Kvôli novembrovému pádu vlády kancelára Olafa Scholza a februárovým predčasným parlamentným voľbám nemá Nemecko zatiaľ schválený rozpočet na tento rok. Novej vláde kancelára Friedricha Merza, ktorú tvorí konzervatívna únia CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD), dnes jeho návrh predložil minister financií Lars Klingbeil. Spolu s návrhom rozpočtu na tento rok schválili ministri aj hlavné body návrhu rozpočtu na rok budúci a hrubý náčrt rozpočtových plánov do roku 2029.
Podrobný rozpočet na rok 2026 by mala vláda schváliť na svojom zasadnutí 30. júla. Zatiaľ Klingbeil počíta s výdavkami 519,5 miliardy eur. Z pôžičiek by v ňom malo byť 89,3 miliardy eur, ďalších 83,4 miliardy by malo pochádzať z pôžičiek z osobitných fondov na obranné výdavky a investície do infraštruktúry.
Dnešné schválenie návrhu rozpočtu na tento rok na zasadnutí vlády je len prvým krokom. Súhlasiť s ním budú musieť ešte poslanci Spolkového snemu a zástupcovia 16 nemeckých spolkových krajín v Spolkovej rade. Poslanci by mali prvýkrát debatovať o návrhu ešte pred letnou prestávkou, schváliť by ho mohli na zasadnutí v polovici septembra.
Čítajte viac Putinova piata kolóna? Časť sociálnych demokratov v Nemecku sa vzbúrila proti vedeniu, žiada zbližovanie s Ruskom
Strany súčasnej nemeckej vlády sa ešte pred vznikom kabinetu dohodli na reforme takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Cieľom bolo predovšetkým zabezpečiť dostatok peňazí na obranné výdavky. Podľa plánu Nemecko do roku 2029 postupne zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP, už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Na samite Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý dnes začne v holandskom Haagu, by sa mali členské štáty dohodnúť na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie.
Čítajte viac Nemecká ekonomika sa ďalej prepadá. Vláda už počíta so stagnáciou, nezamestnanosť stúpne
Vládne strany sa predtým dohodli aj na vzniku osobitného fondu na investície do infraštruktúry, v ktorom má byť 500 miliárd eur a ktorý bude financovaný po dvanásť rokov z pôžičiek. Peniaze majú putovať na opravu ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale napríklad aj škôl, škôlok a nemocníc.