Trump sa blysol v Izraeli už počas svojho prvého mandátu prezidenta USA, keď v máji 2018 priletel do Jeruzalema, aby otvoril nové americké veľvyslanectvo. Jeho sídlo premiestnil z Tel Avivu. Týmto rozhodnutím fakticky uznal Jeruzalem za hlavné mesto židovského štátu. Kongres USA už v roku 1995 prijal návrh zákona, ktorý vyzýval vládu urobiť tento krok, viac ako dve desaťročia sa nič neudialo, odvahu nabral až Trump. V marci 2019 ešte potešil Izraelčanov, keď ako jediný líder na svete uznal ich suverenitu nad Golanskými výšinami, ktoré sú pritom medzinárodne považované za súčasť Sýrie.
Mimochodom, aj samotný veľvyslanec USA sa vtedy správal silno proizraelský: „Trump do funkcie vybral Davida Friedmana, ktorý bol ideologicky spojený s hnutím izraelských osadníkov," pripomenula stanica Al Džazíra (išlo o jeho podporu pre rozširovanie židovských osád na okupovaných územiach).
Ďakujeme, pán prezident. Transparenty s touto vetou, pri ktorej túto nedeľu umiestnili podobizeň Trumpa, sa objavili v meste Ramat Gan. O poďakovaní sa dá hovoriť naprieč celou krajinou, v ktorej silneli obavy z iránskeho atómového programu. Pochopiteľne, že to zvlášť platí o predsedovi vlády. Niekoľko hodín po amerických útokoch na Irán Benjamin Netanjahu sprevádzaný rabínom prišiel spolu s manželkou Sarou k Múru nárekov v Jeruzaleme, aby špeciálnu ďakovnú modlitbu venoval Trumpovi.
V prvej reakcii na operáciu Polnočné kladivo, ako Američania nazvali svoje údery, Netanjahu doslova vyhlásil, že prezident USA zmení dejiny. Narážal tým na odvrátenie hrozby, že by iránsky režim vyrobil atómovú bombu. „Amerika dokázala to, čo by nijaká iná krajina nedokázala," upozornil Netanjahu. V tomto prípade asi mal na mysli to, že nikto iný na svete nevlastní najsilnejšie nejadrové bomby. Po ich zhodení z amerických bombardérov sa prevŕtali do veľkej hĺbky a vybuchli, pričom podľa Trumpa zdrvujúco zasiahli iránske objekty slúžiace na obohacovanie uránu (Irán však tvrdí, že včas presunul technológie na iné miesta; nateraz je ťažké povedať, či má pravdu Washington alebo Teherán).
Netreba pochybovať o tom, že Netanjahu už dlhé roky túžil udrieť na jadrové zariadenia Iránu. Bez amerických bômb by jeho útok nesplnil svoj účel, teraz mu Trump vyšiel v ústrety. Súčasne tým upevnil jeho pozíciu na izraelskej politickej scéne v čase, keď čelí kritike, že armáda už pácha genocídu v Gaze.
Keď 13. júna Izrael podnikol prvé útoky v Iráne, vôbec nebolo jasné, či Trump priamo podporí svojho spojenca na Blízkom východe. Denník Jerusalem Post, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje, napísal, že prezidenta nadchlo, aké efektívne boli tieto údery. Poznamenal, že s premiérom potom telefonoval takmer každý deň. „Bez toho, čo dosiahol Izrael, bez výsledkov jeho operácie by prezident USA neuvažoval o svojom zapojení do útokov," povedal nemenovaný diplomat pre Jerusalem Post.
Noviny pokračovali, že Trump spočiatku pripúšťal možnosť, že by udrel len na objekt určený na obohacovanie uránu vo Fordó (nachádza sa pod skalným masívom). „Netanjahu a jeho minister strategických záležitostí Ron Dermer však dokázali presvedčiť Trumpa, aby si za cieľ vybra aj iránske zariadenie v Isfaháne," informoval Jerusalem Post. USA nakoniec zaútočili aj na objekt v Natanzi. Noviny dodali, že Izrael poskytol Američanom cenné spravodajské informácie, aby výsledok operácie Polnočné kladivo bol čo najlepší.
Rozsah operácie
Podľa amerických údajov bolo v operácii zapojených:
- 7 bombardérov B-2 Spirit, každý niesol 2 GBU-57 bomby
- Viac než 24 rakiet Tomahawk, odpálených z americkej ponorky
- 125 lietadiel, vrátane stíhačiek a tankovacích lietadiel
- Celkovo bolo zhodených približne 190 509 kilogramov výbušnín.
Netanjahu vopred vedel, kedy americké letectvo presne zaútočí. Zvolal preto niekoľko hodín predtým zasadnutie vojnového kabinetu. Server YnetNews poukázal na jednu perličku: kľúčoví predstavitelia sa mali pôvodne zísť v sobotu popoludní, ale premiér nakoniec posunul začiatok rokovania na 22. hodinu. Chcel vyhovieť členom, ktorí prísne dodržiavajú šabat, čiže práci sa môžu venovať až po sobotňajšom západe slnka.
Američania zaútočili okolo druhej hodiny v noci zo soboty na nedeľu. Netanjahu a jeho spolupracovníci mohli sledovať zásahy raketami a dopady bômb v priamom prenose. „Nálada bola veľmi emočná, viackrát v miestnosti zazneli slová o zázračnej pomoci," napísal YnetNews o tom, ako s akým nadšením vnímali údery, ktoré nariadil Trump. Nakoniec ich počas hlbokej noci oslávili prípitkom.
O kľúčovej úlohe Trumpa v reťazci protiiránskej kampane sa zmienil aj bývalý šéf izraelskej tajnej služby.Josi Cohen. A dotkol sa aj budúcnosti, keď povedal,že ďalším krokom musí byť zmena režimu v Iráne: „Premárnili sme veľa rokov, keď sme mohli zaútočiť. Vláda prezidenta USA Joa Bidena nechcela ísť týmto smerom. Odporúčam Netanjahuovi, aby využi príležitosť a spôsobil pád iránskeho režimu," citoval niekdajšieho riaditeľa Mosadu server Israel National News. Cohen dodal, že nevylučuje likvidáciu iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího.
Pre úplnosť treba uviesť to, že Biden sa zjavne nestaval vlažne k riziku iránskeho jadrového programu. Izraelský server i24News totiž s odvolaním na nemenovaného predstaviteľa napísal, že Izrael a USA vlani trénovali simulovaný útok na atómové objekty islamskej republiky. Zdroj však podčiarkol, že v minulom roku sa nepredpokladalo, že údery sa teraz stanú skutočnosťou.
Publicista Ariel Kahana v novinách Israel Hajom napísal, že cestu k útokom na Irán vydláždilo dlhoročné úsilie Netanjahua, ale odvážne rozhodnutie, ktoré sa zapíše do dejín, patrí jedine Trumpovi. „Vyhol sa vážnej chybe prezidenta USA Franklina D. Roosevelta pred 90 rokmi, keď izolacionistické tlaky zabránili skoršej konfrontácii s nacistami," podotkol Kahana.
Izraelský spisovateľ Josi Klein Halevi tvrdí, že Trump po Netanjahuovi vykonal na iránskom území to, čo bolo potrebné. „Sila nie je odpoveď na všetky problémy, ale obmedzenia nemá. Ak máte moc zabrániť najväčšiemu svetovému exportérovi terorizmu vo vybudovaní atómovej imunity, ale nedokážete ju využiť, potom sa odzbrojte, prijmite pacifizmus a pripravte sa niesť následky," napísal Klein Halevi. Svoj text ukončil touto vetou: „Dnes som hrdý na židovský štát ako nikdy predtým a vďačný nášmu najvernejšiemu spojencovi, Amerike."