvrdý trest a nálety budú pokračovať s plnou intenzitou. „Budeme pokračovať v obrane našej krajiny a v porážke nepriateľa, kým nedosiahneme všetky vojnové ciele,“ vyhlásil tiež.

Podľa televízie Al-Džazíra sa terčom útoku stal Teherán a neďaleké mesto Karadž. Zo zasiahnutých miest v metropole stúpali oblaky dymu. Iránska štátna televízia na niekoľko minút prerušila živé vysielanie, pretože zasiahnutá bola technická budova obsluhujúca niekoľko kanálov. Cieľom útoku bola tiež budova Červeného polmesiaca a prestížna univerzita Šáhida Beheštího.

11:30 Vo viacerých častiach Izraela sa dnes dopoludnia rozzneli sirény, pretože Irán proti nemu vypálil ďalších šesť až sedem rakiet, informovala izraelská armáda. Zranenia po tomto útoku hlásené nie sú, na juhu Izraela ale raketa dopadla v blízkosti elektrárne, informuje server The Times of Israel. Neskôr sirény na severe Izraela začali húkať znova, poplach bol krátky a žiadny zásah hlásený nie je.

Letecký poplach počas prvého útoku trval asi 40 minút. Keď sa rozzneli sirény v Jeruzaleme, prerušili poslanci izraelského parlamentu rokovania výborov a odišli do krytu. Výstraha pred vzdušným útokom platila tiež pre Tel Aviv a neskôr aj pre obce blízko hraníc s Pásmom Gazy.

Izraelská elektrárenská spoločnosť Israel Electric Corporation (IEC) informovala, že kvôli zásahu blízko strategického objektu infraštruktúry na juhu krajiny sú prerušované dodávky do niektorých miest v oblasti. Uviedla, že na miesto vyrazili technické čaty, aby v spolupráci s bezpečnostnými zložkami poškodené miesta opravili a dodávky elektriny čo najrýchlejšie obnovili.

11:25 Spojené štáty a Izrael útokom na Irán a jeho jadrové zariadenia odvrátili veľké ohrozenie. V rozhovore na stanici ZDF to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. Podľa neho nie je vojenská eskalácia nikdy dobrá, zničenie iránskych jadrových zariadení podľa neho však dobrou správou je. Minister zahraničia Johann Wadephul vyzval na diplomatické riešenie konfliktu.

„Rozhodujúce je v tomto momente, že tu bolo odstránené veľké ohrozenie,“ povedal Pistorius. „A to je dobrá správa pre Stredný a Blízky východ, ale aj pre Európu,“ dodal. Ak je pravda, čo tvrdia Spojené štáty a Izrael, pokročil Irán podľa nemeckého ministra obrany značne vo vývoji jadrovej bomby.

Na otázku ohľadom súladu útoku na Irán s medzinárodným právom Pistorius odpovedal, že má Izrael právo na sebaobranu a že Američania prevzali zodpovednosť za región Blízkeho východu.

10:40 Čína v pondelok vyzvala Irán a Izrael na zníženie napätia a zabránenie „rozšíreniu“ ich vojny, ktorá pokračuje už 11 dní. Zdôraznila tiež dôležitosť ukončenia bojov v súvislosti s ich možným negatívnym vplyvom na medzinárodné hospodárstvo.

„Čína vyzýva strany konfliktu, aby zabránili opakovanej eskalácii situácie, rozhodne zabránili rozšíreniu vojny a vrátili sa na cestu politického riešenia,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Medzinárodné spoločenstvo musí podľa Pekingu urobiť viac, aby zabránilo tomu, že boje medzi Iránom a Izraelom ovplyvnia svetové hospodárstvo.

„Udržanie bezpečnosti a stability v regióne je v spoločnom záujme medzinárodného spoločenstva… Čína vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo väčšie úsilie na podporu deeskalácie konfliktu a zabránilo, aby mala regionálna nestabilita väčší vplyv na globálny hospodársky rozvoj,“ dodal hovorca.

Peking v súvislosti s potrebou zníženia napätia tiež zdôraznil, že „Perzský záliv a okolité vody sú dôležitými medzinárodnými obchodnými cestami“.

10:37 Ak by Irán uzavrel Hormuzský prieliv, predstavovalo by to vážnu hrozbu, vyhlásila v pondelok šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová pred zasadnutím Rady EÚ v Bruseli.

„Obavy z odvety a eskalácie tejto vojny sú obrovské, najmä uzavretie Hormuzského prielivu Iránom by bolo mimoriadne nebezpečné a neprospelo by nikomu,“ povedala Kallasová pred novinármi.

Iránsky parlament podľa nedeľňajšej správy tamojšej štátnej televízie Press TV údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy musí schváliť iránska bezpečnostná rada.

Prieliv medzi Ománom a Iránom spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.

10:30 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu vyzval Čínu, aby pomohla odradiť Irán od uzavretia Hormuzského prielivu, kľúčovej obchodnej trasy.

„Vyzývam čínsku vládu v Pekingu, aby im zavolala, pretože sú na Hormuzskom prielive silne závislí pre ropu,“ povedal Rubio v relácii Fox News.

Analytici upozorňujú, že Irán by mohol v odvete na americké útoky uzavrieť prieliv. Cez túto vodnú cestu prechádza pätina svetovej produkcie ropy. „Ak to urobia, bude to ďalšia hrozná chyba. Bolo by to pre nich ekonomické samovražedné rozhodnutie a máme možnosti, ako na to reagovať,“ dodal Rubio.

Zároveň upozornil, že uzavretie prielivu by poškodilo ekonomiky iných krajín ešte viac ako americkú a išlo by o „masívnu eskaláciu, ktorá by si vyžiadala odpoveď nielen od nás, ale aj od ďalších“.

Irán medzičasom pohrozil, že americké vojenské základne budú považované za „legitímny cieľ“ pre iránske ozbrojené sily. Zatiaľ nie je jasné, či americké útoky prinútia Teherán k deeskalácii, alebo konflikt ešte viac vyostria.

Čína sa pripojila k Rusku a viacerým arabským štátom v odsúdení amerických útokov, pričom uviedla, že „eskalujú napätie na Blízkom východe“.

Čítajte viac Polnočné kladivo udrelo, v Teheráne preto volajú po zablokovaní hlavnej trasy čierneho zlata. Dokázali by to Iránci a komu by uškodili?

10:10 Americký prezident Donald Trump na platforme Truth Social vyhlásil, že iránske jadrové zariadenia pri útoku USA utrpeli „obrovské škody“, hoci posúdenie úderu ešte stále pokračuje.

„K najväčším škodám došlo hlboko pod zemou. Zásah do čierneho,“ napísal šéf Bieleho domu. Predstavitelia amerického rezortu obrany uviedli, že ešte stále posudzujú škody po útokoch. Doposiaľ ich nespresnil ani Irán, no bližšie podrobnosti neponúkol ani k izraelským útokom.

Analýza satelitných fotografií, ktorú vypracoval americký Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť so sídlom vo Washingtone, ukazuje, že Irán pravdepodobne pred údermi USA zaplnil tunely zeminou vo svojom jadrovom zariadení v Isfaháne. Na snímkach podľa inštitútu vidno nákladiaky, ktoré vysýpajú zeminu do tunelov v zariadení, pričom útoky sa údajne zamerali na vchody do tunelov. „Najmenej tri zo štyroch vchodov do tunelov sa zrútili… stav štvrtého je neznámy,“ ozrejmil inštitút.

Agentúra AP uvádza, že Irán k tomuto kroku pristúpil pravdepodobne preto, aby ochránil zariadenia pred náletmi. Predpokladá sa, že Teherán podobne chránil aj tunely jadrového zariadenia Fordó.

Podľa Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť úder na Isfahán pravdepodobne zničil zariadenie na obohacovanie uránu.

10:00 Irán v pondelok oznámil, že popravil muža usvedčeného zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad.

Muž „bol obesený za spravodajskú spoluprácu so sionistickým režimom,“ uviedol tamojší súd, pričom použil iránsky termín pre Izrael.

Okrem údajných väzieb na Mosad bol muž odsúdený aj za spoluprácu s televíziou Iran International so sídlom v Londýne, ktorá je kritická voči iránskej vláde. Teherán považuje tohto vysielateľa za prepojeného s Izraelom, pripomína AFP.

Teherán často informuje o zatknutí alebo poprave osôb obvinených zo spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami, najmä so svojím hlavným nepriateľom – Izraelom.

Iránska justícia v nedeľu oznámila popravu iného muža odsúdeného ako agenta Mosadu. „Prípady súvisiace s bezpečnosťou, najmä tie, ktoré zahŕňajú podporu okupantského režimu (Izraela) a pôsobenie ako piata kolóna nepriateľa, budú riešené rýchlejšie,“ prisľúbil v nedeľu šéf justície v štátnej televízii.

Podľa ľudskoprávnych organizácií, vrátane Amnesty International, sa po Číne vykonáva v Iráne najvyšší počet popráv na svete.

09:50 Iránske ozbrojené sily v pondelok varovali Spojené štáty pred vážnymi dôsledkami nedeľných amerických útokov na jadrové zariadenia Teheránu. Irán už v nedeľu avizoval odvetné kroky a prípadné útoky proti americkým základniam v regióne.

„Tento nepriateľský čin… rozšíri okruh legitímnych cieľov ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky a pripraví pôdu pre rozšírenie vojny v regióne,“ povedal hovorca ozbrojených síl Ebrahim Zolfaghari v štátnej televízii.

„Bojovníci islamu proti vám podniknú vážne, nepredvídateľné kroky silnými a cielenými (vojenskými) operáciami,“ dodal.

Poradca iránskeho najvyššieho vodcu Alí Akbar Velajátí v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty nemajú na Blízkom východe miesto. „V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne… Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí očakávať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ dodal Velajátí podľa agentúry IRNA.

USA uskutočnili útoky na iránske jadrové zariadenia v noci na nedeľu. Zapojili sa do konfliktu Teheránu s Izraelom, ktorý spustil svoje operácie proti Iránu 13. júna s deklarovaným cieľom zabrániť mu vyrobiť jadrové zbrane. Irán takýto zámer neustále popiera. Na izraelské údery reagoval odvetnými útokmi.

9:15 Irán v noci na dnes na Izrael podľa všetkého zaútočil jedinou raketou, píše britská BBC. Zneškodnila ju protivzdušná obrana. Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí uviedol, že jeho krajina Izrael trestá. Izrael od 13. júna útočí na Irán s odôvodnením, že sa snaží zničiť jeho jadrový program. V noci na nedeľu sa leteckými údermi na tri jadrové zariadenia do konfliktu zapojili Spojené štáty.

Letecký poplach bol v Izraeli vyhlásený okolo 02: 00 SELČ a iránsku raketu zostrelil americký systém protivzdušnej obrany, uviedli izraelskí činitelia. Podľa BBC ide o ďalší symbol americkej podpory Izraelu a možno aj doklad toho, aká vyťažená je izraelská obrana.

„Sionistický nepriateľ je trestaný,“ napísal dnes skoro ráno Chameneí na sociálnej sieti X na adresu Izraela. Ten sa podľa neho dopustil veľkej chyby a veľkého zločinu. V jeho príspevku je obria lebka s židovskou hviezdou na čele, na ktorú mieria rakety. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) jeho výroky súviseli s odpálením jedinej rakety proti Izraelu. ToI uvádzajú, že ju zostrelila izraelská protivzdušná obrana.

BBC informuje tiež o zostrelení jedného iránskeho dronu pri Ejlate. Píše, že takto obmedzený iránsky útok môže svedčiť o tom, aké vyčerpané sú po desiatich dňoch izraelských útokov možnosti Iránu odpaľovať rakety. Pravdepodobnejšie však podľa BBC je, že iránske vedenie vyčkáva a zvažuje ďalší postup a odvetu, ktorú sľúbilo Spojeným štátom za bombardovanie svojich jadrových prevádzok.

9:09 Španielsko požiada členské štáty EÚ, aby schválili okamžité pozastavenie asociačnej dohody EÚ s Izraelom. Pred rokovaním v Bruseli to dnes uviedol španielsky minister zahraničia José Manuel Albares. Šéf diplomacie chce tiež žiadať o schválenie embarga na zbrane predávané Izraelu a schválenie sankcií voči osobám, ktoré narúšajú úsilie o dvojštátne riešenie, teda vznik palestínskeho štátu popri Izraeli.

„Čas vyhlásenia už je preč, mali sme dosť času. A Palestínčania v Gaze už nemôžu strácať čas. Každý deň sú zabíjané deti, ženy aj muži. Je čas na podujatie,“ povedal novinárom španielsky minister. Európa podľa neho musí prejaviť odvahu. „Dnešok je dňom činu, čokoľvek iné by bolo pre Európsku úniu zlyhaním,“ dodal.

Unijní ministri sa budú dnes zaoberať práve revíziou asociačnej dohody. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová im predstaví výsledok preskúmania, najmä pokiaľ ide o porušenie článku 2, ktorý sa týka ľudských práv. Podľa listu Politico EÚ dospela k záveru, že postup Izraela v palestínskom Pásme Gazy mohol porušiť podmienky asociačnej dohody. Pozastavenie alebo úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu štátov ÚNIE, čo sa nezdá ako pravdepodobné, keďže Izrael má v únii niekoľko spojencov. Patrí k nim napríklad Česko, Maďarsko či Rakúsko.

Český minister zahraničia Jan Lipavský už niekoľkokrát zopakoval, že je potrebné zachovať určitú komunikáciu s Izraelom, ktorá sa deje práve prostredníctvom tejto dohody. V jej rámci podľa neho EÚ môže židovskému štátu oznamovať aj svoje výhrady.

Niektoré krajiny preto presadzujú obmedzenia aspoň obchodných väzieb, čo by mohlo byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Proti obmedzeniu obchodu sa ale podľa zdroja ČTK stavajú aj ďalšie krajiny, napríklad Nemecko či Taliansko, čo by mohlo znamenať, že sa nepodarí dať dokopy ani onu kvalifikovanú väčšinu.

8:50 Irán a Rusko majú spoločných protivníkov a budú rokovať o tom, ako sa postaviť hrozbám, ktorým obe krajiny čelia. Pred dnešnou schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom to podľa agentúry TASS povedal iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí. Na konzultácie do Moskvy prišiel po tom, ako Spojené štáty v nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové prevádzky.

„Vždy sme mali (s Ruskom) spoločné starosti a spoločných protivníkov,“ povedal Arakčí. „Máme spoločné názory a vedieme úzke konzultácie, aby sme čelili spoločným výzvam a hrozbám,“ dodal. Uviedol tiež, že rokovania s Putinom „za súčasných nových okolností, keď je svetový poriadok skutočne ohrozený“, budú mať veľký význam. Moskva americký útok na iránske jadrové prevádzky odsúdila.

8:33 Od začiatku izraelských útokov na Irán sa zo zahraničia do Izraela vrátilo 65 000 občanov. Uviazli tam po tom, čo Izrael uzavrel svoj vzdušný priestor pre hrozbu iránskych odvetných útokov. Informovala o tom izraelská ministerka dopravy, Miri Regevová.

Ministerka predtým zverejnila odhady, že po začiatku izraelských útokov na Irán minulý piatok sa v zahraničí nachádzalo od 100 000 do 150 000 Izraelčanov.

Prvý repatriačný let s izraelskými občanmi pristál na Letisku Bena Guriona v stredu. Národné aerolínie El Al vypravili lietadlo z cyperskej Larnaky. Ďalší Izraelčania sa do vlasti vrátili po súši alebo po mori, uviedla ministerka.

Ministerstvo tiež pre riziko iránskych odvetných útokov vyslalo všetky komerčné lietadlá preč z krajiny, aby predišlo ich poškodeniu.

7:54 Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo v nedeľu varovanie pre občanov USA po celom svete, podľa ktorého konflikt na Blízkom východe by mohol Američanov cestujúcich alebo žijúcich v zahraničí vystaviť zvýšenému bezpečnostnému riziku, píše AFP.

„Konflikt medzi Izraelom a Iránom viedol k narušeniam dopravy a pravidelnému uzatváraniu vzdušného priestoru po Blízkom východe. Existuje potenciál demonštrácií proti občanom a záujmom USA v zahraničí,“ píše sa v upozornení. Ministerstvo podľa neho odporúča občanom po celom svete zvýšenú opatrnosť.

Výstraha nespomína intervenciu Spojených štátov do konfliktu v noci na nedeľu, keď americké sily zbombardovali jadrové zariadenia v Iráne. Teherán vyhlásil, že tento krok bude mať „nenapraviteľné následky“. Islamská republika v nedeľu pohrozila útokom na americké základne v regióne.

USA začali v sobotu evakuačné lety pre svojich občanov z Izraela. Nariadili tiež pracovníkom diplomatických misií v Iraku a Libanone, aby opustili tieto krajiny.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v nedeľu tiež varovalo pred „zvýšeným ohrozením v Spojených štátoch“. Vzhľadom na konflikt s Iránom podľa neho narástla hrozba kybernetických útokov proiránskych aktérov a násilných útokov extrémistických jednotlivcov, informovala agentúra DPA.

7:47 Izrael odmietol správu Európskej únie, podľa ktorej v Pásme Gazy a Predjordánsku možno porušuje záväzky v oblasti ľudských práv, ako „morálne a metodologické zlyhanie“. Vyplýva to z dokumentu, ku ktorému sa v nedeľu dostala agentúra Reuters.

Čítajte viac Izrael odmietol kritickú správu EÚ o porušovaní ľudských práv

7:25 Ministri zahraničia krajín EÚ budú dnes v Bruseli riešiť situáciu na Blízkom východe nedlho potom, čo Spojené štáty v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové prevádzky, a priamo sa tak zapojili do izraelských úderov trvajúcich od 13. júna. Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová vo svojom nedeľnom vyhlásení opätovne vyzvala všetky strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii.

Ďalšími témami rokovaní budú revízia asociačnej dohody EÚ s Izraelom a pokračujúca európska podpora Ukrajine. Kallasová ministrom predstaví výsledok preskúmania, najmä pokiaľ ide o porušenie článku 2, ktorý sa týka ľudských práv. Podľa denníka Politico EÚ dospela k záveru, že postup Izraela v palestínskom Pásme Gazy mohol porušiť podmienky asociačnej dohody.

Ministri budú musieť na správu zareagovať a dohodnúť sa na ďalšom postupe. Úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu úniových štátov, čo sa nejaví ako pravdepodobné, pretože Izrael má v únii niekoľko spojencov. Patrí k nim napríklad Česko, Maďarsko či Rakúsko. Niektoré krajiny teda presadzujú obmedzenie aspoň obchodných väzieb, čo by mohlo byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Proti obmedzeniu obchodu sa ale podľa zdroja ČTK stavajú aj ďalšie krajiny, napríklad Nemecko či Taliansko, čo by mohlo znamenať, že sa nepodarí dať dohromady ani onú kvalifikovanú väčšinu.

Blízky východ bude na programe diskusií až počas popoludňajšieho rokovania, dopoludnia bude patriť pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine.

7:09 Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval v nedeľu pred „nekontrolovanou eskaláciou“ na Blízkom východe po tom, ako sa Spojené štáty zapojili do útokov Izraela proti iránskemu jadrovému programu. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Žiadna čisto vojenská reakcia nemôže priniesť želané výsledky,“ povedal Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži. „Obnovenie diplomatických a technických rozhovorov je jedinou cestou k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa všetci snažíme, ktorým je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ dodal bez toho, aby priamo kritizoval americkú intervenciu.

Macron predtým v spoločnom vyhlásení s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom apeloval na Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

V telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom tiež vyzval Teherán na zníženie napätia a „maximálnu zdržanlivosť“ po amerických úderoch na tri závody jadrového programu. V nedeľu hovoril aj s lídrami Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Kataru.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí po nedeľňajšom rokovaní obrannej rady oznámilo, že Paríž vyšle vojenské lietadlá na pomoc s evakuáciou francúzskych občanov z Izraela na Cyprus, ak to povolí izraelská vláda, informovala agentúra AP.

6:40 Irán pokračuje v raketových útokoch na Izrael. V činnosti je znovu protivzdušná obrana, aby odvrátila hrozbu, oznámila v noci na pondelok izraelská armáda. Vo viacerých oblastiach krajiny sa ozvali sirény. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry pre odpaľovanie a skladovanie rakiet, informovala agentúra AFP. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Nové údery prišli po nočnom útoku Spojených štátov, ktorý podľa Washingtonu zničil iránsky jadrový program, hoci niektorí predstavitelia upozornili, že rozsah škôd nie je jasný. Izrael v nedeľu útočil aj na viacero miest na severozápade Iránu, uviedli miestne médiá. Priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo.

5:00 Izrael sa vďaka rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa bombardovať jadrové zariadenia v Iráne priblížil svojmu cieľu vo vojne s touto krajinou, teda k zničeniu iránskeho jadrového programu a balistických rakiet. V nedeľu večer to podľa agentúr Reuters a AFP uviedol izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Podľa Netanjahua bola iránska jadrová prevádzka Fordó veľmi tvrdo zasiahnutá, rozsah škôd ale bude ešte len spresnený.

„Máme zaujímavé informácie o umiestnení iránskeho uránu obohateného na 60 percent,“ uviedol tiež bez ďalších podrobností Netanjahu.

„Nenecháme sa zatiahnuť do opotrebovávacej vojny, ale tiež neukončíme našu vojenskú kampaň v Iráne predčasne,“ vyhlásil dnes izraelský premiér. Izraelské údery sa podľa neho skončia, keď bude dosiahnutý cieľ. „Nebudeme robiť viac, ako je potrebné,“ povedal podľa Reuters Netanjahu.

Súčasne v nedeľu večer izraelská armáda uviedla, že útočí na vojenskú infraštruktúru v Teheráne a v západnom Iráne. Iránske agentúry informovali o explóziách, ktoré zaznamenali v meste Kermánšáh na západe Iránu a v provincii Alborz západne od Teheránu. Pri útoku na západe Iránu bol podľa iránskej agentúry SNN zabitý veliteľ brigády, traja dôstojníci a dvaja iránski vojaci.

Izraelské údery zasiahli veľký vojenský komplex Parčín približne 30 kilometrov juhovýchodne od Teheránu, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránsky server Núr News. Irán neskôr podľa izraelskej armády vyslal na Izrael ďalšiu salvu balistických rakiet a v strednej časti krajiny sa rozozneli sirény.

4:58 Americký prezident Donald Trump v nedeľu naznačil možnosť zmeny režimu v Iráne. Urobil tak na svojej sociálnej sieti Truth Social, hoci viacerí predstavitelia jeho administratívy predtým zdôraznili, že zmena režimu nie je cieľom amerických úderov na iránske jadrové zariadenia, píše agentúra AFP. Spojené štáty v noci na nedeľu letecky zaútočili na tri zariadenia vo Forde, Natanze a Isfaháne, a priamo sa tak zapojili do izraelských úderov trvajúcich od 13. júna, ktorých cieľom je zničiť iránsky jadrový program.

„Nie je politicky korektné používať pojem "zmena režimu“, ale ak je súčasný iránsky režim neschopný urobiť Irán opäť veľkým, prečo by k zmene režimu nemohlo dôjsť? MIGA!" napísal Trump na sieti Truth Social s odvolaním sa na MAGA, teda skratku svojho sloganu Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť veľkou).

Americký minister zahraničia Marco Rubio predtým v rozhovore odvysielanom stanicou Fox News povedal, že cieľom nočných amerických úderov nie je zvrhnutie iránskeho režimu. Rovnako sa na tlačovej konferencii k americkým úderom vyjadril minister obrany Pete Hegseth. „Táto misia nebola o zmene režimu (v Iráne),“ povedal.

Terajší konflikt medzi Izraelom a Iránom sa začal 13. júna rozsiahlym izraelským úderom na iránske jadrové prevádzky, vojenské objekty, jadrových vedcov a armádnych predstaviteľov. Izrael tvrdí, že cieľom jeho vojenskej operácie je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán popiera, že by na vývoji jadrových zbraní aktívne pracoval, a zároveň opakuje, že mieni pokračovať vo svojom mierovom jadrovom programe. Spojené štáty v predchádzajúcich týždňoch rokovali s Iránom o novej dohode o jeho jadrovom programe v snahe prinútiť Teherán vzdať sa obohacovania uránu v krajine. Izraelské útoky tieto rozhovory prerušili. Izrael a Irán na seba od prvého dňa konfliktu navzájom útočia vzdušnými údermi.

V roku 1979 bol v Iráne po zvrhnutí šáha Mohammada Rezá Pahlavího nastolený teokratický režim, na ktorého čele dnes stojí ajatolláh Alí Chameneí.

4:55 Irán v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty sa útokmi na jadrový program krajiny „rozhodli zničiť diplomaciu“ a že iránska armáda rozhodne o načasovaní, charaktere a rozsahu primeranej reakcie. Informovala o tom agentúra AP.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady… sa znova uchýlili k nezákonnej sily, viedli vojnu proti mojej krajine, pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. BR OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.