1 217. deň: Zelenskyj sa stretne s Trumpom. Kremeľ hovorí o bujnejúcej militarizácii NATO. V Dnipre zabíjal

Čítajte viac 1 216. deň: Rusi opäť pálili na civilistov. Sybiha vymenoval tri kľúčové páky, ktoré prinútia Rusko k mieru

21:23 Rada Európy (RE) zriadi špeciálny tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine. Dohodu o jeho vzniku v stredu podpíše generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rada Európy o tom informuje na svojej internetovej stránke. Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC).

„Spravodlivosť pre Ukrajinu nepočká,“ uviedol Berset. Pôjde podľa neho o prvý tribunál, ktorý sa bude venovať zločinu agresie a bude stíhať tých, ktorí porušili Chartu OSN a použili silu proti inému štátu. Tribunál „bude uplatňovať medzinárodné právo bez dvojitých štandardov“ a svojím konaním dokáže, že „bezpečnosť v Európe nebude spočívať na mlčaní alebo beztrestnosti, ale na práve, zásadách a činoch,“ oznámil tiež generálny tajomník Rady Európy.

Medzinárodný trestný súd (ICC) má právomoc vyšetrovať vojnové zločiny páchané na Ukrajine, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale v tomto prípade nemôže vyšetrovať zločin agresie. Osobitný súd túto medzeru zaplní, uvádza sa aj vo vyhlásení Rady Európy. Právne základy preňho tento rok v zime položila RE, Európska únia, Ukrajina a 37 európskych krajín.

20:54 Fínsko dokončilo výstavbu ďalšieho úseku zo zamýšľaného 200-kilometrového plota, ktorý stavia pozdĺž svojej hranice s Ruskom. Helsinki tvrdia, že Moskva zámerne podnecuje príval migrantov k hranici a plot im má zabrániť v jej prekročení, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Fínsko uzavrelo svoju 1340-kilometrovú hranicu s Ruskom v decembri 2023 po tom, ako tadiaľ do tejto severskej krajiny prišlo zhruba 1000 migrantov bez víz. Helsinki tvrdili, že takýto nápor zámerne organizovalo Rusko s cieľom destabilizovať situáciu. Moskva to poprela.

Fínska vláda následne v apríli 2024 rozhodla, že hranica s Ruskom zostane uzavretá až do odvolania a svoje rozhodnutie v tejto veci o rok na to potvrdila.

18:55 Ruskí činitelia zakazujú rodinám vojakov, ktorí zomreli v bojoch na Ukrajine, otvárať rakvy s pozostatkami ich blízkych, píše na svojej internetovej stránke Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL). Svedkovia uvádzajú, že pozostalým za snahy o identifikáciu blízkych hrozí aj trestné konanie.

Valerija Michajlovová nedávno pochovala zapečatenú rakvu, ktorá podľa ruských činiteľov obsahuje pozostatky jej 23-ročného manžela Maksima zabitého vo vojne na Ukrajine. Rodina žijúca v Armavire na juhozápade Ruska nemala pred májovým pohrebom dovolené rakvu otvoriť.

„Vyhrážali sa, že proti nám začne trestné konanie, pokiaľ rakvu otvoríme bez povolenia. Prosila som ich, aby mi ukázali aspoň fotku jeho tela, aby som videla, ako vyzerá. Žiadnu nemali. Nedovolili nám urobiť testy DNA,“ uviedla pre RFE / RL Michajlovová. Bez potvrdenia rodina neverí, že naozaj pochovala Maksima, informácie o jeho smrti boli podľa nej sporné a úrady im nevrátili jeho osobné veci.

Podľa pozostalých, očitých svedkov aj ruských médií je bežné, že úrady od začiatku ruskej invázie v roku 2022 zakazujú otvárať rakvy so zabitými vojakmi z Ukrajiny. Neuvádza na to žiadny dôvod, len oznamujú pozostalým, že by takéto konanie bolo nezákonné. Ruské právo ale otváranie rakvy nezakazuje.

Ruskí okupanti prinášajú len skazu

Fotogaléria 15 fotiek

+12

18:40 Počet obetí dnešného ruského raketového útoku na ukrajinské Dnipre stúpol na 15, uviedol šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Vyše 200 ľudí utrpelo zranenia. Ďalších dvoch mŕtvych a 14 zranených si podľa neho vyžiadal ruský útok na neďaleké mesto Samar.

Počet obetí aj zranených počas dňa postupne rástol. Lysak už skôr napísal, že obetí mohlo byť oveľa viac. Mnoho ľudí nachádzajúcich sa v zasiahnutej oblasti bolo v čase útoku v kryte.

Dnipro leží asi 400 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva. Ešte kým sa v meste ozvali výbuchy, ukrajinské letectvo podľa serveru Ukrajinska pravda varovalo pred rýchlo sa blížiacimi ruskými raketami.

„V meste je veľa škôd,“ napísal Lysak. Sú na infraštruktúre, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúciách, administratívnych budovách staniciach záchranárov, na osobnom vlaku. Poškodených je 46 panelových domov, 41 súkromných domov, niekoľko ubytovní, vyše sto áut. Škody sú tiež na komerčných objektoch, ako je čerpacia stanica, autoservise alebo obchody, vypočítaval Lysak.

„V meste je veľa škôd,“ napísal Lysak. Sú na infraštruktúre, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúciách, administratívnych budovách staniciach záchranárov, na osobnom vlaku. Poškodených je 46 panelových domov, 41 súkromných domov, niekoľko ubytovní, vyše sto áut. Škody sú tiež na komerčných objektoch, ako je čerpacia stanica, autoservise alebo obchody, vypočítaval Lysak.

Ruské rakety poškodili vlak z Odesy do Záporoží, informoval predtým starosta Dnipra Borys Filatov. Poškodenie vlaku potvrdili ukrajinské dráhy. Sklo z roztrieštených okien vo vlaku zasypalo cestujúcich a desiatky z nich poranilo.

18:05 Je nemysliteľné, aby Rusko dokázalo vyrobiť viac zbraní než Severoatlantická aliancia, ktorá má 25-násobne silnejšiu ekonomiku, vyhlásil v utorok 24. júna generálny tajomník NATO Mark Rutte na fóre zbrojárskych podnikov v holandskom Haagu.

Čítajte viac Šéf NATO: Vojna vo výrobe zbraní sa už začala, je nemysliteľné, aby nás Rusko predbiehalo. Musíme rátať s tým, že USA odídu, povedal Pavel

15:45 Počet obetí dnešného ruského útoku na Dnipro stúpol na deväť, uviedol šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak a dodal, že tiež počet zranených ustavične rastie a už presiahol stovku. Ďalších dvoch mŕtvych si vyžiadal ruský útok na neďaleké mesto Samar, pripomenul.

Predchádzajúca bilancia útoku na Dnipro hovorila o 7 zabitých a 70 zranených. Medzi zranenými je desať detí, uviedol predtým Lysak. Následne spresnil, že počet zranených v Dnipre stúpol na 84 a v meste Samar na 11.

Okrem 11 obetí v Dnepropetrovskej oblasti si ďalších mŕtvych a zranených vyžiadali v ukrajinských regiónoch ruské nálety a ostreľovanie. Útok ruského dronu zabil v ukrajinskej Sumskej oblasti v noci na dnes dieťa a dvoch dospelých, informovala ukrajinská polícia. Ďalších šesť ľudí vrátane troch detí podľa nej utrpelo zranenia. Troch zranených si vyžiadal nálet ruských dronov na Charkov, uviedol v noci starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov. Traja muži a tri ženy boli dnes ráno zranení pri ostreľovaní obytnej štvrte v Chersone na juhovýchode Ukrajiny ruským delostrelectvom, oznámili oblastné úrady.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynulo viac ako 12.000 civilistov, vrátane žien a detí.

15:25 Ukrajina stále potrebuje protivzdušnú obranu, uviedol po svojom príchode do dejiska summitu NATO v Haagu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojencom poďakoval za všetku pomoc. Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý Zelenského privítal, zopakoval, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 35 miliárd eur. Ukrajinský prezident tiež vyzval partnerov, aby si ohliadli, že ich firmy nedodávajú súčiastky, ktoré končia v rukách Ruska. Podobné kroky podľa neho predlžujú vojnu, ktorú Rusko už od roku 2022 proti jeho krajine vedie.

Čítajte viac Zelenskyj v Haagu: Ukrajina potrebuje protivzdušnú obranu. Firmy nesmú dodávať súčiastky Rusku, predlžujú vojnu

14:45 Ukrajina začala sériovú výrobu svojej domácej balistickej rakety krátkeho doletu ‚Sapsan‘, uviedol Andrij Jermak, vedúci Kancelárie prezidenta Ukrajiny, v rozhovore pre denník The Times 23. júna. Zároveň prisľúbil ďalšie prekvapenia po tom, čo bol tento systém minulý mesiac prvýkrát nasadený v boji.

Čítajte viac Ukrajinský Sapsan vstupuje do boja: Moskva proti rakete nemá obranu, tvrdí expert. Rusi by mali žiť v strachu každý deň, znie z Kyjeva

13:55 Šéf ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin verí slovám Belehradu o tom, že Srbsko zastavilo vývoz zbraní. Chce však preveriť, ako sa toto tvrdenie uvádza do praxe. Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS.

Ruská civilná rozviedka SVR v pondelok už po druhý raz za niekoľko týždňov obvinila Srbsko, že predáva muníciu Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo. Deje sa tak podľa nej prostredníctvom firiem v Česku a Bulharsku, kde sa vykonáva konečná montáž dielov vyrobených v Srbsku.

Srbský prezident Aleksandar Vučić v ten istý deň oznámil, že Srbsko zastavuje vývoz všetkej munície a že dodávky budú nabudúce smerovať iba srbskej armáde.

„Pokiaľ viem, reakcia bola už včera (v pondelok – pozn.). Prehovoril prezident Vučić, urobil vyhlásenie, že Srbsko, ak neukončuje, tak aspoň pozastavuje dodávky zbraní na vývoz,“ povedal Naryškin v odpovedi na otázku, akú reakciu Moskva očakáva od Belehradu po pondelkovom vyhlásení SVR na adresu Srbska.

„Budeme to preverovať,“ odpovedal šéf SVR na ďalšiu otázku, či Moskva slovám z Belehradu verí.

Vučić v posledných dňoch čelil kritike tiež za to, že Srbsko dodáva muníciu Izraelu v čase jeho stretu s Iránom. K izraelsko-iránskej aj k rusko-ukrajinskej vojne zaujíma Belehrad oficiálne neutrálny postoj. Srbsko opakovane poprelo, že by priamo vyvážalo zbrane na Ukrajinu či do Ruska. Podľa neho však nemôže ovplyvniť, či sa srbské zbrane dostanú cez tretie krajiny na ukrajinský front.

Srbsko je považované za tradičného spojenca Ruska, zároveň však deklaruje cieľ vstúpiť do Európskej únie. Pred vyše týždňom Vučić prvýkrát od začiatku plošnej ruskej invázie navštívil Ukrajinu. Naopak v máji sa zúčastnil vojenskej prehliadky na moskovskom Červenom námestí pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny.

Čítajte viac Vučič po prvý raz na Ukrajine: Deklaroval podporu územnej celistvosti, pod vyhlásenie zo summitu sa však nepodpísal

13:20 Najmenej sedem ľudí bolo zabitých a ďalších sedem desiatok ľudí zranených pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Medzi zranenými je desať detí, uviedol dnes šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. V neďalekom meste Samar prišli dvaja ľudia o život a deväť utrpelo zranenia, dodal.

„Čísla sa stále spresňujú. Žiaľ, počet ľudí postihnutých týmto útokom neustále rastie. Mohlo ich však byť oveľa viac. Mnoho ľudí nachádzajúcich sa v zasiahnutej oblasti bolo v čase útoku v kryte. Zachránili sa tým desiatky životov,“ napísal Lysak na sociálnej sieti Telegram.

Dnipro leží asi 400 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva. Ešte než v meste zahriali výbuchy, ukrajinské letectvo podľa serveru Ukrajinska pravda varovalo pred rýchlo sa blížiacimi ruskými raketami.

Tie poškodili v Dnipre budovy 19 škôl, desiatich materských škôlok a tiež ďalšie vzdelávacie inštitúcie a osem zdravotníckych zariadení, vrátane nemocnice a zubnej kliniky, oznámil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že škody na bytovom fonde sa spresňujú.

Ruské rakety poškodili aj vlak z Odesy do Záporožia, informoval predtým starosta. Poškodenie vlaku potvrdili ukrajinské dráhy.

13:00 Nemecký minister financií Lars Klingbeil v utorok prisľúbil zvýšenie výdavkov na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2029. Uviedol to pri predstavení nového štátneho rozpočtu, ktorý schválila vláda.

Koalícia kancelára Friedricha Merza presadila v parlamente uvoľnenie prísnych pravidiel pre zvyšovanie dlhu, aby umožnila nárast obranných výdavkov. V utorok sa v Haagu začína summit NATO, na ktorom sa očakáva schválenie nového cieľa Aliancie, ktorým má byť zvýšenie výdavkov na obranu z dvoch na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na súvisiacu infraštruktúru.

Čítajte viac Skoro tretina požičaná. Nemecká vláda schválila rozpočet, operuje s výdavkami 500 miliárd eur

Klingbeil uviedol, že obranné výdavky Nemecka tento rok dosiahnu 2,4 percenta a budú postupne rásť, aby Berlín dosiahol 3,5 percenta v roku 2029. Vicekancelár zdôraznil, že bude „veľmi pozorne“ sledovať, aby tieto financie boli vynaložené efektívne. Ako príklad uviedol posilnenie spolupráce pri zaobstarávaní, výskume a vývoji na úrovni EÚ.

Nemecko roky čelilo kritike, že nedodržiava existujúci dvojpercentný cieľ NATO. Po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 vtedajší kancelár Olaf Scholz prisľúbil zvýšenie výdavkov a oznámil vytvorenie osobitného fondu na modernizáciu ozbrojených síl za 100 miliárd eur. Berlín vďaka tomuto fondu splnil cieľ dvoch percent HDP na obranu, vyčlenené financie sa však minú do roku 2027.

Merz vyhlásil, že jeho vláda bude „v budúcnosti poskytovať všetko financovanie, ktoré Bundeswehr potrebuje, aby sa stal najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe“.

Rozpočtové plány spolkovej vlády zahŕňajú zvyšovanie celkových štátnych výdavkov z 503 miliárd eur v tomto roku na 573,8 miliardy v roku 2029. Nová vláda tiež vytvára 500-miliardový fond na modernizáciu infraštruktúry v krajine v priebehu 12 rokov.

12:51 Generálny tajomník NATO Mark Rutte dnes varoval, že rýchlosť, akou momentálne zbrojí Rusko, je desivá.

Rutte podľa agentúry DPA pred začiatkom summitu NATO v Haagu uviedol, že rýchlosť, akou Rusko bolo schopné zvýšiť svoju zbrojnú produkciu, je „dychberúca a desivá“. Ak podľa neho NATO adekvátne nezareaguje, o tri až päť rokov sa nebude schopné brániť.

Jednou z oblastí, kde musí NATO dohnať meškanie za Ruskom, je podľa Rutteho výroba delostreleckej munície. Rusi v súčasnosti vyrobia za tri mesiace toľko munície, koľko celej NATO za celý rok, hoci jeho ekonomika je dvadsaťpäťročná proti veľkosti ekonomiky krajín NATO, uviedol. Ak má NATO zabrániť vojne, sú nutné investície do zbrojnej výroby, dodal.

12:10 Rusko v utorok kritizovalo Severoatlantickú alianciu (NATO) za „bujnejúcu militarizáciu“. Vyhlásenia zazneli pred začiatkom summitu Aliancie v holandskom Haagu, kde by mali členské štáty schváliť zvýšenie ročných obranných výdavkov na päť percent HDP.

„Aliancia sa určite vydáva cestou bujnejúcej militarizácie. Európa ide cestou bujnejúcej militarizácie. Toto je realita, ktorá nás obklopuje," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred novinármi.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v samostatnom vyjadrení obvinil NATO z prekračovania tradičného pôsobiska a snahy o získanie vplyvu v oblastiach Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie, Arktídy a indo-pacifického regiónu.

V utorok sa v Haagu začína 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok výrazného navýšenia obranných výdavkov.

Požiadavku zvýšiť výdavky na obranu vyslovil americký prezident Donald Trump ešte pred svojím opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým pohrozil spojencom vystúpením Spojených štátov z Aliancie, ak ostatní členovia nezvýšia svoje obranné príspevky. Neskôr sa k výzve na vyššie výdavky pridal aj súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte.

11:50 Útok ruského dronu zabil v ukrajinskej Sumskej oblasti v noci na dnes dieťa a dvoch dospelých. Informovala o tom ukrajinská polícia. Ďalších šesť ľudí vrátane troch detí podľa nej utrpelo zranenia. Protivzdušná obrana v noci zneškodnila 78 z 97 dronov, ktoré Rusko vyslalo proti Ukrajine, tvrdí ukrajinské letectvo. O dvoch zranených po útoku ukrajinského dronu pri Moskve potom informovali ruské úrady.

Troch zranených si vyžiadal nálet ruských dronov na Charkov, uviedol v noci starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov. Traja muži a tri ženy boli dnes ráno zranení pri ostreľovaní obytnej štvrte v Chersone na juhovýchode Ukrajiny ruským delostrelectvom, oznámili oblastné úrady.

„Útok (v Sumskej oblasti) pripravil o život ľudí z rôznych rodín. Všetci žili na tej istej ulici. Išli domov spať, ale ruské drony ich spánok prerušili – navždy,“ uviedol náčelník vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov. Jednou z obetí útoku je podľa neho osemročný chlapec. Smrť osemročného chlapca, ktorého z trosiek vyslobodili záchranári, potvrdila tiež polícia.

Ruské ministerstvo obrany hlási zničenie 20 ukrajinských dronov, z ktorých dva boli zostrelené nad Moskovskou oblasťou. V Krasnogorsku pri Moskve dron zasiahol byt v 17. podlaží obytného domu, ktorý začal horieť. Zranenia utrpeli dvaja ľudia, v starostlivosti lekárov je muž vo veku 34 rokov a žena v 29. týždni tehotenstva, napísal na sociálnej sieti gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni. Podniká tiež vzdušné údery na ruskom území. Pri nočnej vlne ukrajinských útokov bolo podľa Moskvy zlikvidovaných 20 dronov.

11:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký prezident Donald Trump sa plánujú stretnúť v stredu popri summite NATO v holandskom Haagu. S odvolaním sa na vysokopostavený zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie o tom v utorok informovala agentúra AFP.

Zelenskyj patril k dôležitým hosťom na predošlých summitoch Severoatlantickej aliancie. Tento rok ho vzhľadom na napäté vzťahy s Trumpom nepozvali na hlavné pracovné zasadnutie lídrov členských krajín NATO, priblížila AFP.

Zdroj agentúre povedal, že tímy oboch lídrov doťahujú detaily stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť počas „skorého popoludnia“ v Holandsku. Dodal, že rozhovory budú zamerané na ukrajinský „nákup obranného balíka, z ktorého veľkú časť tvoria systémy protivzdušnej obrany“. Témou by mali byť aj ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré Trump dosiaľ odmietal, a cenový strop na ropu.

Samotný Zelenskyj v rozhovore pre britskú stanicu Sky News odvysielanom v utorok uviedol, že v priebehu summitu NATO sa chce tento týždeň stretnúť aj s Trumpom, pričom ich tímy pracujú na organizačných detailoch a načasovaní schôdzky.

11:30 Európski spojenci sa nemusia obávať o záväzky Spojených štátov voči Severoatlantickej aliancii (NATO), vyhlásil v utorok pred začiatkom summitu v holandskom Haagu generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

„Prezident USA (Donald Trump) a najvyššie americké vedenie sú úplne oddaní NATO,“ poznamenal Rutte. Podpora Washingtonu je spojená s očakávaním, že európske krajiny a Kanada vynaložia viac prostriedkov na obranu, doplnil Rutte.

Požiadavku vynakladať na obranu päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

V utorok sa v Haagu začne 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť obranné výdavky spolu až na päť percent HDP ročne.

Premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Rutte. Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

11:20 Holandsko poskytne Ukrajine 100 radarov pre detekciu dronov a 20 vozidiel pre evakuáciu zranených, uviedol dnes holandský minister obrany Ruben Brekelmans. Nový balík vojenskej pomoci bude podľa neho vo výške 175 miliónov eur.

Dodávka radarov, ktoré pomôžu zaznamenať prilietajúce drony a odovzdávať dáta systémom protivzdušnej obrany, by sa mala dokončiť do konca roka.

V piatkovom vyhlásení holandské ministerstvo obrany uviedlo, že 80 miliónov eur z balíka pôjde na podporu výroby bezpilotných lietadiel prostredníctvom medzinárodnej dronovej koalície.

Oznámenie nasleduje po dohode s ukrajinským obranným priemyslom na výrobe 600.000 dronov v hodnote 500 miliónov eur, uviedol Brekelmans pred summitom NATO v Haagu.

Od začiatku plošnej ruskej invázie vo februári 2022 prisľúbilo Holandsko Ukrajine vojenskú pomoc v celkovej výške asi desať miliárd eur.

9:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa plánuje stretnúť so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom počas nadchádzajúceho summitu Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu. Hlava ukrajinského štátu to podľa agentúry Reuters povedala v dnes odvysielanom rozhovore so stanicou Sky News.

V Haagu sa dnes začne sledovaný dvojdňový summit NATO, ktorého ústrednou témou bude zvyšovanie výdavkov na obranu, ale tiež podpora Ukrajiny napadnutej Ruskom. Formálne rokovanie spojencov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád je v pláne v stredu dopoludnia, bude trvať len dve a pol hodiny. Ukrajinský prezident bol na summit NATO pozvaný, ale nezúčastní sa na jeho hlavných rokovaniach.

Čítajte viac Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO

Zelenskyj povedal Sky News, že jeho a Trumpov tím pracujú na organizácii a načasovaní prezidentského stretnutia na okraj summitu v Haagu.

Zelenskyj plánoval schôdzku s Trumpom tiež minulý týždeň na stretnutí skupiny G7 v Kanade, z nej ale zišlo kvôli predčasnému odchodu amerického prezidenta. Skupina G7 nakoniec kvôli tomu nevydala ani spoločné vyhlásenie k Ukrajine.

8:40 Proruskí hackeri spustili sériu internetových útokov na viacero samospráv a organizácií napojených na summit NATO, ktorý sa koná v holandskom Haagu 24. až 25. júna. Cieľom útoku bolo zamedziť prístup k počítačovým alebo sieťovým zdrojom, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti vo vyhlásení uviedlo, že k mnohým útokom sa prihlásila skupina proruských hackerov známa pod názvom NoName057(16) a pravdepodobne konali na základe „proruského ideologického motívu“. Vyhlásenie neponúklo bližšie vysvetlenie, píše AFP.

Centrum ozrejmilo, že vyšetruje internetové útoky, pri ktorých útočníci zahltia cieľový systém, webstránku alebo sieť obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím zablokujú legitímnych používateľov a svoj cieľ vyradia z prevádzky. Zároveň podotklo, že je v kontakte s „národnými a medzinárodnými partnermi“.

Hovorca samosprávy v Haagu uviedol, že útoky zasiahli obce v celej krajine. „Zaznamenali sme väčšiu návštevnosť webových stránok pri niektorých našich poskytovateľoch služieb,“ povedal pre agentúru AP. „V Haagu zatiaľ všetko funguje normálne,“ skonštatoval.

Holandská vláda spustila už pred summitom NATO rozsiahlu bezpečnostnú operáciu s názvom „Oranžový štít“.

7:43 Švédska vláda oznámila nákup nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM od zbrojovky Diehl Defence v hodnote deväť miliárd švédskych korún (približne 809,5 miliónov eur). Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Tento systém protivzdušnej obrany je prvým, ktorý nakúpime a možno bude jednou z najdôležitejších obranných kapacít, ktoré Švédsko získalo od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson a dodal, že nákup je súčasťou „prebiehajúceho rýchleho prezbrojenia krajiny“.

Minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii po boku Kristerssona uviedol, že vojna na Ukrajine im „otvorila oči ohľadom dôležitosti silnej protivzdušnej obrany“.

Švédsko po konci studenej vojny drasticky znížilo svoje výdavky na obranu. Po ruskej anexii Krymského polostrovu v roku 2014 však opätovne začalo s vyzbrojovaním.

Štokholm koncom marca oznámil, že chce v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (takmer 28 miliárd eur), čo by do roku 2030 znamenalo posun zo súčasných 2,4 percenta HDP na obranu na 3,5 percenta.

Severská krajina sa po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 po dvoch storočiach vzdala svojej vojenskej neutrality a požiadala o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Členom sa stala v marci minulého roka.

7:26 Ruské dronové útoky na severovýchode Ukrajiny v noci na utorok zabili najmenej troch ľudí vrátane osemročného chlapca, vyhlásili miestne úrady. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Rusi okolo polnoci masívne zaútočili dronmi na dedinu Verchňa Syrovatka,“ vyhlásil veliteľ vojenskej správy Sumskej oblasti Oleg Grygorov. „Máme informácie o troch mŕtvych. Je medzi nimi aj osemročný chlapec,“ dodal. Pri útoku vraj navyše utrpeli zranenia ďalší traja ľudia.

Počas noci dronmi útočili obe strany. Primátor Moskvy Sergej Sobjanin v utorok krátko po polnoci prostredníctvom platformy Telegram oznámil, že ruské protivzdušné systémy zostrelili tri ukrajinské drony smerujúce na hlavné mesto.

Ruské ministerstvo obrany zas vyhlásilo, že sa mu pred polnocou podarilo zničiť až deväť ukrajinských dronov v priebehu 90 minút.

6:55 V Haagu sa v utorok začne sledovaný dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorého ústrednou témou bude zvyšovanie výdavkov na obranu, ale tiež podpora Ukrajiny napadnutej Ruskom.

Generálny tajomník NATO v pondelok potvrdil, že sa aliancia na summite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO zároveň označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.

Čítajte viac Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO

Pri výdavkoch na obranu by 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

„Päťpercentný cieľ je historický, ambiciózny a zásadný pre zabezpečenie našej bezpečnej budúcnosti,“ povedal Rutte pred summitom. Konkrétne plány, do čoho budú spojenci investovať, sú podľa neho tajné, niekoľko príkladov ale spomenul. „Päťnásobné zvýšenie kapacít protivzdušnej obrany, pretože každý deň vidíme ruský teror z neba nad Ukrajinou a musíme byť schopní sa pred takýmito útokmi brániť,“ dodal s tým, že ďalej pôjde o obrovské zvýšenie počtu tankov a obrnených vozidiel a rovnako aj milióny kusov munície.

Ruskí predstavitelia sa snažia ovplyvniť diskusie o zvyšovaní výdavkov NATO na obranu tým, že skresľujú prebiehajúce úsilie Ruska o reštrukturalizáciu a rozšírenie ruských vojenských spôsobilostí ako obrannú reakciu na NATO, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruský prezident Vladimir Putin sa 23. júna stretol s absolventmi ruských vojenských akadémií a uviedol, že členské štáty NATO pravdepodobne na nadchádzajúcom summite 24. a 25. júna oznámia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu a úsilie o zvýšenie vojenských spôsobilostí NATO. Putin tvrdil, že toto stretnutie ukáže, že NATO je tou stranou, ktorá provokuje „globálnu militarizáciu“ – nie Rusko. Putin povedal, že Rusko bude naďalej podnikať kroky na posilnenie bezpečnosti Ruska a rozvíjať ruské ozbrojené sily s cieľom zaručili ruskú suverenitu, uviedol ISW.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško 23. júna v článku pred nadchádzajúcim summitom NATO pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti povedal, že Európska únia zrýchľuje svoju militarizáciu a že Rusko prijme všetky potrebné opatrenia a protiopatrenia „vrátane preventívnych“, aby zabezpečilo bezpečnosť Ruska. Gruško zopakoval, že Rusko považuje možnosť vstupu Ukrajiny do NATO za „priamu hrozbu“ pre ruskú bezpečnosť a uviedol, že Rusko sa snaží získať "nespochybniteľné“ záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO, čo podľa Gruška zahŕňa aj zrušenie deklarácie zo summitu v Bukurešti z roku 2008, ktorá privítala zámer Ukrajiny a Gruzínska vstúpiť do NATO.