1 216. deň: Rusi opäť pálili na civilistov. Sybiha vymenoval tri kľúčové páky, ktoré prinútia Rusko k mieru

Čítajte viac 1215. deň: Ukrajinská armáda stále okupuje ruské územie. Zelenskyj vyhlásil mesiac tlaku na Moskvu

22:11 Rusko nemá v pláne dodať Iránu jadrové zbrane, uviedol v pondelok bývalý prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Čítajte viac Irán vyslal rakety na americké základne v Katare a Iraku: Trump: Čakali sme odpoveď, Irán nás včas varoval

18:53 Britský premiér Keir Starmer oznámil po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uzavretie dohody o spolupráci vo vojenskom priemysle, informovala agentúra Reuters. Prezident krajiny, ktorá sa od roku 2022 bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska, pri svojej súčasnej ceste do Británie navštívil tiež kráľa Karola III.

„Som naozaj pyšný na to, že môžeme oznámiť dohodu o spolupráci vo vojenskom priemysle, prvej svojho druhu aspoň čo sa týka Ukrajiny a Británie. Bude obrovským krokom vpred,“ povedal podľa agentúr Starmer.

Zelenskyj pri stretnutí povedal, že dohoda posilní oba národy a poďakoval Británii za podporu vo vojne proti Rusku. Obaja politici sa tiež stretli s ukrajinskými jednotkami, ktoré v krajine trénujú.

18:22 Osemnásty balík sankcií proti Rusku nebude mať podľa jeho súčasnej podoby negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. O balíku naďalej prebiehajú rokovania, SR je pripravená ho podporiť, ale žiada garancie v otázke avizovaného plánu EÚ odpojiť sa od dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.

Čítajte viac Slovensko nezabolia najnovšie sankcie proti Rusku, sme pripravení ich podporiť, vyhlásil Blanár. Žiada však garancie

17:46 Európska únia dúfa, že nový balík sankcií proti Rusku schváli do konca týždňa, uviedla dnes podľa agentúry Reuters šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Výhrady voči návrhu nových sankcií, ktoré mieria predovšetkým na ruský energetický a bankový sektor, vznieslo Maďarsko a Slovensko. V Bruseli dnes rokujú šéfovia diplomacií krajín EÚ.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó skôr dnes uviedol, že Maďarsko a Slovensko sa rozhodli nepodporiť 18. sankčný balík EÚ proti Rusku. Dôvodom je plán EÚ ukončiť energetický dovoz z Ruska.

Obe krajiny stále spoliehajú na dovoz ruského plynu a ropy, pričom udržiavajú vrelé vzťahy s Moskvou. Slovenský premiér Robert Fico už pred niekoľkými dňami uviedol, že Bratislava bude žiadať EÚ o odklad hlasovania o nových sankciách, ktoré Bratislava nepodporí až do vyriešenia záležitosti ohľadom dovozu ruského plynu do EÚ.

17:36 Na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bolo plánovaných niekoľko atentátov, ktorým sa podarilo zabrániť. Uviedol to vedúci Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) Vasyľ Maľuk počas stretnutia s novinármi.

Čítajte viac Zelenského chceli zabiť v Poľsku: Maľuk prezradil, ako sa podarilo atentátu zabrániť

17:20 Ruská balistická strela zasiahla školu v meste Bilhorod-Dnistrovskyj v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Uviedol to dnes šéf oblastnej správy Oleh Kiper s tým, že na mieste zomreli dvaja ľudia a najmenej 12 ďalších bolo zranených.

Podľa Kipera sa v lýceu s ohľadom na prázdniny nenachádzali v čase ruského úderu žiadne deti, boli tam však zamestnanci školy. „Žiaľ, pod troskami môžu byť ľudia. Už vieme o dvoch mŕtvych,“ napísal šéf Odeskej oblasti v príspevku na Telegrame, ku ktorému pripojil snímky značne poničené budovy.

„Žiadny z týchto ruských úderov nie je náhodný – ruská armáda presne vie, kam zasahuje. A ide o demonštratívne údery,“ napísal Kiper na Telegrame.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

16:34 Po viac ako štyroch rokoch strávených vo väzení na Ruskom okupovanom Kryme prepustili v nedeľu na slobodu ukrajinského novinára Vladyslava Jesypenka, ktorý pracoval pre ukrajinskú sekciu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). V pondelok o tom informovala agentúra AP, píše TASR. Podľa RFE/RL po prepustení z väzenského tábora v Kerči Jesypenko odcestoval do Prahy, kde sa stretol so svojou rodinou.

Ruské úrady na anektovanom Kryme Jesypenka odsúdili na trest odňatia slobody za zhromažďovanie informácií pre ukrajinské tajné služby. Jesypenko tieto obvinenia poprel.

Jesypenko, ktorý má ruské i ukrajinské občianstvo, bol zadržaný 10. marca 2021. Vo februári 2022 ho ruský súd na Kryme odsúdil na šesť rokov väzenia za špionáž. Počas súdneho procesu vypovedal, že bol mučený elektrošokmi, aby sa priznal. Súd v Moskve mu neskôr znížil trest na päť rokov.

Novinár bol neskôr obvinený aj zo skladovania a prepravy výbušnín. Jesypenko toto obvinenie rozhodne odmietol a aj prokuratúra neskôr uznala, že na granáte nájdenom v jeho aute neboli jeho odtlačky prstov.

„Viac ako štyri roky bol Vlad svojvoľne trestaný za zločin, ktorý nespáchal. Zaplatil príliš vysokú cenu za pravdivé informovanie o tom, čo sa dialo na Kryme okupovanom Ruskom,“ povedal výkonný riaditeľ RFE/RL Stephen Capus a dodal, že Jesypenko bol „mučený, fyzicky aj psychicky“.

16:12 Severoatlantická aliancia sa na summite v Haagu zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP, potvrdil dnes generálny tajomník NATO Mark Rutte. Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur. NATO musí zabezpečiť, aby Ukrajina, ktorá sa od roku 2022 bráni práve ruskej agresii, mala pre svoju obranu všetko potrebné, dodal Rutte, podľa ktorého je cesta Ukrajiny do aliancie nezvratná.

Dvojdňový summit sa začína v utorok slávnostnou večerou, ktorú bude hostiť holandský kráľovský pár Willem-Alexander a Máxima. Zo Spojených štátov priletí prezident Donald Trump, Česko bude zastupovať prezident Petr Pavel. Niektorých akcií v Haagu sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Alianční lídri sa podľa Rutteho zhodujú, že je potrebné posilniť kolektívnu obranu tak, aby bolo NATO silnejšie, spravodlivejšie a akcieschopnejšie. Ministri obrany aliančných krajín začiatkom júna v príprave na summit podporili nové záväzky, ktorými chcú prispieť k lepšej obranyschopnosti aliancie. Na dosiahnutie týchto cieľov je však potrebných viac peňazí. Preto Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. Päťpercentné výdavky na obranu žiada dlhodobo tiež prezident Trump.

„Päťpercentný cieľ je historický, ambiciózny a zásadný pre zabezpečenie našej bezpečnej budúcnosti,“ povedal Rutte na dnešnej obvyklej tlačovej konferencii pred summitom. Konkrétne plány, do čoho budú spojenci investovať, sú podľa neho tajné, niekoľko príkladov ale spomenul. „Päťnásobné zvýšenie kapacít protivzdušnej obrany, pretože každý deň vidíme ruský teror z neba nad Ukrajinou a musíme byť schopní sa pred takýmito útokmi brániť,“ dodal s tým, že ďalej pôjde o obrovské zvýšenie počtu tankov a obrnených vozidiel a rovnako aj milióny kusov munície.

Prezident SR Peter Pellegrini odcestuje v utorok (24. 6.) do holandského Haagu na summit Severoatlantickej aliancie (NATO). Na pracovných rokovaniach ho bude sprevádzať podpredseda vlády SR a minister obrany Robert Kaliňák a šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (obaja Smer-SD). TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Hlavnými témami summitu budú aktuálne bezpečnostné výzvy a posilňovanie obranných kapacít členských štátov,“ priblížil odbor komunikácie. Diskusia sa tiež zameria na výdavky na obranu a ich význam pre zvyšovanie bezpečnosti v Európe. Lídri sa budú venovať aj ďalšiemu rozvoju európskeho piliera NATO.

14:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že podľa informácií ukrajinských spravodajských služieb Rusko pripravuje nové vojenské operácie na európskom území.

„Pozorujeme pokračujúci intelektuálny úpadok v ruskom vedení a máme dôkazy, že pripravujú nové vojenské operácie na európskom území,“ uviedol ukrajinský líder na platforme X.

Zelenskyj tiež poznamenal, že sankcie uvalené na ruský ekonomický systém spôsobujú značné škody. Podľa jeho názoru to potvrdzuje správnosť stratégie zintenzívnenia medzinárodného tlaku.

Zdôraznil, že Ukrajina bude informovať svojich partnerov o zhromaždených spravodajských informáciách a už teraz pripravuje spoločné rozhodnutia so Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou týkajúce sa posilnenia bezpečnosti Európy.

13:40 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že existujú tri faktory, ktoré by mohli prinútiť Rusko k uzavretiu mieru. Ako referuje web glavcom.ua, povedal to pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli.

Podľa Sybihu sú sankcie, izolácia a zmrazenie aktív kľúčové nástroje, ktoré prinútia Rusko uzavrieť mier.

„Nastal čas využiť všetky diplomatické nástroje na zvýšenie ceny pre Rusko za ďalšiu agresiu,“ povedal minister zahraničných vecí a dodal, že „teraz je ten správny čas použiť všetky diplomatické nástroje na prinútenie Ruska k mieru“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vyhlásil, že hlavným zdrojom príjmov, ktorý umožňuje Rusku financovať vojnu, zostáva energetický sektor. Preto sú podľa neho najúčinnejším nástrojom tlaku na Kremeľ prísne sankcie voči ruskému energetickému sektoru, najmä stanovenie maximálneho cenového stropu pre ropu.

Skôr sa objavili správy, že Biely dom pripravil niekoľko možností ekonomického tlaku na Rusko. Sám Trump sa opakovane vyhrážal Kremľu novými sankciami, ak nedôjde k prímeriu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tiež oznámil bezprostredné sankcie, ak Rusko odmietne akceptovať 30-dňové prímerie.

13:00 Česko podporuje skoré schválenie osemnásteho balíka sankcií proti Rusku, uviedol dnes v Bruseli český minister zahraničia Jan Lipavský. Do balíka sa podľa neho podarilo dostať český návrh, ktorý pomôže zabrániť obchádzaniu sankcií.

„Napriek všetkému, čo sa odohráva na Blízkom východe, nesmieme poľaviť v podpore Ukrajiny a povedzme zadržiavaní Ruskej federácie,“ povedal Lipavský novinárom. Európska komisia prišla s návrhom nového balíka sankcií 10. júna, obmedzenia mieria najmä na energetický a bankový sektor. Výhrady k nemu ale majú najmä Slovensko a Maďarsko, a zatiaľ tak nebol schválený.

Podľa Lipavského sa na schválení balíka pracuje. „Som veľmi rád, že sa tam podarilo presadiť návrh catch-all formule, ktorý pomôže našim úradom výrazne efektívnejšie bojovať proti obchádzaniu sankcií cez tretie krajiny,“ povedal český minister. Návrh sa týka takzvaného záchytného mechanizmu (catch-all mechanizmu), ktorý umožní colným správam členských štátov oveľa lepšie zabraňovať obchádzaniu sankcií.

Lipavský si nemyslí, že kvôli konfliktu na Blízkom východe bude venovaná menšia pozornosť Ukrajine. „Ak by išla hore cena ropy, tak to bude moment, ktorý by (ruskému prezidentovi) Putinovi hral do kariet. Inak si myslím, že naša pozornosť sa dokáže zamerať na oba regióny,“ povedal český minister.

12:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes pricestoval do Londýna, kde bude rokovať s britským premiérom Keirom Starmerom a ďalšími činiteľmi, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na svoj zdroj z ukrajinskej administratívy. Podľa agentúry Reuters bude Zelenskyj v britskej metropole rokovať o obrane a spôsoboch, ako vyvinúť ďalší tlak na Rusko, ktorého agresii sa Ukrajina bráni.

„Budeme tiež rokovať o nových a silných krokoch k zvýšeniu tlaku na Rusko kvôli tejto vojne a kvôli ukončeniu úderov,“ povedal. Napísal ráno ukrajinský prezident na sieti X, kde informoval o ďalšom z ruských vzdušných útokov na Ukrajinu, ktorý v Kyjeve a okolí zabil podľa miestnych úradov niekoľko ľudí. „Hlavným cieľom návštevy je prehĺbenie obrannej spolupráce,“ povedal neskôr jeho hovorca, ktorého meno Reuters neuvádza.

Zelenskyj sa podľa tejto agentúry v Spojenom kráľovstve stretne s ministerským predsedom Starmerom, šéfmi oboch komôr parlamentu a tiež kráľom Karolom III. „Plánuje sa množstvo stretnutí, s premiérom a parlamentom,“ cituje AFP svoj nemenovaný zdroj. Podľa prezidentského hovorcu sa Zelenskyj stretne tiež s ukrajinskými vojakmi, ktorí podstupujú vojenský výcvik v krajine.

12:15 Najmenej šesť ľudí prišlo v noci na dnes o život pri ruských vzdušných úderoch na Kyjev, napísal na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko. Medzi obeťami je 15-ročné dievča a manželský pár. Ďalšie dve desiatky ľudí utrpeli zranenia, dodal. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok odsúdil a uviedol, že o posilnení obrany krajiny a o zvýšení tlaku na Rusko plánuje rokovať na dnešnej návšteve Británie.

O šiestich obetiach v Kyjeve informovala aj Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS). Veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk už skôr oznámil, že pri údere v meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti zahynula jedna žena. Ďalších dvoch mŕtvych a desať zranených, vrátane troch detí, si vyžiadal útok ruského dronu v Černihivskej oblasti, uviedol šéf tohto regiónu na severe Ukrajiny Vjačeslav Čaus.

Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán vo vojnových podmienkach zvyčajne nemožno bezprostredne nezávisle overiť.

Útok spôsobil požiare vo viacerých kyjevských štvrtiach a poškodil vstup do stanice metra Svjatošyn. Obyvatelia mesta používajú pri ruských vzdušných úderoch stanice kyjevského metra ako protiletecké kryty, píše agentúra Reuters. Na mnohých miestach Kyjeva dopadli trosky ruských dronov, okrem iného aj na niekoľko obytných budov a športový štadión.

Po úderoch na iránske jadrové zariadenia zazneli z Moskvy hlasné protesty a ruské vedenie bombardovanie odsúdilo. Zelenskyj na telegrame napísal, že Moskva mlčí, keď ruské vojská podnikli podľa neho absolútne cynický útok dronmi a strelami na civilnú infraštruktúru Kyjeva a ďalších miest. Ruský útok podľa neho poškodil päť obytných budov v Kyjeve, dron zasiahol nemocnicu v meste Bila Cerkva, tvrdí Zelenskyj. Dodal tiež, že na dnešnej návšteve Británie plánuje rokovať s partnermi o posilnení ukrajinskej obrany a ďalších krokoch, ktoré by prinútili Rusko k ukončeniu útokov.

Rusko v noci na dnes podľa Kyjeva vypustilo proti Ukrajine 352 dronov, 11 rakiet Iskander-M či ich severokórejskú obdobu KN-23 a päť striel s plochou dráhou letu Iskander-K. Hlavným cieľom útoku bol Kyjev. Protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 146 dronov, ďalších 193 dronov zneškodnili prostriedky rádioelektronického boja. Zneškodniť sa podarilo desať rakiet a päť striel, uviedlo ukrajinské letectvo.

Začiatkom minulého týždňa uskutočnila ruská armáda jeden z najväčších vzdušných úderov na Kyjev od začiatku invázie. Zahynulo pri ňom 28 ľudí a 140 ďalších bolo zranených, tvrdia Ukrajinci.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana v priebehu noci zneškodnila 16 ukrajinských dronov, pričom 13 dronov zničila v Rostovskej oblasti a zvyšné tri v Astrachaňskej oblasti a Volgogradskej oblasti, píše Reuters.

12:10 Doteraz sa podarilo zohnať 80 percent zo sľúbených dvoch miliónov kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu, uviedla dnes šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred začiatkom rokovania ministrov zahraničia EÚ v Bruseli. Na rozhovoroch sa zúčastní osobne aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Podľa Sybihu aj Kallasovej je potrebné ďalej zosilniť tlak na Rusko.

Kallasová oznámila pred niekoľkými mesiacmi iniciatívu týkajúcu sa zvýšenia vojenskej podpory Ukrajine. Cieľom je poskytnúť Ukrajine v tomto roku päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície.„S radosťou vám môžem oznámiť, že 80 percent iniciatívy už bolo prisľúbených. Ale samozrejme toho musíme robiť viac,“ povedala šéfka únijnej diplomacie novinárom.

„Putin je vojnový štváč. Je na čase použiť všetky diplomatické nástroje a prinútiť Rusko k tomu, aby zasadlo k rokovaciemu stolu a pristúpilo na mier,“ uviedol v Bruseli ukrajinský minister zahraničia Sybiha. Ruský prezident podľa neho rozumie jedinému, a to je sila. „Preto sú potrebné sankcie, izolácia a zmrazenie ruských účtov,“ dodal s tým, že Kyjev dnes prežil ďalšiu bezsennú noc. Pri ruských útokoch zahynulo sedem ľudí a ďalších 20 ich utrpelo zranenia.

10:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívi Spojené kráľovstvo a bude rokovať so spojencami o otázkach obrany a zvyšovania tlaku na Rusko. Zelenskyj to oznámil na sociálnych sieťach.

„Dnes počas mojej návštevy Británie budem s našimi partnermi diskutovať práve o týchto otázkach – o našej obrane, ktorá sa musí stať základom oveľa silnejšej kolektívnej bezpečnosti. Budeme tiež rokovať o nových a silných krokoch na zvýšenie tlaku na Rusko v súvislosti s touto vojnou a na ukončenie útokov,“ uviedol Zelenskyj.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, avšak iba počas „záverečnej fázy“ rokovaní o ukončení viac ako tri roky trvajúceho konfliktu.

Predstavitelia oboch strán tento rok absolvovali dve kolá priamych rokovaní v Istanbule sprostredkované tureckou vládou. Rozhovory o prípadnom prímerí by mali pokračovať v najbližšej dobe.

9:35 Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa v pondelok zídu v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ. Hlavnou témou rokovaní bude vývoj na Blízkom východe a ďalšie aktuálne otázky vrátane pokračujúcej vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti v kontexte vzťahov s Čínou. Slovensko bude zastupovať šéf diplomacie Juraj Blanár.

Ešte pred víkendom sa podľa portálu Politico očakávalo, že ústredným bodom zasadnutia bude situácia a kroky Izraela v Pásme Gazy, vrátane možného prehodnotenia dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom. Situáciu zásadne zmenilo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia a pripojil sa k izraelským útokom proti Teheránu.

Jednou z kľúčových otázok bude, či a ako môže EÚ prispieť k návratu k diplomatickému riešeniu krízy. „Očakávam, že ministri zahraničných vecí EÚ… vyzvú všetky strany, aby ustúpili a zachovali zdržanlivosť. Nikto nevie, čo sa stane ďalej, preto sa diplomacia musí vrátiť do centra úsilia, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii,“ uviedla v nedeľu šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Kallasová predstaví internú správu EÚ, ktorá posudzuje, či Izrael naďalej spĺňa podmienky dohody o pridružení. Dohoda je založená na dodržiavaní ľudských práv, ktoré správa podľa DPA spochybňuje najmä v súvislosti s blokádou humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Izrael prístup pomoci obmedzil s odôvodnením, že z nej profituje palestínske hnutie Hamas.

Na základe zistení budú členské štáty rozhodovať o ďalšom postupe. Medzi možnosťami je zaslanie politického signálu, pozastavenie dohody či zavedenie sankcií. Izrael správu ostro odmietol a označil ju za „morálne a metodologické zlyhanie“.

Úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu štátov EÚ, čo sa zdá nepravdepodobné, keďže Izrael má v EÚ niekoľko spojencov. Patrí k nim Česká republika či Maďarsko.

Ministri budú rokovať aj o ruskej agresii proti Ukrajine a na zasadnutí sa zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Kallasová by mala informovať o pokroku v jej iniciatíve s cieľom zohnať pre Kyjev v roku 2025 dva milióny delostreleckých nábojov. Diskutovať by sa malo aj o pripravovanom 18. balíku sankcií proti Rusku a situácii v Líbyi a Gruzínsku.

9:20 Nemecký minister obrany Boris Pistorius pripravuje návrh zákona, ktorého cieľom je zatraktívniť vojenskú službu. Zahŕňa aj mechanizmy na prípadné obnovenie povinnej vojenskej služby, ak by počet dobrovoľníkov nebol dostatočný.

Šéf rezortu obrany pre nemeckú televíziu ARD v nedeľu povedal, že spočiatku sa bude pozornosť venovať hlavne dobrovoľnej službe. Podľa jeho slov je však cieľom zákona predstaviť dve ustanovenia, ktoré by sa mohli aktivovať, ak by počet dobrovoľníkov nepostačoval.

Nemecko zrušilo brannú povinnosť v roku 2011. Pre znižujúci sa personálny stav v nemeckých ozbrojených silách však diskusia o opätovnom zavedení určitej formy povinnej služby nabrala na vážnosti. Ozbrojené sily potrebujú v súčasnosti 60.000 ďalších príslušníkov v aktívnej službe. Pistorius ju preto plánuje zatraktívniť a zlepšiť platové a životné podmienky dobrovoľníkov.

Okrem toho je podľa ministra dlhodobým cieľom krajiny vytvoriť záložné sily v počte 200.000 ľudí. Takýto cieľ by si však mohol vyžiadať odvody, ak by dobrovoľná vojenská služba nestačila. Pistorius uviedol, že v takom prípade by nemal byť potrebný nový zdĺhavý legislatívny proces. Šéf obrany zdôraznil, že ešte neurobil konečné rozhodnutie, no „nemôže to vylúčiť“.

9:15 Ruský dronový a raketový útok na ukrajinskú metropolu Kyjev a jej okolie si v noci na pondelok vyžiadal najmenej šesť obetí a mnohí ďalší utrpeli zranenia. V obytných oblastiach vypuklo viacero požiarov a vchod do stanice metra, ktorá slúži ako protiletecký kryt, utrpel škody, uviedli tamojší predstavitelia.

Najmenej štyria ľudia zahynuli v rušnej kyjevskej štvrti Ševčenkivskyj, kde bol zničený celý vchod obytnej výškovej budovy, uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na platforme Telegram. „Pod troskami sú ešte stále ľudia,“ upresnil. Útok spôsobil škody v šiestich z desiatich mestských častí a utrpelo pri ňom zranenia najmenej desať ľudí, doplnil Klymenko.

Podľa vedúceho regionálnej správy v Kyjevskej oblasti Mykolu Kalašnyka sa už predtým informovalo o jednej ďalšej obeti južne od hlavného mesta a zranenia tam utrpelo najmenej 8 osôb.

„Štýl Rusov sa nezmenil – zasiahnuť tam, kde môžu byť ľudia,“ vyhlásil vedúci vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko na Telegrame. „Obytné budovy, východy z krytov – to je ruský štýl,“ doplnil. Rusko i Ukrajina odmietajú, že by sa pri útokoch zameriavali na civilistov, hoci počas vojny zahynuli už tisíce a prevažná väčšina z nich na ukrajinskej strane.

Na záberoch ukrajinských záchranných služieb vidno, ako záchranári odvádzajú do bezpečia viacero osôb z niekoľkých horiacich stavieb.

Minulý týždeň Rusko uskutočnilo útok na Kyjev s dosiaľ najvyšším počtom obetí – 28 mŕtvych a viac ako 150 zranených. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že stovky dronov vo viacerých vlnách zasiahli takmer 30 miest.

7:00 „Nepripravujeme sa na to, že ideme vyhrať vojnu nad Ruskom alebo nad kýmkoľvek iným. Investujeme do obrany, aby sme posilnili odstrašenie prípadného protivníka,“ povedal pre Pravdu Jiří Šedivý, ktorý v rokoch 2020 až 2025 šéfoval Európskej obrannej agentúre. Rozhovor s ním vznikol na konferencii GLOBSEC v Prahe. Už zajtra sa v holandskom Haagu začína summit NATO, kde by krajiny aliancie vrátane Slovenska mali rozhodnúť o zvýšení investícií do obrany.

Čítajte viac Vstúpilo už Rusko do vojny budúcnosti? Zaostáva za ním Európa? Odpovedá bývalý šéf obrany EÚ

6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril k ruskému útoku na výcvikové stredisko ukrajinských ozbrojených síl, ktorý mal za následok smrť a zranenie ukrajinských vojakov, napísala agentúra Unian.

Vo večernom videohovore uviedol, že teraz čaká na úplnú správu o dôsledkoch a okolnostiach raketového útoku ruskej armády na testovací polygón. Podľa neho sa tak stalo na juhu krajiny: „Bohužiaľ, nie je to prvý takýto útok. Bohužiaľ, sú straty, sú zranenia. Je potrebné vyvodiť úplnú zodpovednosť.“ uviedol.

Podľa predbežných informácií ruskí okupanti zaútočili na cvičisko mechanizovanej brigády Pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny raketou Iskander-M, píše Unian.

„Nešlo o trvalé, ale o dočasné cvičisko. Vojaci tam nebývajú, ale jednoducho prichádzajú vykonávať určité výcvikové úlohy,“ povedal hovorca ukrajinských pozemných síl Vitalij Sarancev.

Podľa Saranceva bol niekoľko minút pred útokom takmer všetok personál rozptýlený a ukrytý v krytoch. Niektorí vojaci však zanedbali bezpečnostné opatrenia.

Ruská strana hovorí o útoku Iskanderu s kazetovou muníciou a zverejnila k nemu video. Podľa nej úder na cvičisko sa odohral v čase najväčšej koncentrácie personálu, zničených bolo desať vozidiel a ukrajinské straty presiahli 70 ľudí, vrátane posádky protivzdušnej obrany, ktorá cvičisko chránila.

6:20 Pri ruských vzdušných úderoch na Kyjev a okolie v noci na pondelok zahynulo najmenej päť ľudí a ďalších 20 bolo zranených, píše agentúra AFP.

Úder na výškovú budovu v Ševčenkivskej štvrti zabil štyroch ľudí, uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Už skôr veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk povedal, že pri údere v meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti zahynula jedna žena.

Útok spôsobil požiare v niekoľkých kyjevských štvrtiach a poškodil vstup do stanice metra Svjatošyn. Obyvatelia mesta používajú pri ruských vzdušných úderoch stanice kyjevského metra ako protiletecké kryty, pripomína agentúra Reuters.

V meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti podľahla žena zraneniam spôsobeným ruským útokom, uviedol veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk. Na mnohých miestach Kyjeva dopadli trosky ruských dronov, okrem iného na niekoľko obytných budov a športový štadión.

Začiatkom minulého týždňa vykonala ruská armáda jeden z najväčších vzdušných úderov na Kyjev od začiatku invázie. Zahynulo pri ňom 28 ľudí a na 140 ďalších bolo zranených.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni.